CCTAME Staré

Odhaduje sa, že celosvetové historické emisie z využívania pôdy prevyšujú emisie z fosílnych palív približne o 25 % a v súčasnosti sa považujú za druhý najväčší zdroj emisií skleníkových plynov. V Európe je odvetvie poľnohospodárstva tretím najväčším odvetvím emisií skleníkových plynov, ktoré predstavuje 9 % emisií EÚ-25. Hlavnou myšlienkou, ktorá viedla k projektu CC-TAME, je vízia vykonávania koncepcie „zlučovania politických modelov a údajov“ s cieľom zaručiť účinné a efektívne zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v sektore využívania pôdy a maximalizovať prínosy koordinácie politík s ostatnými politikami EÚ.

V roku 2008 nebol sektor využívania pôdy v európskych modeloch tvorby politiky v oblasti klímy zastúpený alebo bol zastúpený len nedostatočne. Projekt CC-TAME bol navrhnutý tak, aby túto medzeru vyplnil.

V rámci projektu CC-TAME sa posudzovali vplyvy poľnohospodárstva, klímy, energetiky, lesného hospodárstva a iných súvisiacich politík využívania pôdy, pričom sa zohľadnili výsledné spätné väzby na klimatický systém v Európskej únii. Geograficky explicitné biofyzikálne modely spolu s integrovaným zoskupením hospodárskych modelov využívania pôdy boli spojené s regionálnym klimatickým modelom na posúdenie a identifikáciu stratégií zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu v európskom poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.

Konkrétnymi cieľmi CC-TAME boli:

• vybudovať silné prepojenie medzi vedou a politikou poskytovaním včasných, relevantných a zrozumiteľných informácií z najmodernejších posúdení vplyvu politík politickej komunite. Vedecko-technickým cieľom bolo vykonať posúdenie efektívnosti súčasných a budúcich procesov adaptácie na využívanie pôdy a jej zmierňovania.
• modelovať explicitné využívanie pôdy na úrovni postupov obhospodarovania poľnohospodárskych podnikov/lesov s prihliadnutím na vznikajúce technologické zmeny v sektore využívania pôdy a súvisiacich odvetviach. Regionálne klimatické modely boli spojené s biofyzikálnymi ekosystémovými modelmi, ktoré vytvorili širokú škálu súborov výrobných možností pre každú geografickú jednotku. Najmodernejšie ekonomické modely, ktoré sú zakotvené v teórii modernej ekonómie blahobytu, využili súbory geografických explicitných biofyzikálnych výrobných možností na vytvorenie globálne konzistentných miestnych stratégií zmierňovania a adaptácie využívania pôdy.

Integrácia viacerých politických procesov

CC-TAME vytvorila integrovaný modelový klaster, ktorý sa používal na tvorbu politiky zmierňovania zmeny využívania pôdy v rámci UNFCCC v oblasti využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) vo všetkých členských štátoch EÚ. Celková stratégia CC-TAME bola prispôsobená na zosúladenie a ďalší rozvoj existujúcich nástrojov na podporu rozhodovania v sektore využívania pôdy s cieľom reagovať na požiadavky vyplývajúce z procesu politiky v oblasti klímy v Európe a v rámci UNFCCC. Nástroje CC-TAME boli informované tvorcami politík, ktorí sa zaujímali o vykonávanie zmien v postupoch využívania pôdy pre rokovania po skončení platnosti Kjótskeho protokolu v Európe a režimy politiky UNFCCC v oblasti klímy. Analyzované politiky zahŕňali politiky zamerané na zvýšenie alebo zachovanie zásob uhlíka (vnútroštátne vykonávanie stimulov stanovených v Kjótskom protokole, napríklad zvýšenie využívania bioenergie (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie a iné), ako aj politiky zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov iných ako CO2 (CH4, N20) z poľnohospodárstva. Ukázalo sa, že modely zdola nahor navrhnuté v rámci CC-TAME poskytujú vynikajúce kvantitatívne platformy na podporu koordinácie politík v rôznych, ale prepojených politických „sektoroch“. Hlavnou koordinačnou funkciou modelového klastra CC-TAME je tvorba výskumných nástrojov a metodík na posudzovanie a hodnotenie vplyvov alternatívnych politík a odhadovanie súvisiacich nákladov a prínosov politík.

