European Union flag

Vyvinuté v spolupráci s agentúrou EU-OSHA

Prehľad niekoľkých hlavných rizík súvisiacich so zmenou klímy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

Otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Zmena klímy ovplyvňuje bezpečnosť a zdravie pracovníkov prostredníctvom zvýšených teplôt, vystavenia ultrafialovému žiareniu, kontaktu s patogénmi, znečistenia ovzdušia vo vnútri a vonku a extrémneho počasia. Môže zosilniť existujúce riziká alebo vytvoriť nové, ako sú poruchy súvisiace s teplom, choroby prenášané vektormi a vodou, nehody, alergie a rakovina (ANSES, 2018). To môže viesť k vyšším nákladom na zdravotnú starostlivosť, zníženej kvalite života a výrobným stratám (Kjellstrom a kol., 2016; Dasgupta a kol. 2021; Dasgupta & Robinson, 2023). Postihnuté môžu byť takmer všetky odvetvia s rizikami pre pracovníkov v exteriéri v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, špecialistov prvého zásahu a zdravotníckych pracovníkov, ako aj pracovníkov v interiéri, najmä v tepelne náročných alebo fyzicky náročných odvetviach. Vek, už existujúce zdravotné problémy a sociálno-ekonomické postavenie môžu ovplyvniť závažnosť zdravotných problémov a riziko v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) s geografickou polohou. Stratégie zmierňovania rizika by sa preto mali prispôsobiť rozmanitosti pracujúceho obyvateľstva a regionálnym nebezpečenstvám. Na primerané posúdenie a riadenie rizík je potrebné dôkladné pochopenie hrozieb pre BOZP vyplývajúcich zo zmeny klímy (Wiki v oblasti BOZP, 2023).

Pozorované účinky

Zvýšené teploty sú hlavným problémom v oblasti BOZP, a to tak pre pracovníkov v interiéri, ako aj exteriéri. Extrémne teplo môže ovplyvniť koncentráciu a spôsobiť duševnú únavu, dehydratáciu, vyčerpanie, zhoršenie ochorení srdca, dýchacích ciest a obličiek a potenciálne úpal, vyčerpanie a synkopu, ak telo nie je schopné udržať svoju obvyklú teplotu (Parsons, 2014; Varghese a kol., 2018; EEA, 2022; EU-OSHA, 2023b; wiki v oblasti BOZP, 2023;). Intenzívna fyzická práca môže ďalej prispievať k vnútorne generovanému telesnému teplu. Dlhodobé vystavenie teplu môže mať za následok zhoršenie úsudku, zníženú ostražitosť a únavu, čím sa zvyšuje riziko nehôd. Ďalšie vystavenie teplu mimo pracovného času môže pracovníkom zabrániť v primeranom zotavení sa z tepelného stresu medzi pracovnými zmenami, najmä ak žijú v zle chladených podmienkach (Hansen a kol., 2013). V niektorých regiónoch môže byť potrebné upraviť pracovné modely, aby sa zabránilo najteplejším a najslnečnejším hodinám, a nočná práca sa môže zvýšiť, aby sa kompenzovala. To môže viesť k zníženej koncentrácii a rýchlosti reflexov a viditeľnosť môže byť tiež ovplyvnená, čo vedie k zvýšenému riziku pracovných úrazov (Jones a kol., 2020; Narocki, 2021).

Pracovníci v exteriéri

Tepelný stres predstavuje významné riziko pre pracovníkov v exteriéri, najmä ak vykonávajú intenzívnu fyzickú prácu pri priamom vystavení slnečnému žiareniu a teplu v odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo, stavebníctvo, ťažba a dobývanie, doprava a údržba a zásobovanie verejnoprospešnými službami. Osoby zamestnané v nízko platených povolaniach, ktoré si vyžadujú fyzickú prácu vonku, môžu byť obzvlášť ohrozené. Extrémne teploty a vlny horúčav v južnej Európe v lete 2020 až 2022 spôsobili úpal a úmrtia súvisiace s teplom medzi pracovníkmi v exteriéri vrátane zametačov ulíc a zberačov odpadu. Celkovo pätina až štvrtina celkovej pracovnej sily v Európe uvádza, že je vystavená nepríjemným vysokým teplotám aspoň počas jednej štvrtiny svojho pracovného času. Približne polovica pracovníkov v exteriéri a manuálne aktívnych pracovníkov je vystavená veľmi vysokým teplotám (Eurofound, 2017).

