2.3 Všeobecná postupnosť posudzovania klimatických vplyvov, zraniteľnosti a rizík

Pri vykonávaní posúdenia vplyvov na klímu, zraniteľných miest a rizík je potrebné prijať niekoľko rozhodnutí. Po prvé, je dôležité vymedziť cieľ, kontext a rozsah posúdenia (I). Po vymedzení potenciálnych klimatických rizík by sa mal vykonať výber a stanovenie priorít rizík (II). Pre každé vybrané riziko by sa mali získať dodatočné údaje a informácie (III) a malo by sa vykonať osobitné posúdenie rizika (IV). Napokon by sa mali identifikovať zastrešujúce riziká a rizikové problémové miesta (V).

I. Vymedzenie cieľov, kontextu a rozsahu vplyvu na klímu, zraniteľnosti a posúdenia rizík

Každý vplyv, zraniteľnosť a posúdenie rizika by mali zodpovedať celkovým cieľom procesu plánovania adaptácie, ktoré už boli stanovené (pozri krok 1). Nasledujúce otázky môžu pomôcť doladiť posúdenie CCIV:

Na aký vplyv, zraniteľnosť a riziká by sa malo posúdenie zamerať (napr. len na riziká súvisiace s určitými nebezpečenstvami pre konkrétne sektory)?
Aká je časová referencia? Odporúča sa vždy zahrnúť súčasnú situáciu ako východiskovú situáciu. V prípade budúcich klimatických rizík sa odporúča aspoň jedno časové obdobie, ktoré je v rámci typického časového rozsahu adaptácie, napr. v roku 2050 (o 30 rokov).
Aká metodika by sa mala uplatniť? V závislosti od cieľa, rozsahu a dostupných zdrojov sa musí rozhodnúť o metóde posudzovania. Hĺbkové posúdenie CCIV, ktoré je založené na údajoch o klíme (vplyve) a simuláciách, môže ľahko trvať jeden alebo dva roky. Dobré výsledky a náznaky plánovania adaptácie by sa často mohli dosiahnuť už participatívnejšími kvalitatívnymi prístupmi.
Kto by mal byť zapojený? V ideálnom prípade zapojiť rovnaké zainteresované strany (odborníkov, subjekty s rozhodovacou právomocou) ako do procesu plánovania adaptácie, aby sa umožnil hladký prechod od posúdenia CCIV k určeniu adaptačných opatrení.

Výsledkom tejto činnosti je zvyčajne vymedzenie systému obáv (napr. klimatické riziká pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo v konkrétnom okrese) a predbežný zoznam potenciálnych klimatických rizík, ktoré by mohli byť relevantné pre posúdenie.

II. Uprednostňovať a špecifikovať vybrané riziká a rozvíjať reťazce vplyvu

Keďže žiadne posúdenie nemôže pokryť všetky potenciálne riziká, výber a stanovenie priorít rizík by sa mali vykonať na základe relevantnosti pre vybraný systém. Za východiskový bod možno považovať minulé skúsenosti a bežne dostupné informácie o potenciálnych vplyvoch a rizikách zmeny klímy z kroku 1.

Pri každom vybranom riziku by sa malo analyzovať, ktoré klimatické nebezpečenstvá, prechodné vplyvy, ako aj faktory zraniteľnosti a expozície vedú k tomuto osobitnému riziku, a malo by sa to zohľadniť pri posudzovaní. Nárazové reťaze môžu byť užitočným konceptom na usmernenie tohto kroku. Je užitočné organizovať prioritizáciu rizika a rozvoj reťazcov vplyvu ako participatívny prístup spolu so zainteresovanými stranami. To pomáha zohľadniť osobitné miestne alebo regionálne podmienky, zvyšuje akceptáciu výsledkov a uľahčuje prechod od posudzovania rizík k plánovaniu adaptácie.

