Zriadenie systémov včasného varovania

Systémy včasného varovania (EWS) sú kľúčovými prvkami adaptácie na zmenu klímy a znižovania rizika katastrof a ich cieľom je zabrániť škodám spôsobeným nebezpečenstvami alebo ich znížiť. Na to, aby boli systémy včasného varovania účinné, musia aktívne zapájať ľudí a komunity ohrozené rôznymi nebezpečenstvami, uľahčovať vzdelávanie verejnosti a informovanosť o rizikách, účinne šíriť posolstvá a varovania a zabezpečiť neustály stav pripravenosti a umožnenie včasných opatrení. Význam účinného systému včasného varovania spočíva v uznaní jeho prínosov miestnymi obyvateľmi.

Systémy včasného varovania pred rizikami súvisiacimi s klímou sa musia opierať o solídny vedecký a technický základ a musia sa zameriavať na ľudí alebo odvetvia, ktoré sú najviac vystavené riziku. To znamená prijatie systémového prístupu zahŕňajúceho všetky relevantné rizikové faktory, či už vyplývajúce z klimatických rizík alebo zo sociálnej zraniteľnosti a z krátkodobých alebo dlhodobých procesov. Systémy včasného varovania zahŕňajú odhaľovanie, analýzu, predpovedanie a následné šírenie varovania, po ktorom nasleduje rozhodovanie o reakcii a jej vykonávanie. Takéto systémy sú zavedené v mnohých častiach sveta s cieľom monitorovať, predpovedať a varovať ľudí napr. pred tropickými cyklónami, povodňami, búrkami, cunami, lavínami, tornádami, silnými búrkami, sopečnými erupciami, extrémnym teplom a chladom, lesnými požiarmi, suchom atď. Aby bol systém včasného varovania účinný a úplný, musí pozostávať zo štyroch vzájomne pôsobiacich prvkov, a to: i) znalosti o rizikách, ii) služby monitorovania a varovania, iii) šírenie informácií a komunikácia a iv) schopnosť reagovať.

V Európe existujú značné skúsenosti so systémami včasného varovania, najmä pokiaľ ide o riziko povodní a bleskových povodní, búrky, lesné požiare, vlny horúčav a suchá. Systémy včasného varovania sú priamo relevantné pre rôzne odvetvia, ktoré sú primárne postihnuté klimatickými rizikami, ako sú zdravie, znižovanie rizika katastrof, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, budovy, pobrežné a mestské oblasti. Iné môžu nepriamo ťažiť zo systémov včasného varovania, ako je odvetvie dopravy, ak sa cesty alebo železnice zatvoria vopred pred negatívnym vplyvom na ľudí, alebo z cestovného ruchu, keď sa zabezpečí, aby boli turistické skupiny varované pred prístupom do určitej oblasti alebo pred vonkajšími aktivitami počas extrémnych poveternostných podmienok.

Niektoré systémy včasného varovania poskytujú služby a produkty pre viac než len špecifické riziko súvisiace s klímou. Meteoalarm je spoločným úsilím siete EUMETNET (Sieť európskych meteorologických služieb), ktorá v Európe poskytuje výstrahy pred extrémnymi poveternostnými javmi vrátane silného dažďa s rizikom záplav, silných búrok, víchric, vĺn horúčav, lesných požiarov, hmly, snehu alebo extrémneho chladu s búrkami, lavínami alebo silnými prílivmi na pobreží. Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) poskytuje spoľahlivé vysokokvalitné údaje o klíme a prispôsobené informácie pre sociálno-ekonomické odvetvia na európskej úrovni, ktoré sú určite relevantné pre adaptáciu na zmenu klímy. Aj centrum údajov o rizikách Vedomostného centra pre riadenie rizika katastrof (DRMKC), ktoré riadi GR JRC, poskytuje spravované údaje o rizikách v celej EÚ prostredníctvom hosťovania súborov údajov a prepojenia s vnútroštátnymi platformami.

