European Union flag

Celosvetová úmrtnosť súvisiaca s teplom v prípade populácií starších ako 65 rokov. Zdroj: Watts a kol., 2020

Zdravotné problémy

Predpokladané zvýšenie priemernej teploty a frekvencie, intenzity a trvania vĺn horúčav bude mať pravdepodobne vážny vplyv na verejné zdravie v európskom regióne WHO, najmä medzi staršími ľuďmi a v mestách v dôsledku efektu mestských tepelných ostrovov. Celosvetovo sa za posledných 20 rokov úmrtnosť súvisiaca s teplom u ľudí starších ako 65 rokov takmer zdvojnásobila a v roku 2018 dosiahla približne 300 000 úmrtí. Úmrtia v európskom regióne WHO sa za rovnaké obdobie zvýšili o viac ako 30 % (Watts a kol., 2020).

Vek, už existujúce zdravotné stavy a sociálna deprivácia sú kľúčovými faktormi, ktoré spôsobujú, že ľudia pravdepodobne zažijú viac nepriaznivých zdravotných dôsledkov súvisiacich s teplom a extrémnymi teplotami (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2018). Medzi ďalšie ohrozené zraniteľné skupiny patria osoby s chronickými ochoreniami (ako sú kardiorespiračné ochorenia, poruchy endokrinného systému, poruchy duševného zdravia, metabolické poruchy a poruchy obličiek), tehotné ženy, malé deti, pracovníci v exteriéri, ľudia žijúci v mestskom prostredí v sociálne a ekonomicky znevýhodnenom prostredí, migranti a cestujúci. Okrem zmeny klímy starnutie obyvateľstva a urbanizácia výrazne ovplyvňujú vzťah medzi teplotami a zdravím v európskom regióne WHO (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2021).

Pozorované účinky

Potenciál nebezpečného vystavenia extrémnemu teplu sa v posledných desaťročiach zvyšuje (EEA, 2017). Vystavenie teplu môže mať priame účinky, ako je tepelný stres alebo dehydratácia, alebo nepriame účinky, ako je zhoršenie kardiovaskulárnych a respiračných ochorení, ochorenia obličiek alebo poruchy elektrolytov. K priamym účinkom tepla dochádza väčšinou v ten istý deň a v nasledujúcich 3 dňoch (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2018). Zraniteľné skupiny obyvateľstva zaznamenali v roku 2019 na celom svete 475 miliónov dodatočných expozícií vlnám horúčav, čo sa zase odrazilo v nadmernej chorobnosti a úmrtnosti (Watts a kol., 2020). V roku 2018 peňažne vyjadrené náklady na úmrtnosť súvisiacu s teplom v európskom regióne WHO zodpovedali priemernému príjmu 11 miliónov Európanov (Watts a kol., 2020). Štúdie zamerané na jednotlivé mestá ukázali zníženie úmrtnosti na teplo v mestách Stredozemia, ale nie v mestách na severe regiónu (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2021).

Predpokladané účinky

Prognózy pre Európu naznačujú, že počet dní s vysokou úrovňou tepelného stresu sa bude zvyšovať všade v regióne (EEA, 2017), zatiaľ čo vplyvy súvisiace s teplom by sa mohli výrazne zvýšiť prostredníctvom kombinovaných účinkov zmeny klímy, urbanizácie a starnutia. Za posledné desaťročie viaceré vedecké štúdie poskytli prognózy zdravotných vplyvov súvisiacich s teplom pre európsky región WHO na miestnej, nižšej ako celoštátnej a vnútroštátnej úrovni. Pravdepodobnosť výskytu horúčav sa preto zvýšila v 31 európskych hlavných mestách, zatiaľ čo všetky európske metropolitné oblasti budú v nadchádzajúcich desaťročiach zraniteľnejšie voči extrémnym teplotám (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2021). Rozsah účinkov tepla na ľudské zdravie závisí od budúcich emisií skleníkových plynov, ako aj od rozsahu preventívnych opatrení zavedených na celom svete. V prípade scenára vysokého otepľovania by Európska únia mohla do konca storočia zaznamenať viac ako 100 000 ďalších úmrtí v dôsledku horúčav ročne. Počet úmrtí by bol oveľa nižší, ak by sa zvýšenie globálnej teploty obmedzilo na 2 °C. Obmedzenie otepľovania na menej ako 2 °C by teda mohlo zabrániť úmrtnosti a chorobnosti súvisiacej s teplom (EASAC, 2019). Bez vysokej úrovne adaptácie je zmena klímy povinná podstatne zvýšiť záťaž chorôb súvisiacu s teplom.

Policy odpovede

Predchádzanie teplu si vyžaduje portfólio opatrení na rôznych úrovniach vrátane meteorologických systémov včasného varovania, včasného verejného a lekárskeho poradenstva, zlepšenia bývania a územného plánovania a zabezpečenia pripravenosti systémov zdravotnej starostlivosti a sociálnych systémov konať. Tieto opatrenia možno začleniť do systematickej reakcie v oblasti verejného zdravia – akčného plánu pre horúčavy a zdravie (HHAP). Krajiny sa nachádzajú v rôznych fázach prípravy, vývoja a vykonávania HHAP. Regionálny úrad WHO pre Európu uskutočnil v roku 2019 prieskum, ktorý sa zaoberal riadením a inštitucionálnymi opatreniami pre HHAP. Z celkového počtu 35 krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume, 16 uviedlo existenciu národného HHAP, pričom niekoľko ďalších krajín zriadilo HHAP na nižšej ako celoštátnej úrovni alebo na úrovni miest (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2021).

Stránka Strediska pre monitorovanie o národných akčných plánoch a systémoch varovania v oblasti zdravia pri horúčavách poskytuje prehľad národných (a niektorých regionálnych) akčných plánov a systémov varovania v oblasti zdravia pri horúčavách. Ďalšie zdroje na zlepšenie schopnosti chrániť obyvateľstvo pred zdravotnými rizikami extrémneho tepla v našej meniacej sa klíme , ktorým sa dá vyhnúť , poskytuje Globálna informačná sieť o tepelnom zdraví, ktorú koordinuje Spoločný úrad WHO/WMO pre klímu a zdravie.

Referencie

Odkazy na ďalšie informácie

Language preference detected

Do you want to see the page translated into ?

Exclusion of liability
This translation is generated by eTranslation, a machine translation tool provided by the European Commission.