3.1 Vytvorenie katalógu relevantných možností adaptácie

Mestské oblasti sú uzlami ľudskej činnosti a sú často ovplyvnené viacerými nebezpečenstvami spojenými so zmenou klímy súčasne. Adaptačné opatrenia sa preto musia vzťahovať na širokú škálu otázok vrátane technologických, informačných, organizačných, behaviorálnych, ekosystémových a sociálno-ekonomických otázok na rôznych úrovniach riadenia, odvetvových, ako aj medziodvetvových. Vypracovanie katalógu opatrení poskytuje systematický súbor potenciálnych možností adaptácie v konkrétnom mestskom kontexte, ktoré možno použiť v následnom procese posudzovania a výberu.

Pri začatí zostavovania katalógu možností adaptácie na zváženie je potrebné zvážiť celkový prístup a ciele plánovania adaptácie v obci. Vo všeobecnosti sa možnosti adaptácie zameriavajú na jednu alebo viaceré z týchto možností:

• akceptovať vplyvy zmeny klímy a znášať straty, ktoré vyplývajú z rizík (napr. riadenie ústupu od zvyšovania hladiny morí),
• kompenzovať straty rozdelením alebo rozložením rizík alebo strát (napr. prostredníctvom poistenia),
• zabrániť vystaveniu klimatickým rizikám a/alebo zraniteľnosti voči nim alebo ich znížiť (napr. prostredníctvom územného plánovania, budovania nových protipovodňových bariér alebo zmeny správania, umiestnenia alebo činnosti),
• Využiť nové príležitosti (napr. zapojením sa do novej činnosti alebo zmenou postupov s cieľom využiť meniace sa klimatické podmienky).

Ďalším spôsobom, ako zvážiť možnosti adaptácie, je zamyslieť sa nad druhmi opatrení, ktoré možno prijať. Môžu to byť:

1. „mäkké“ adaptačné opatrenia vrátane týchto druhov:

• manažérsky (napr. zaviesť pružný pracovný čas počas vĺn horúčav),
• Strategické (napr. zadanie zákazky na nové budovy s dizajnom odolným voči zmene klímy ako súčasť plánovaného programu mestskej výstavby)
• Dočasné (napr. použitie tienenia na zníženie zvýšenia slnečného tepla)

2. Technická/šedá (napr. renovačná budova; zlepšiť fyzickú protipovodňovú ochranu, zvýšiť kapacitu kanalizačných systémov),

3. Ekologická/zelená (napr. zavedenie alebo rozšírenie zelenej infraštruktúry na riadenie odtoku vody alebo zmiernenie mikroklímy).

Obce sa tiež môžu rozhodnúť zamerať sa na zvyšovanie „adaptívnej kapacity“, čo zahŕňa rozvoj schopnosti ľudí, orgánov a sektorov účinne reagovať na zmenu klímy. Patria sem opatrenia v týchto oblastiach:

• prístup k výsledkom výskumu alebo účasť na výskumných projektoch;
• vykonávanie výskumu;
• údaje z monitorovania a príslušné zdroje informácií;
• zvyšovanie informovanosti prostredníctvom vzdelávania, výmeny skúseností a iniciatív v oblasti odbornej prípravy; a
• vytvorenie podporného inštitucionálneho rámca, napr. prostredníctvom:
  • meniace sa normy;
  • zmeny a doplnenia právnych predpisov;
  • vytvorenie miestnych mechanizmov financovania;
  • poskytovanie usmernení k osvedčeným postupom; a
  • vypracovanie vhodných politík, plánov a stratégií.

Pri zostavovaní opatrení by sa pozornosť mala venovať:

• výber opatrení, ktoré reagujú na zistené slabé miesta;
• vrátane nekonvenčných a inovačných riešení (bežný postup často bráni adaptácii);
• zabezpečenie dobrej kombinácie rôznych druhov možností (napr. technických – netechnických),
• uprednostnenie dlhodobých cieľov pred krátkodobými politickými záujmami; a
• pri uľahčovaní ďalšej diskusie a lepšej komunikácie s politikmi a zainteresovanými stranami sa odporúča, aby sa možnosti adaptácie opísali v informačných listoch podľa spoločnej štruktúry opísanej v kroku 4.1.

Možnosti adaptácie možno získať z literárnych zdrojov a databáz, ktoré poskytujú vedeckí odborníci a technickí konzultanti, zdieľajú ich kolegovia z iných oddelení a orgánov, zástupcovia iných obcí alebo ich možno získať z iných zdrojov prostredníctvom zapojenia zainteresovaných strán. V posledných rokoch výskumní pracovníci, mestské siete, vnútroštátne alebo regionálne orgány alebo organizácie zainteresovaných strán vypracovali niekoľko katalógov možností adaptácie (pozri súvisiace zdroje ďalej v texte). Tieto katalógy by mali tvoriť základ pre výber možností, ktoré zapadajú do konkrétneho mestského kontextu a do vymedzených cieľov v oblasti adaptácie. V kroku 3.2 sa uvádzajú zdroje príkladov a prípadov už vykonaných adaptačných opatrení v mestských oblastiach.

Treba tiež uznať, že adaptácia si nie vždy vyžaduje úplne nové opatrenia. Adaptácia často znamená zváženie a prispôsobenie činností, ktoré by boli v každom prípade potrebné na udržateľný rozvoj mesta, alebo začlenenie adaptácie do existujúcich alebo nových právnych predpisov, noriem a plánov (napr. plány manažmentu povodňových rizík podľa smernice EÚ o povodniach). Mestá už majú k dispozícii mnoho nástrojov na prispôsobenie, napr. možnosti využitia existujúcej práce na znižovaní rizika katastrof alebo súčasné opatrenia a plány riadenia zdrojov a infraštruktúry (pozri aj krok 2.6).