Prispôsobenie sa účinkom zmeny klímy na zdravie v Európe

Hlavné vplyvy na zdravie v Európe sú spôsobené horúčavami a vlnami horúčav, meniacimi sa vzorcami infekčných chorôb a chorôb prenášaných vektormi a extrémnymi katastrofami, ako sú povodne a požiare. Toto stanovisko predstavuje výzvy pre sektor zdravotníctva spôsobené potrebou prispôsobiť sa zvýšeným rizikám vyplývajúcim zo zmeny klímy a poskytuje odporúčania zamerané na posilnenie odolnosti sektora zdravotníctva v Európe vzhľadom na vplyvy zmeny klímy. 

Zmena klímy už má mnoho negatívnych dôsledkov na zdravie, ktoré sa s nevyhnutným nárastom teploty ešte zhorší. Napríklad ročné úmrtia spôsobené extrémnymi horúčavami by sa mohli zvýšiť zo súčasných 2 700 úmrtí ročne na približne 30 000 – 50 000 do roku 2050 pri globálnom otepľovaní o 1,5 °C a 2 °C za predpokladu súčasnej zraniteľnosti voči teplu a bez dodatočných adaptačných opatrení. Preto je potrebné, aby sa zdravie pevne začlenilo do adaptácie na zmenu klímy.

V politike verejného zdravia má EÚ najmä podporné právomoci, hoci má silnejší mandát v prípade závažných cezhraničných ohrození zdravia. Prostredníctvom práce Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) sa dosiahol určitý pokrok pri začleňovaní hrozieb spôsobených klímou (ako sú infekčné choroby prenášané vektormi citlivými na klímu alebo extrémne poveternostné javy) do spoločného systému EÚ pre epidemiologický dohľad, monitorovanie, včasné varovanie, pripravenosť a plánovanie reakcie.

Cieľom tohto nezávislého vedeckého stanoviska, ktoré vychádza zo syntézy vedeckých dôkazov vrátane konzultácií s odborníkmi, je poskytnúť informácie pre novú adaptačnú stratégiu EÚ a politiky EÚ v oblasti zdravia s odporúčaniami zameranými na obmedzenie rizík v dôsledku účinkov na zdravie súvisiacich s klímou.

Uvádzajú sa tri hlavné odporúčania:

1. Začleniť ľudské zdravie do všetkých politík v oblasti adaptácie na zmenu klímy vo všetkých sektoroch a na všetkých úrovniach riadenia.
2. Podporovať kapacitu a pripravenosť sektora zdravotníctva ako súčasť širších stratégií v oblasti rizika katastrof a núdzových situácií vrátane dohľadu, monitorovania a posudzovania.
3. Navrhnúť politiky na podporu najzraniteľnejších sociálnych skupín a geografických oblastí.