III. Zhromažďovať informácie o klíme, nebezpečenstvách, expozícii a zraniteľnosti v prípade špecifikovaných rizík

Na základe špecifikovaných rizík a reťazcov vplyvu by sa mali zbierať údaje a informácie o klimatickej nebezpečnosti, expozícii a zraniteľnosti. Ako typická žiadosť by posúdenie malo poskytnúť tieto informácie:

Informácie o minulých a súčasných vplyvoch a rizikách súvisiacich s klímou. Poučenie sa z minulej a súčasnej situácie je rozhodujúce pre identifikáciu zjavných alebo skrytých zraniteľností systému. Patria sem údaje o minulých udalostiach a ich vplyvoch, ako aj trendoch (zdroje údajov pozri v kroku 1.5), ale aj opisy zložitých interakcií, ktoré sú často neočakávané.
Súčasná klimatická situácia a prognózy budúcich trendov rôznych klimatických premenných a nebezpečenstiev (napr. priemerná teplota, dni horúčav, intenzívne zrážky, snehová pokrývka) na základe rôznych klimatických scenárov, napríklad spoločných sociálno-ekonomických ciest, ktoré prijal IPCC vo svojej šiestej^hodnotiacej správe (AR6). Pozri Klimatické vplyvy v Európe v kroku 1.5.
Simulácia alebo scenáre budúceho rizika. V prípade niektorých kategórií klimatických rizík, ako sú riziká súvisiace s vodou alebo riziká súvisiace s poľnohospodárstvom, existujú simulačné prístupy. Budúcu dostupnosť vody alebo očakávaný výnos možno simulovať pomocou modelov, ktoré zohľadňujú rôzne klimatické scenáre. Takéto simulácie sa však väčšinou obmedzujú na fyzické vplyvy nebezpečenstva a v plnej miere nezohľadňujú faktory zraniteľnosti. Mali by sa preto vykladať ako zástupné ukazovatele toho, čo by sa mohlo stať, a mali by sa doplniť ďalšími odbornými znalosťami.
Údaje a informácie o expozícii a zraniteľnosti určené pre konkrétne riziko. Patria sem údaje o súčasných sociálno-ekonomických podmienkach, napríklad o hustote obyvateľstva alebo vekovej štruktúre, ale môžu zahŕňať aj kvalitatívne informácie, napríklad o inštitucionálnej kapacite na zvládnutie konkrétneho rizika. Pozri ajtechnický dokument ETC/CCA 2/2021 s názvom Just transition in the context of adaptation to climate change (Spravodlivá transformácia v kontexte adaptácie na zmenu klímy).
Budúci sociálno-ekonomický rozvoj a iné neklimatické faktory a megatrendy, ako sú demografické zmeny, využívanie zdrojov alebo trendy na trhu, majú významný vplyv na zraniteľnosť voči zmene klímy. Hoci je často ťažké získať akékoľvek informácie o potenciálnom budúcom sociálno-ekonomickom rozvoji, takéto trendy sú pre riziko často rovnako dôležité ako samotná zmena klímy. Napríklad budúce riziko zdravotných problémov súvisiacich s teplom sa s najväčšou pravdepodobnosťou zvyšuje nielen preto, že sa zvyšuje frekvencia a intenzita vĺn horúčav, ale aj preto, že populácia v mestách rastie a obyvateľstvo starne.

IV. Vykonať posúdenie každého špecifického rizika

Existujú rôzne prístupy, ako sa dostať zo súboru informácií od kroku III k hodnoteniu rizika pre každé špecifické riziko. Najdôležitejšie je pochopiť, že každé hodnotenie rizika je založené na hodnotách, čo znamená, že neexistuje žiadne "objektívne riziko". Riziko sa vždy posudzuje na základe dohodnutých hodnôt alebo cieľov. Riziko sa preto väčšinou vyjadruje v kvalitatívnej mierke, ako napríklad „nízka, stredná, vysoká“. Neexistuje ani štandardná definícia toho, čo znamená "vysoké" riziko. Súčasťou posúdenia rizika musí byť „stanovenie hodnoty“, na ktorom sa musia dohodnúť zainteresované strany. „Vysoké“ riziko by sa mohlo vymedziť napríklad vysokými očakávanými škodami súvisiacimi s rizikom v zmysle hospodárskych, ekologických, funkčných škôd, škôd súvisiacich s ľudským zdravím alebo kultúrnych škôd.