Iné systémy včasného varovania sa zameriavajú na konkrétne riziká a/alebo odvetvia súvisiace s klímou vrátane celoeurópskych príkladov uvedených v nasledujúcom texte. Okrem týchto rozsiahlych iniciatív boli systémy včasného varovania navrhnuté a implementované aj na nižších úrovniach (vnútroštátnej, nižšej ako celoštátnej a miestnej), napr. v týchto oblastiach: i) Rakúsko, kde bol vypracovaný systém včasného varovania pre železničnú dopravu; ii) Severné Macedónsko sa zameriava na vlny horúčav a je súčasťou opatrení, ktorými sa vykonáva národný akčný plán tepelného hojenia; iii) Tatabanya (Maďarsko) s cieľom varovať pred vlnami horúčav v mestách a lesnými požiarmi; iv) región Emilia Romagna (Taliansko), kde bol súbežne s vývojom a zdokonaľovaním hydrometeorologických monitorovacích technológií v reálnom čase a rozsiahleho komunikačného programu o rizikách vytvorený regionálny webový portál na varovanie pred počasím, a v) Sogn og Fjordane (Nórsko) zaoberajúci sa viacerými nebezpečenstvami (alanše, zosuvy pôdy, prudké búrky a záplavy).

Vlny horúčav a extrémne teplo

Európa zažila od roku 2000 niekoľko extrémnych letných horúčav (pozri ukazovateľ „Globálnaa európska teplota“EEA), ktoré viedli k vysokej úmrtnosti a sociálno-ekonomickým vplyvom. Predpokladá sa, že vlny horúčav budú častejšie a budú trvať dlhšie v celej Európe počas tohto storočia a podľa všetkých scenárov RCP. Podľa scenára vysokých emisií (RCP8.5) sa predpokladá, že veľmi extrémne vlny horúčav (oveľa silnejšie ako vlny horúčav v roku 2003 alebo 2010) sa budú v druhej polovici 21. storočia vyskytovať tak často ako každé dva roky. Dopady budú obzvlášť silné v južnej Európe. V reakcii na takéto riziko pre ľudské zdravie, ako aj pre rôzne odvetvia relevantné pre hospodárstvo mnohé krajiny zaviedli systémy včasného varovania súvisiace s teplom ako možnosť adaptácie. V európskom meradle EuroHEAT funguje ako nástroj na podporu rozhodovania o klíme pre teplo a je sprevádzaný usmerňovacím dokumentom.

Sucho

Zdá sa, že závažnosť a frekvencia sucha sa v niektorých častiach Európy zvýšila (pozri ukazovateľEEA „ Meteorologické a hydrologické suchá“),najmä v južných a juhovýchodných regiónoch. Predpokladá sa, že výskyt, trvanie a závažnosť sucha sa na väčšine kontinentu zvýši. Podľa piatej hodnotiacej správy IPCC sa najväčší nárast predpokladá v južnej Európe, kde sa pravdepodobne zvýši konkurencia medzi rôznymi užívateľmi vody, ako je poľnohospodárstvo, priemysel, cestovný ruch a domácnosti. Európske stredisko pre monitorovanie sucha (EDO) obsahuje informácie týkajúce sa sucha z rôznych zdrojov údajov. Rôzne nástroje umožňujú zobrazovanie a analýzu informácií súvisiacich so suchom, zatiaľ čo služba "Drought News" poskytuje prehľad o situácii v prípade hroziaceho sucha.

Povodeň

Počet veľmi vážnych povodní v Európe sa v období rokov 1980 – 2010 zvýšil, ale s veľkou medziročnou variabilitou v dôsledku rôznych príčin: lepšie podávanie správ, zmeny vo využívaní pôdy a zvýšený výskyt silných zrážok v niektorých častiach Európy. Predpokladá sa, že zmena klímy zintenzívni hydrologický cyklus a zvýši výskyt a frekvenciu povodní vo veľkých častiach Európy. Pluviálne povodne a prívalové povodne, ktoré sú vyvolané intenzívnymi miestnymi zrážkami, budú pravdepodobne častejšie v celej Európe (pozri ukazovateľEEA „Riečne povodne“). Prudké pobrežné búrky a záplavy sú najčastejšími a najnákladnejšími extrémnymi poveternostnými javmi vyskytujúcimi sa v Európe, ktoré predstavujú 69 % celkových strát spôsobených prírodnými katastrofami. Napríklad v roku 2010 bolo Francúzsko ťažko zasiahnuté zimnou búrkou Xynthia s 51 obeťami a škodami vo výške viac ako 1,5 miliardy EUR (EEA, 2013). Zlepšená schopnosť predpovedať maximálne vypúšťanie zostáva najvýznamnejším neštrukturálnym opatrením protipovodňovej ochrany. Prípravné lehoty na varovanie pred povodňami v trvaní 3 – 10 dní umožňujú zaviesť potrebné opatrenia civilnej ochrany a núdzové opatrenia, čím sa minimalizujú vplyvy z hľadiska ľudských životov a hospodárskych strát. Európsky systém varovania pred povodňami (EFAS) podporuje prípravné opatrenia pred veľkými povodňami, najmä vo veľkých nadnárodných povodiach riek a v celej Európe vo všeobecnosti. Systém EFAS bol vyvinutý a testovaný v Spoločnom výskumnom centre v úzkej spolupráci s národnými hydrologickými a meteorologickými službami, európskou civilnou ochranou a inými výskumnými ústavmi.

