European Union flag

Mestské obyvateľstvo vystavené koncentráciám látok znečisťujúcich ovzdušie presahujúcim vybrané normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia, EÚ27 a Spojené kráľovstvo. Zdroj: EEA, Prekročenie noriem kvality ovzdušia v Európe

Zdravotné problémy

Emisie zo znečistenia ovzdušia v Európe vo všeobecnosti klesajú. Vystavenie znečisteniu ovzdušia sa však považuje za najvýznamnejšie environmentálne riziko pre ľudské zdravie európskeho obyvateľstva (WHO, 2016). Najzávažnejšími znečisťujúcimi látkami v Európe, pokiaľ ide o poškodenie ľudského zdravia, sú tuhé častice (PM), oxid dusičitý (NO2)a prízemný ozón (O3).

Vystavenie látkam znečisťujúcim ovzdušie vedie k širokej škále chorôb vrátane mŕtvice, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, priedušnice, bronchusu a rakoviny pľúc, zhoršenej astmy a infekcií dolných dýchacích ciest. Existujú aj dôkazy o súvislostiach medzi vystavením znečisteniu ovzdušia a cukrovkou 2. typu, obezitou, systémovým zápalom, Alzheimerovou chorobou a demenciou. Ďalšie informácie nájdete na stránke: Znečistenie ovzdušia: ako to ovplyvňuje naše zdravie.

Hoci znečistenie ovzdušia postihuje celú populáciu, je pravdepodobnejšie, že určité skupiny budú vystavené znečisteniu. Patria sem deti, starší ľudia, tehotné ženy a ľudia s už existujúcimi zdravotnými problémami. Vo veľkých častiach Európy sú skupiny s nižšími príjmami s väčšou pravdepodobnosťou vystavené vyššiemu znečisteniu ovzdušia v blízkosti rušných ciest alebo priemyselných oblastí (EEA, 2018).

Pozorované účinky

V roku 2019 bolo v EÚ27 možné pripísať približne 307 000 predčasných úmrtí dlhodobému vystaveniu tuhým časticiam s priemerom 2,5 μm alebo menej (PM2,5). Oxid dusičitý (NO2) bol spojený so 40 400 predčasnými úmrtiami a prízemný ozón (O3) so 16 800 predčasnými úmrtiami (EEA, 2021).

V posledných rokoch sa podiel mestského obyvateľstva vystaveného koncentráciám látok znečisťujúcich ovzdušie presahujúcim limitné hodnoty EÚ a z toho vyplývajúci vplyv na zdravie v prípade PM2,5 a NO2 znižoval (pozri obrázok vyššie). Pokiaľ ide o prízemný ozón, koncentrácia pozadia na severnej pologuli sa v Európe zvyšuje, zatiaľ čo celosvetové maximálne hodnoty klesajú (Andersson a kol., 2017; Orru a kol., 2019; Paoletti a kol., 2014).

Existuje čoraz viac dôkazov o tom, že negatívne účinky znečistenia ovzdušia na zdravie sa vyskytujú aj pod úrovňami smernice EÚ o kvalite okolitého ovzdušia, čo sa odráža v nových globálnych usmerneniach WHO o kvalite ovzdušia (WHO, 2021). Keďže aktualizované usmernenia WHO sú prísnejšie pre väčšinu znečisťujúcich látok, podiel mestského obyvateľstva vystaveného koncentráciám nezdravých látok znečisťujúcich ovzdušie a súvisiaci vplyv na zdravie bude vyšší ako predchádzajúce odhady.

Predpokladané účinky

Zmeny teploty, zrážok, vetra, vlhkosti alebo slnečného žiarenia spojené so zmenou klímy ovplyvňujú kvalitu ovzdušia a potenciálne ju zhoršujú (Fu a Tian, 2019). Deje sa tak prostredníctvom zmenených emisií z prírodných zdrojov [ako sú prírodné požiare, minerálny prach, morská soľ, biogénne prchavé organické zlúčeniny (BVOC)]; emisie z ľudských zdrojov (ako je amoniak z poľnohospodárstva); miera chemických reakcií v atmosfére; a procesy transportu, disperzie a depozície látok znečisťujúcich ovzdušie (Fortems-Cheiney a kol., 2017; Geels a kol., 2015).

V súvislosti s ľudským zdravím je obzvlášť škodlivá kombinácia tepelného stresu a znečistenia ovzdušia. Simultánne vystavenie obyvateľstva vysokým teplotám a znečisteniu ovzdušia (PM, NO2 alebo O3) súvisí so zvýšenou mierou úmrtnosti v dôsledku kardiovaskulárnych a respiračných príčin (EEA, 2020). Prebiehajúce a predpokladané demografické zmeny, ako je starnutie obyvateľstva s rastúcim výskytom základných zdravotných problémov, takisto prispejú k zvýšeniu zaťaženia chorobami súvisiacimi so znečistením ovzdušia.