Ľudia pracujúci vonku sú tiež vystavení zvýšenému vystaveniu UV žiareniu v meniacej sa klíme, čo zvyšuje riziko spálenia slnkom a nakoniec rakoviny kože. V Európe sú pracovníci v exteriéri vystavení väčšiemu riziku rakoviny kože ako pracovníci v interiéri s podobným typom kože (Trakatelli a kol., 2016). Priame vystavenie slnečnému žiareniu môže tiež zhoršiť motoricko-kognitívny výkon (Piil a kol., 2020) a zvýšiť riziko zranení.

V dôsledku zmeny klímy sa rozširuje geografický rozsah patogénov a prenášajúcich vektorov (napr. kliešte alebo komáre). To vystavuje pracovníkov v exteriéri v mnohých povolaniach riziku infekčných chorôb prenášaných vektormi (Jones a kol., 2020; Meima a kol., 2020) vrátane chorôb, ktoré sa už v Európe objavili a ktoré sa v meniacej sa klíme stávajú rozšírenejšími (napr. kliešťová encefalitída),a chorôb, ktoré predtým v Európe neboli endemické, ako je horúčka údolia Rift, žltá zimnica, malária, horúčka dengue a chikungunya.

Predpokladá sa, že extrémne poveternostné javy, ako sú povodne a prírodné požiare, sa v celej Európe zvýšia, pokiaľ ide o počet, závažnosť a intenzitu, a môžu spôsobiť zranenia a úmrtia. Závažné poveternostné podmienky môžu zvýšiť riziko utopenia, popálenín, omrzlín a pre záchranárov v prvej línii riziko toxických plynov, výbuchov, extrémneho tepla a hasenia požiarov. Okrem fyzických vplyvov majú klimatické nebezpečenstvá vplyv aj na duševné zdravie pracovníkov (Schulte a kol., 2016; Dasgupta a kol., 2021; WHO, 2022).

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Poľnohospodárske obyvateľstvo EÚ čelí mimoriadne vážnym rizikám vyplývajúcim zo zmeny klímy vrátane chorôb obličiek súvisiacich s teplom a iných chorôb vzhľadom na vyšší vek, a teda vysokú zraniteľnosť poľnohospodárov EÚ (tretina má viac ako 65 rokov; Jones a kol., 2020; El Khayat a kol., 2022).

Poľnohospodári a lesní robotníci pracujú v oblastiach s lesmi, kríkmi alebo vysokou trávou, kde sa darí kliešťom a hmyzu prenášajúcim patogény (Covert & Langley, 2002). Pracovníci čoraz viac riskujú nakazenie sa chorobami prenášanými vektormi, ako je lymská borelióza a kliešťová encefalitída (Jones a kol., 2020; Meima a kol., 2020)

Poľnohospodári a lesníci takisto čelia riziku počas sanácie po extrémnych udalostiach, napríklad v dôsledku padajúcich stromov alebo predmetov. Opätovné zalesňovanie poškodených oblastí a čistenie krovín s cieľom zmierniť riziká požiarov môže zvýšiť výskyt poškodení podporno-pohybovej sústavy (Jones a kol., 2020), keďže tieto úlohy sú stále prevažne manuálnou činnosťou.

Stavebný priemysel

Pracovníci v stavebníctve často pôsobia v oblastiach s účinkom mestského tepelného ostrova (t. j. vyššie teploty v mestských oblastiach ako vo vidieckom prostredí v dôsledku betónu a asfaltu, ľudskej činnosti a nedostatku tieňovej vegetácie). Fyzicky náročné činnosti stavebných pracovníkov zvyšujú ich rýchlosť metabolizmu a vnútornú výrobu tepla, čo v konečnom dôsledku vedie k väčšiemu tepelnému stresu (Nybo a kol., 2021). Počas letnej vlny horúčav v roku 2022 vo Francúzsku bolo nahlásených sedem smrteľných pracovných úrazov s možnou súvislosťou s horúcim počasím vrátane troch úmrtí v odvetví stavebníctva (Santé publique France, 2022).

Záchranári

Extrémne poveternostné javy môžu vážne postihnúť záchranárov vrátane hasičov, policajtov, záchranárov a psychológov a pri veľkých katastrofách aj záchranárov, technikov, vojenský personál, protiteroristické sily, pracovníkov manipulujúcich s telom, čistiacich pracovníkov, stavebných pracovníkov a dobrovoľníkov.