Požiar

Riziko požiaru závisí od mnohých faktorov: zmena klímy, vegetácia, postupy obhospodarovania lesov a iné sociálno-ekonomické faktory. V teplejšom podnebí sa v celej Európe predpokladá závažnejšie požiarne počasie a v dôsledku toho rozšírenie oblasti náchylnej na požiare a dlhšie obdobia požiarov. Vplyv požiarov je obzvlášť silný v južnej Európe (pozri ukazovateľ EEA „Lesnépožiare“). Európsky informačný systém o lesných požiaroch (EFFIS) podporuje útvary zodpovedné za ochranu lesov pred požiarmi v krajinách EÚ a poskytuje útvarom Európskej komisie a Európskemu parlamentu aktualizované a spoľahlivé informácie o lesných požiaroch. EFFIS prevádzkuje modul, ktorý generuje denné mapy 1 až 9 dní predpovedanej úrovne nebezpečenstva požiaru pomocou numerických predpovedí počasia. Modul je aktívny po celý rok, hoci jadrom obdobia prírodných požiarov je vo väčšine krajín obdobie od 1. marca^do 31. októbra.

Riziká súvisiace so zdravím: choroby prenášané vektormi a aeroalergén

Globalizácia a environmentálne zmeny, sociálne a demografické determinanty a kapacita systému zdravotnej starostlivosti sú významnými hnacími silami infekčných chorôb, ktoré môžu pôsobiť aj ako prekurzory epidémií. Monitorovanie zmien v týchto faktoroch tak môže pomôcť predvídať alebo dokonca predpovedať nárast infekčných chorôb. Zmena klímy môže zmeniť geografické rozsahy chorôb prenášaných vektormi v Európe, a preto je včasné varovanie ešte dôležitejšie (pozri ukazovateľ EEA „chorobyprenášané vektormi“). Pre Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) sa navrhuje prototyp systémov včasného varovania pred vektorovými borneálnymi chorobami v Európe: predchádzajúce environmentálne/klimatické a sociálno-ekonomické faktory chorôb môžu poskytnúť prípravný čas na rýchlu reakciu v oblasti verejného zdravia s cieľom obmedziť ľudské a finančné náklady spojené so vznikom a šírením chorôb prenášaných vektormi v EÚ.

Rastúce teploty spôsobené zmenou klímy znamenajú, že rastliny a stromy kvitnú skôr a dlhšie, čím sa predlžuje utrpenie mnohých ľudí s alergiami na peľ. Európska aeroalergénna sieť (EAN) je združenie údajov o peli a hubových spórach európskych informačných služieb o peli, jednotlivých meracích miestach a dodávateľoch údajov mimo Európy. Sieť zahŕňa 38 krajín a viac ako 600 meracích miest. Databáza EAN je základným nástrojom na predpovedanie peľu, a preto je nevyhnutná pre poskytovanie informácií o peli v celej Európe. Rozvoj činností v oblasti služieb v posledných rokoch (vrátane európskych máp zaťaženia, denníka peľu pre osoby trpiace peľovou alergiou a personalizovaných informácií o peli) by nebol možný bez európskej databázy peľu. Služba monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS) vytvorila partnerstvo s Európskou sieťou aeroalergénov (EAN) a skúma technológie na poskytovanie automatického pozorovania peľu v takmer reálnom čase v celej Európe.