V prístupoch viac založených na údajoch, prístupoch zhora nadol a priestorovo explicitných prístupoch je zavedenou metódou založiť celé posúdenie rizika na ukazovateľoch. Ukazovatele sa potom definujú pre jednotlivé faktory a zložky, ktoré sa potom agregujú do zložených ukazovateľov. Tento prístup je na jednej strane užitočný pre rozsiahle hodnotenia s mnohými podjednotkami (napríklad obce v rámci okresu), je transparentný a opakovateľný. Na druhej strane sa musí prijať mnoho subjektívnych rozhodnutí o tom, ako transformovať údaje a informácie na ukazovatele a ako agregovať ukazovatele.

V prípade väčšieho počtu miestnych posúdení rizík zdola nahor je často vhodnejšie uplatňovať participatívny prístup k posudzovaniu založený na súbore údajov a informácií z kroku III. Posúdenie sa stále môže riadiť logikou IPCC a reťazcov vplyvu tým, že sa zložky nebezpečnosti, zraniteľnosti a expozície posúdia samostatne. Konečné posúdenie môže byť založené na konsenze alebo na hlasovaní. Diskusia o význame jednotlivých prvkov a osobitných zraniteľných miestach v rámci prístupu založeného na konsenze často otvára diskusiu o možnostiach adaptácie.

Výsledok v oboch prípadoch (založený na ukazovateľoch zhora nadol v porovnaní so základmi konsenzu zdola nahor) je:

slovný opis každého špecifického rizika vrátane procesov a faktorov, ktoré vedú k tomuto riziku, opis minulej a súčasnej situácie, perspektívu možného budúceho vývoja jednotlivých faktorov a špecifického rizika.
osobitné hodnotenie každého rizika (napr. nízke, stredné, vysoké) za každé zvolené časové obdobie (napr. súčasná situácia, polovica storočia, koniec storočia). V prípade posúdení založených na ukazovateľoch by sa výsledky mohli znázorniť aj ako mapy rizík. Ale aj pri prístupe zdola nahor sú mapy užitočné na ilustráciu priestorovo explicitných informácií o určitých aspektoch špecifických rizík alebo základných zložkách a faktoroch.
opis neistôt v hodnotení a stupeň spoľahlivosti výsledkov (pozri krok 2.5).

V. Identifikovať zastrešujúce riziká a rizikové problémové miesta

Posledným krokom v každom hodnotení rizika, aspoň ak sa posudzuje viac ako jedno riziko, by mala byť analýza interakcií medzi jednotlivými rizikami. Hlavným cieľom je identifikovať priestorové alebo tematické problémové oblasti, ktoré sú postihnuté viac ako jedným rizikom. Mohli by to byť napríklad mestské konglomerácie, ktoré sú obzvlášť zasiahnuté rizikom súvisiacim s teplom, ale aj záplavami spôsobenými záplavami a riečnymi povodňami, majú vysokú expozíciu (vysokú hustotu obyvateľstva) a vysokú zraniteľnosť (vysoký podiel zraniteľných osôb). Okrem toho sú niektoré riziká spojené v rizikových kaskádach. Napríklad riziko poškodenia zosuvmi pôdy môže viesť k riziku zablokovania dopravy. Takéto rizikové hotspoty a rizikové kaskády môžu byť často spojené s vysokým dopytom po adaptácii.

Okrem rizika a zraniteľnosti môžu z budúcej zmeny klímy vyplynúť aj pozitívne vplyvy (príležitosti). Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo môžu mať napríklad prospech z dlhšieho vegetačného obdobia. Je pravdepodobné, že sa vytvoria podmienky, ktoré budú vyhovovať novým obchodným príležitostiam a inováciám, a vlády môžu reagovať cielenou priekopníckou podporou.