Tuhé častice

Predpokladá sa, že koncentrácie tuhých častíc v ovzduší sa v budúcnosti mierne zvýšia, aj keď s určitou neistotou (Doherty a kol., 2017; Park a kol., 2020). Dôvodom je, že zmena klímy má vplyv na emisie prekurzorov tuhých častíc: očakáva sa, že počet a závažnosť prírodných požiarov sa zvýši, rovnako ako emisie morskej soli. Okrem toho vyššie teploty zvyšujú biogénne a poľnohospodárske emisie amoniaku (Geels a kol., 2015). Chemické reakcie vedúce k výrobe sekundárnych tuhých častíc sú tiež zosilnené zmenami teploty a vlhkosti (Megaritis a kol., 2014). Napokon, poklesom rýchlosti vetra, ktorý sa predpokladá napríklad v častiach stredomorského regiónu (Ranasinghe a kol., 2021), a klesajúcimi zrážkami sa zníži riedenie a ukladanie tuhých častíc, čo povedie k vyšším úrovniam koncentrácie vzduchu (Doherty a kol., 2017).

Prízemný ozón

V meniacej sa klíme sa počas leta predpokladajú vyššie koncentrácie O3 na prízemí, pričom najväčší nárast sa predpokladá pre najteplejšie scenáre a pre južnú a strednú Európu (Fortems-Cheiney a kol., 2017; Colette a kol., 2015). Predpokladá sa, že maximálne koncentrácie sa zvýšia, čo je relevantné pre vplyvy na zdravie, keďže krátkodobé vystavenie vysokým maximálnym koncentráciám prízemného ozónu súvisí s respiračnými a kardiovaskulárnymi zdravotnými problémami (Doherty a kol., 2017). V niektorých krajinách strednej a južnej Európy sa v roku 2050 podľa scenára RCP4.5 očakáva až 11 % nárast úmrtnosti súvisiacej s prízemným ozónom (Orru a kol., 2019).

Prízemný ozón vzniká v atmosfére fotochemickými reakciami prchavých organických zlúčenín (VOC) a oxidov dusíka (NOx) za prítomnosti slnečného svetla. V dôsledku zmeny klímy sa emisie BVOC pravdepodobne zvýšia v dôsledku vyššieho počtu horúcich dní; zvýšenie atmosférických úrovní CO2 môže mať vplyv aj na produkciu BVOC (Fu a Tian, 2019). Zvýšené globálne koncentrácie metánu a vyššie teploty takisto urýchľujú prízemnú produkciu O3. Okrem toho sa predpokladá, že očakávaný väčší prílev stratosférického ozónu do troposféry ešte viac zvýši úrovne prízemného ozónu v celej Európe (Fortems-Cheiney a kol., 2017).

Oxid dusičitý

Neočakáva sa, že úrovne koncentrácie NO2 budú ovplyvnené zmenou klímy.

Iné látky znečisťujúce ovzdušie

Vysoká úroveň vlhkosti a zaplavenia budov môže podporiť rast plesní a zvýšiť prevalenciu respiračných ochorení (D’Amato a kol., 2020). Okrem toho v mestských oblastiach môže znečistenie ovzdušia (najmä dlhodobé vysoké úrovne NO2) zvýšiť alergénnosť peľu (Gisler, 2021; Plaza a kol., 2020), ktorého koncentrácia a sezónnosť sú ovplyvnené meniacou sa klímou.

Politické reakcie

Revidované globálne usmernenia WHO o kvalite ovzdušia tvoria pevnú základňu vedeckých dôkazov na prijímanie rozhodnutí o politike čistého ovzdušia na celom svete.  V rámci Európskej zelenej dohody Európska únia reviduje svoje smernice o okolitom ovzduší s cieľom užšie ich zosúladiť s novými usmerneniami WHO. Zmierňujúce opatrenia na zníženie emisií CO2 majú často pozitívny vplyv na emisie látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy, výroby energie, vykurovania domácností atď., čím sa vytvára situácia prospešná pre všetky strany.

Posudzovanie kvality ovzdušia vrátane vplyvu na zdravie každoročne vykonávajú rôzne orgány. Systémy prognóz a včasného varovania pred znečistením ovzdušia spolu s lekárskym poradenstvom môžu znížiť zdravotné riziká. Môžu ich využívať aj systémy zdravotnej starostlivosti, aby sa pripravili na vyšší počet pacientov v pohotovostných oddeleniach. Systémy prognóz a včasného varovania sú funkčné na miestnej úrovni, ako aj na regionálnej úrovni, ako je napríklad európsky index kvality ovzdušia agentúry EEA. Vo viacerých európskych krajinách sú úrovne koncentrácie ozónu zahrnuté do akčných plánov pre zdravie spôsobené horúčavami.

Projekty občianskej vedy v oblasti kvality ovzdušia poskytujú informácie založené na dôkazoch a vytvárajú povedomie medzi občanmi.

Referencie

Odkazy na ďalšie informácie

Language preference detected

Do you want to see the page translated into ?

Exclusion of liability
This translation is generated by eTranslation, a machine translation tool provided by the European Commission.