Modelová integrácia podľa geografického a technologicky explicitného prístupu zdola nahor

Prostredníctvom geograficky a technologicky explicitného prístupu zdola nahor projekt CC-TAME integroval regionálny klimatický model REMO (WP3000) s biofyzikálnymi modelmi riadenia ekosystémov (WP 4000) a plnohodnotnými regionálnymi a národnými modelmi hospodárskeho sektora (WP 5000). Tento mnohostranný prístup prepája geografický a časový rozsah a integruje všetky hlavné sektory využívania pôdy. Metodický prístup kombinoval explicitné modely rastu plodín/stromov pôsobiace na škále pozemkov, ktoré majú dostatočné priestorové podrobnosti na nižšej ako celoštátnej úrovni na odhad reakcií a možností adaptácie plodín a stromov. Tento prístup umožnil konzistentné prepojenie s kontinentálnym rozsahom, čo zaručuje spoľahlivosť a konzistentnosť pri posudzovaní udržateľných a nákladovo efektívnych stratégií a politík v oblasti zmierňovania emisií skleníkových plynov a adaptívneho riadenia. CC-TAME použila množstvo modelov v rôznych mierkach, ktoré umožňujú porovnávanie modelov, a preto sa neistoty modelov posudzovali systematickým spôsobom. Spoľahlivé a dôveryhodné údaje a hodnotiace nástroje boli vytvorené s použitím veľkých zdrojov.

Posúdenie integrovaného politického scenára

Údaje (WP2000) a analytické nástroje (WP3000, WP4000 a WP5000) CC-TAME boli použité v rámci WP6000 na posúdenie širokej škály scenárov environmentálnej, poľnohospodárskej, lesníckej a energetickej politiky. Medzi konkrétne politiky, ktoré sa analyzovali, patria politiky zamerané na zvýšenie alebo zachovanie zásob uhlíka, ako aj politiky zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov iných ako CO2 (CH4, N20) z poľnohospodárstva. Zlepšenie biodiverzity a zlepšenie/zachovanie pôdy takisto tvoria dôležité politické ciele, ktorými sa zaoberal výskum CC-TAME.

Politiky sa posudzovali individuálne a spoločne na základe prísneho modelového protokolu prepojenia, ktorý bol vypracovaný v CC-TAME a použitý na dodatočné štúdie vplyvu politík. Heterogénne vlastnosti, viacnásobné využitie a fyzické obmedzenia sú dôvodmi komplexných vplyvov politík využívania pôdy. Integrácia a prepojenie medzi a) biofyzikálnym modelovaním špecifickým pre danú lokalitu, b) mikroekonomickým modelovaním na úrovni poľnohospodárskych podnikov a c) multisektorovým makroekonomickým modelovaním umožnili stelesniť heterogénne prírodné podmienky a úpravy trhu v globalizovanom svete prostredníctvom GLOBIOM s medzinárodne prepojenými trhmi s poľnohospodárskymi, lesníckymi výrobkami a energiou.

Hlavným výsledkom bola príprava operačnej a konzistentnej metodiky na vykonávanie posúdení politík v sektore LULUCF, ktoré sú v súlade s požiadavkami na nahlasovanie podľa UNFCCC.

Okrem práce na zmierňovaní zmeny klímy v rámci CC-TAME sa v rámci projektu realizovali regionálne klimatické scenáre a vykonala sa plnohodnotná analýza zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu so zameraním na súvisiace prínosy zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. CC-TAME poukázala na problémové oblasti zraniteľnosti z hľadiska geografie a typu ekosystému v rámci rôznych scenárov zmeny klímy. Modelový klaster CC-TAME sa použil na posúdenie širokej škály scenárov environmentálnej, poľnohospodárskej, lesníckej a energetickej politiky. Jedným z výsledkov bolo, že politiky zamerané na zvýšenie alebo zachovanie zásob uhlíka, ako aj politiky zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov iných ako CO2 z poľnohospodárstva takisto dosiahli vysoké hodnotenie, pokiaľ ide o adaptáciu ekosystémov na zmenu klímy.

Nástroje a údaje vytvorené v rámci projektu sa použili na poskytnutie informácií o referenčnej úrovni na nahlasovanie podľa UNFCCC. Scenáre CC-TAME okrem iného prispeli k posúdeniu piatej hodnotiacej správy IPCC scenármi využívania pôdy.