jadransko-iónsky

Krajiny regiónu

Oblasť spolupráce medzi Jadranským a Iónskym morom zahŕňa európske krajiny, ktoré hraničia s Jadranským a Iónskym morom. Oblasť spolupráce na roky 2021 – 2027 zahŕňa celé územie predchádzajúceho programu Interreg (celé rozšírenie o Grécko, Chorvátsko a Slovinsko, dvanásť talianskych regiónov a dve provincie, ako aj krajiny Albánska, Čiernej Hory, Srbska, Bosny a Hercegoviny, ktoré nie sú členmi EÚ), a to aj vrátane Severomacedónskej republiky. Mapa porovnávajúca staré a nové hranice je k dispozícii tu.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Cieľom programu Interreg VI B „Program ADRION IPA (2021 – 2027)“, ktorý bol napokon schválený 30. novembra 2022, je podporovať udržateľnú hospodársku a sociálnu prosperitu oblasti Jadranského a Iónskeho mora. Podporuje rast a tvorbu pracovných miest tým, že zvyšuje atraktívnosť, konkurencieschopnosť a prepojenosť regiónov a zároveň chráni životné prostredie a zabezpečuje zdravé a vyvážené morské a pobrežné ekosystémy. Nástroj IPA-ADRION sa na obdobie 2021 – 2027 zameriaval na štyri priority:

• Priorita: 1 – Podpora inteligentnejšieho regiónu Jadranského a Iónskeho mora
• Priorita: 2 – Podpora ekologickejšieho jadransko-iónskeho regiónu odolného voči zmene klímy
• Priorita: 3 – Podpora uhlíkovo neutrálneho a lepšie prepojeného jadransko-iónskeho regiónu
• Priorita: 4 – Podpora správy regiónu Jadranského a Iónskeho mora

Adaptáciou na zmenu klímy sa zaoberá najmä priorita 2 a jej špecifický cieľ RSO2.4 (Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, odolnosť pri zohľadnení ekosystémových prístupov). Očakáva sa tiež, že program posilní adaptáciu prostredníctvom opatrení, ktoré obnovujú prírodu a podporujú zelenú infraštruktúru, s cieľom splniť špecifický cieľ RSO2.7 (Zvýšenie ochrany a zachovania prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach, a zníženie všetkých foriem znečistenia).

V tejto súvislosti prispeje nástroj IPA ADRION k vytvoreniu spoločných nadnárodných a makroregionálnych opatrení s cieľom čeliť zmene klímy a predchádzať prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, pričom sa ochrana prírody považuje za kľúčový prvok.

V programovom období 2014 – 2020 sa adaptácia na zmenu klímy posudzovala v rámci prioritnej osi 2 ako súčasť špecifického cieľa 2.2 „Zvýšiť kapacitu nadnárodného riešenia environmentálnej zraniteľnosti, fragmentácie a ochrany ekosystémových služieb v oblasti ADRION. Prostredníctvom tohto cieľa ADRION prispela k posilneniu spoločného chápania ochrany životného prostredia, riadenia biodiverzity, ekosystémových služieb a adaptácie na zmenu klímy v regióne.

Program cezhraničnej spolupráce medzi Talianskom a Chorvátskom má okrem toho veľký význam pre región Jadranského a Iónskeho mora. Oblasť jeho spolupráce (25 provincií v Taliansku a 8 žúp v Chorvátsku) pokrýva značnú časť jadranského subregiónu. V programe cezhraničnej spolupráce medzi Talianskom a Chorvátskom na roky 2021 – 2027 sa uvádza zámer zlepšiť koordináciu medzi programami s programom ADRION a inými cezhraničnými programami v jadransko-iónskej oblasti. Koordinácia medzi programami sa bude hľadať aj v rámci celej oblasti Stredozemia. Program sa zameria na modrú ekonomiku, zúročí predchádzajúce skúsenosti so spoluprácou a vytvorí silnejšie synergie s EUSAIR. Zelené a odolné spoločné životné prostredie (priorita 2) sa bude vzťahovať na adaptáciu na zmenu klímy a prevenciu rizika katastrof.