Hasiči v prvej línii čelia vážnym zdravotným rizikám pri práci vrátane vyčerpania z tepla, poranení kože alebo popálenín, duševnej traumy alebo expozície toxickým plynom alebo karcinogénnym látkam a podráždenia dýchacích ciest (Ioannou a kol., 2022). Spomedzi hasičov sú kardiovaskulárne ochorenia hlavnou príčinou úmrtí, pričom vyššie riziko hrozí starším pracovníkom s fyzicky namáhavými úlohami (EU-OSHA, 2023a). V najhoršom prípade môže dôjsť k stratám na životoch. Jeden z lesných požiarov s najvyššou mierou úmrtnosti sa vyskytol v auguste 2007 v Chorvátsku, kde prišlo o život 12 hasičov a jeden bol vážne zranený (Stipaničev a kol., 2008).

Prírodné katastrofy môžu zahŕňať záplavy a súvisiace riziká, ako je utopenie a šírenie chorôb prenášaných vodou a vektormi. Hlodavce priťahované odpadom môžu šíriť leptospirózu. Prostredníctvom kontaktu s tými, ktorí prežili, môžu byť záchranári postihnutí infekciami rán, infekciami prenášanými kvapôčkami, ako je tuberkulóza, gastrointestinálne ochorenia a ochorenia prenášané krvou (napr. HIV, hepatitída B a C). Medzi ďalšie infekcie spôsobené kontaktom s mŕtvymi telami patrí streptokoková infekcia skupiny A (meningitída), sepsa alebo zriedkavé choroby, ako je Creutzfeld-Jakobova choroba (Hauke a kol., 2011).

Zrútenie budov a iných stavieb, prach a dym z kolapsov a všeobecná devastácia môžu zvýšiť riziko nehôd. Popol, plyn, dym a prach z požiarov súvisiacich s prírodnými katastrofami alebo zosuvmi pôdy môžu spôsobiť podráždenie očí a pľúc a potenciálne udusenie.

Núdzoví pracovníci majú často vysoké pracovné zaťaženie a silný časový tlak, sú konfrontovaní so smrťou a sú povinní potláčať emócie počas práce a zároveň byť emocionálne empatickí. Tieto vlastnosti sú rizikovými faktormi zlého duševného zdravia a vyhorenia (Hauke a kol., 2011).

Pracovníci v interiéri

Interiéroví pracovníci sú tiež ohrození klimatickým stresom, ktorý sa môže zvýšiť počas vĺn horúčav, najmä tí, ktorí pracujú v slabo chladených budovách alebo v prostrediach s vysokou priemyselnou produkciou tepla, vykonávajú ťažkú fyzickú prácu alebo musia používať OOP v tepelných podmienkach. Patria sem odvetvia dodávok elektriny, plynu a vody a výroby (napr. kovov) (Ciuha a kol., 2019; Fatima a kol., 2021).

Vysoké teploty tiež zvyšujú vnútorné úrovne CO2, ktoré môžu znížiť kognitívne kapacity (Kapalo a kol., 2020). Vysoké teploty v kombinácii s látkami znečisťujúcimi vnútorné ovzdušie môžu tiež zhoršiť tzv.syndróm chorých budov (Nazaroff, 2013).

Zdravotnícki pracovníci

Pre zdravotníckych pracovníkov môže používanie OOP v horúcich podmienkach neúmyselne prispieť k tepelnému stresu. V štúdii medzi zdravotníckymi pracovníkmi v Nemecku viac ako 95 % opýtaných zdravotných sestier, ktoré pracujú s pacientmi s ochorením COVID-19 a nosia osobné ochranné prostriedky, uviedlo vyčerpanie počas horúceho počasia a 93 %, resp. 86 % uviedlo problémy s dýchaním a zhoršenie koncentrácie (Jegodka a kol., 2021). Vysoký dopyt po zdravotnej starostlivosti počas vĺn horúčav môže viesť k vysokému pracovnému zaťaženiu, stresujúcim a fyzicky náročným podmienkam pre zdravotníckych pracovníkov. Okrem toho európska pracovná sila v zdravotníctve starne, a preto sa stáva zraniteľnejšou voči tepelnému stresu a iným rizikám v oblasti BOZP. Podiel ľudí nad 50 rokov pracujúcich v sektore zdravotníctva sa od roku 2008 do roku 2016 zvýšil takmer o 25 % (z 27,6 % na 34,1 % všetkých zdravotníckych pracovníkov (Európska komisia, 2017). V mestskom prostredí je centrálne umiestnenie nemocníc často spojené s dodatočným vystavením vysokým teplotám prostredníctvom efektu UHI; takmer polovica mestských nemocníc v Európe čelí silnému účinku UHI.