2.     Makroregionálne stratégie

Oblasť spolupráce ADRION sa zhoduje so stratégiou EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR). Všeobecným cieľom stratégie EUSAIR je podporovať hospodársku a sociálnu prosperitu a rast v regióne zlepšením jeho atraktívnosti, konkurencieschopnosti a prepojenosti. Stratégia so štyrmi členskými štátmi EÚ (Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Slovinsko) a šiestimi krajinami mimo EÚ (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, San Maríno, Srbsko) prispieva k ďalšej integrácii západného Balkánu. EUSAIR sa zameriava na pozemné aj morské zdroje regiónu. Vychádza zo štyroch tematických pilierov, ktoré predstavujú kľúčové výzvy, ako aj príležitosti v regióne: (1) modrý rast, (2) prepojenie regiónu, (3) kvalita životného prostredia, (4) udržateľný cestovný ruch. Spolupráca v oblasti spoločného hospodárenia so spoločnými environmentálnymi zdrojmi, ako aj v otázkach zmeny klímy a riadenia rizika katastrof rieši kľúčové výzvy pre trvalo udržateľný rozvoj regiónu Jadranského a Iónskeho mora. Zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, ako aj riadenie rizika katastrof sú horizontálnymi témami, ktoré sú relevantné pre všetky štyri piliere stratégie EUSAIR. Stratégiu dopĺňa akčný plán na rok 2020 [SWD(2020)]. Nahrádza plán z roku 2014 štruktúrovaný podľa rovnakých štyroch pilierov stratégie. V pláne sa identifikujú témy, opatrenia a projekty pre každý zo štyroch pilierov stratégie. Očakáva sa, že opatrenia v rámci piliera Kvalita životného prostredia prispejú k minimalizácii vplyvu zmeny klímy na morské a suchozemské ekosystémy.

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

V širšom meradle celého stredozemského regiónu je spolupráca v oblasti ochrany životného prostredia (vrátane adaptácie na zmenu klímy) na nadnárodnej úrovni formalizovaná v rámci Barcelonského dohovoru a súvisiacich protokolov.

EÚ už mnoho rokov financuje špecializované iniciatívy regionálnej spolupráce v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré pomáhajú balkánskym krajinám. Niektoré z nich sú v súčasnosti tiež súčasťou jadransko-iónskeho regiónu. Projekt regionálnej environmentálnej siete pre pristúpenie (RENA 2010 – 2013) prispel k zlepšeniu životného prostredia a klímy na západnom Balkáne a k zbližovaniu regiónu s normami EÚ. Regionálna prístupová sieť pre životné prostredie a klímu (ECRAN 2013 – 2016) pokračovala v posilňovaní regionálnej spolupráce medzi kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami. V súčasnosti naň nadväzuje Program environmentálneho partnerstva EÚ pre pristúpenie (EPPA 2019 – 2022) a podpora EÚ na opatrenia v oblasti klímy u príjemcov v rámci IPA II – „Prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami odolné voči zmene klímy (TRATOLOW 2020 – 2023). Podporuje integráciu partnerov zo západného Balkánu do EÚ v oblasti životného prostredia a klímy. Pracovná skupina TRATOLOW 4 sa osobitne zaoberá adaptáciou na zmenu klímy. Pomáha pri vnútroštátnom a regionálnom plánovaní a opatreniach v oblasti adaptácie v krajinách západného Balkánu.

Stredoeurópska iniciatíva (CEI) je regionálne medzivládne fórum 17 členských štátov v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe. Zahŕňa všetky krajiny (okrem Grécka) jadransko-iónskeho regiónu. Podporuje európsku integráciu a trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom regionálnej spolupráce. Práca CEI sa zameriava na dosiahnutie dvoch hlavných cieľov: Green Growth & Just Societies (Zelený rast a amp; Len spoločnosti). Zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy je zahrnuté medzi ciele akčného plánu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rámci cieľa 1 „Stimulácia zeleného rastu“.

Osem jadransko-iónskych krajín (všetky okrem Talianska) spolu s Bulharskom, Maďarskom, Moldavskom, Rumunskom a Tureckom, ako aj Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD) a Svetová meteorologická organizácia (WMO) spolupracujú v rámci Centra pre zvládanie sucha v juhovýchodnej Európe (DMCSEE). Centrum koordinuje a uľahčuje vývoj, hodnotenie a uplatňovanie nástrojov a politík riadenia rizika sucha v juhovýchodnej Európe s cieľom zlepšiť pripravenosť a znížiť vplyvy sucha v tomto regióne.

4.     Adaptačné stratégie a plány

Doteraz neboli vypracované žiadne adaptačné stratégie a plány v špecifickom kontexte jadransko-iónskeho regiónu. Regionálny rámec pre adaptáciu na zmenu klímy v stredomorských morských a pobrežných oblastiach, ktorý bol schválený na 19.^zasadnutí zmluvných strán (COP 19) Barcelonského dohovoru, je relevantný aj pre tento konkrétny región.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020

Projekt I-STORM (Integrované stratégie riadenia morských búrok) financovaný z programu ADRION 2014 – 2020 (2018 – 2019) zlepšil výmenu údajov, prognóz a poznatkov o morských búrkach a súvisiacich vplyvoch (pobrežné záplavy, erózia a následné vplyvy na pobrežné ekosystémy a infraštruktúry) prostredníctvom spoločných infraštruktúr a nástrojov. V rámci projektu boli vypracované usmernenia na prenos údajov a prognóz do postupov včasného varovania a intervenčných postupov a stratégia určená kľúčovým vnútroštátnym/regionálnym aktérom v povodí ADRION. V oboch dokumentoch sa navrhoval najúčinnejší spôsob riadenia údajov a prognóz a súvisiacich postupov včasného varovania. Okrem toho sa v rámci projektu vyvinula aplikácia I-STORMS pre smartfóny a tablety a webový integrovaný systém I-STORMS (IWS). IWS je online nástroj na výmenu a integráciu údajov a informácií, ktorý podporuje spoluprácu medzi partnermi v záujme lepšej reakcie na riziká morských búrok v jadransko-iónskej oblasti. Projekt inicioval stálu tabuľku spolupráce Zabezpečuje, aby dialóg pokračoval aj po ukončení projektu. Zameriava sa na podporu spoločného chápania súčasných výziev pobrežných oblastí a podporuje koordináciu a výmenu know-how.

Ďalšie relevantné projekty, ktoré pokrývajú veľkú časť regiónu Jadranského a Iónskeho mora, boli financované z programu cezhraničnej spolupráce medzi Talianskom a Chorvátskom (2014 – 2020) a sú opísané ďalej v texte. Tri z nich (ADRIADAPT, RESPONSe a ADRIACLIM) poskytli podporu miestnym orgánom pri vypracúvaní adaptačných plánov a stratégií v pobrežných a mestských oblastiach jadransko-iónskeho regiónu.

ADRIADAPT (Informačná platforma pre odolnosť jadranských miest a obcí, 2019 – 2021) podporila miestnu a regionálnu odolnosť. Pomohol rozvíjať vedomostnú základňu s cieľom identifikovať vhodné možnosti adaptácie na zmenu klímy a plánovania v jadransko-iónskej oblasti. Projekt poskytol platformu Adriadapt Resilience Platform s nástrojmi a poznatkami pre plánovanie v oblasti klímy, ktoré boli testované miestnymi orgánmi. Podporila aj miestne informácie o klíme a plány odolnosti proti zmene klímy.

RESPONSe (Stratégie adaptácie na zmenu klímy v jadranských regiónoch, 2019 – 2021) posilnilo postavenie miestnych tvorcov politík, aby umožnili prístupy k riadeniu šetrnému ku klíme a podporovali udržateľný život v jadranských morských a pobrežných oblastiach. Výsledky projektu zahŕňajú súbor adaptačných opatrení pre verejné orgány (Klimatickémenu pre jadranské regióny). Ide o bezplatný online archív adaptačných a zmierňujúcich opatrení, ktoré môžu podporiť tvorbu miestnych politík na riešenie výziev súvisiacich so zmenou klímy. Cieľom ADRIACLIM (informačné, monitorovacie a riadiace nástroje v oblasti zmeny klímy pre adaptačné stratégie v pobrežných oblastiach Jadranského mora na roky 2020 – 2022) je vypracovať presné informácie na podporu vypracovania regionálnych a miestnych plánov adaptácie na zmenu klímy. Zameriava sa na posilnenie adaptačnej kapacity na zmenu klímy v pobrežných oblastiach. Pomáhal pri vývoji homogénnych a porovnateľných údajov, zlepšovaní znalostí, kapacít a spolupráce v oblasti systémov monitorovania a modelovania zmeny klímy a pri vývoji pokročilých informačných systémov, nástrojov a ukazovateľov pre optimálne plánovanie adaptácie na zmenu klímy.

ASTERIS (adaptácia na vniknutie slanej vody do scenárov zvyšovania hladiny morí, 2019 – 2021) zlepšuje pochopenie priestorových a časových variácií vniknutia morskej vody. Uplatňuje rôzne scenáre zmeny klímy s cieľom identifikovať a zmapovať potreby a prekážky v riadení rizík a poskytnúť praktické nástroje na udržateľné riadenie pobrežných kolektorov podzemnej vody na miestnej úrovni.

AdriaMORE (Adriatic DSS exploitation for monitoring and risk management of coastal extreme weather and flooding) (2018 - 2019), využívajúc hlavné úspechy projektu ADRIARadNet financovaného z programu IPA Adriatic CBC, vybavila územia a ľudí účinnými nástrojmi na riešenie závažných poveternostných javov a iných súvisiacich udalostí súvisiacich s morskými rizikami.