Predpokladané účinky

Očakáva sa, že zaťaženie viacerými klimaticky citlivými nebezpečenstvami pri práci sa v budúcnosti zvýši. Tieto vplyvy budú v Európe pravdepodobne rôznorodé, pričom sa očakáva, že regióny, ktoré sú v súčasnosti vystavené vysokým teplotám, budú postihnuté najviac. Regióny s miernym podnebím, kde sú pracovníci menej aklimatizovaní na prácu v horúcich podmienkach, môžu počas náhlych horúcich období čeliť zvýšeným pracovným rizikám. Zatiaľ čo ľudia sa môžu fyziologicky prispôsobiť práci v horúcich podmienkach, aklimatizácia trvá niekoľko dní a závisí od faktorov životného prostredia, povolania a životného štýlu (Ioannou a kol., 2022). Zatiaľ čo sa predpokladá, že negatívne vplyvy budúceho otepľovania v Európe budú v porovnaní s inými regiónmi sveta nižšie (Dasgupta a kol. 2021) sa predpokladá, že pracovníci v južnej Európe vrátane Cypru, južného Egejského mora (Grécko), Baleárskych ostrovov (Španielsko) a Ligúrie (Taliansko) budú najviac trpieť zvýšeným rizikom tepelného stresu a v týchto regiónoch sa očakáva najvyšší pokles efektívnej pracovnej sily vo vonkajšom sektore (Dasgupta a kol. 2021).

Širšie vplyvy zmeny klímy môžu mať významný vplyv na pracovné podmienky. Napríklad potreba prispôsobiť plodiny meniacim sa klimatickým podmienkam môže výrazne ovplyvniť odvetvie poľnohospodárstva v celej Európskej únii a vytvoriť vysoký tlak na poľnohospodárov, aby sa prispôsobili, ako aj spôsobiť zásadné zmeny v organizácii práce a následne riziká pre pracovníkov (Jones a kol., 2020). Dôsledky rastúcich teplôt na mnohé priemyselné odvetvia však zostávajú do veľkej miery neposúdené. Okrem toho existujú veľmi obmedzené informácie o nákladoch na zdravotné vplyvy súvisiace so zmenou klímy pre pracovníkov, ktoré by vo veľkej miere záviseli od opatrení prijatých na riešenie tepelných rizík pri práci, či už na politickej, odvetvovej alebo podnikovej úrovni.

Policy odpovede

Vykonáva sa vo všetkých členských štátoch EÚ a poskytuje rámec pre ochranu pracovníkov. Zamestnávatelia musia vykonať posúdenie rizík na pracovisku a stanoviť preventívne opatrenia na ochranu pracovníkov pred akýmkoľvek rizikom na pracovisku, pričom musia dodržiavať hierarchiu kontroly a uprednostňovať technické a organizačné opatrenia pred osobnými opatreniami. Niektoré riziká v oblasti BOZP sa riešia osobitnými smernicami a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonávajú (napr. v súvislosti s pracoviskami a strojmi).

Vystavenie teplu a UV žiareniu

Na vnútroštátnej úrovni má Cyprus predpisy, ktoré sa vzťahujú na tepelný stres pracovníkov. Iné krajiny (napr. Grécko) pripravujú právne predpisy (Ioannou a kol., 2022). V niektorých krajinách sú odporúčané teplotné limity alebo orientačné teploty zahrnuté do predpisov na pracovisku alebo do kolektívnych zmlúv. Závisia od druhu práce (napr. ľahká práca v porovnaní s ťažkou fyzickou prácou) alebo od umiestnenia pracoviska (napr. práca vonku, v interiéri alebo kancelárska práca).

Existujú usmerňovacie dokumenty na ochranu pred UV žiarením a teplom pri práci v rôznych pracovných prostrediach. Napríklad pre hasičov uverejnil Európsky odborový inštitút (ETUI) spolu s Európskou federáciou odborových zväzov verejnej služby (EPSU) príručku o pracovných podmienkach hasičov, výzvach spojených s rizikom horúčavy a dymu, fyzických a psychosociálnych rizikách a o prioritách v oblasti prevencie (Scandella, 2012).

Na európskej úrovni sú k dispozícii usmernenia na riešenie tepelných rizík pri práci (EU-OSHA, 2023b). Zamestnávatelia by mali vypracovať akčné plány v oblasti tepla – v kombinácii so systémom včasného varovania, ak je k dispozícii, ako je napríklad aplikácia SunSmart Global UV (Modenese, 2022) alebo nástroj varovania pred teplom vyvinutý v rámci projektu Heat-Shield (Flouris a kol., 2017). Dôležité je zvyšovanie informovanosti o vplyvoch horúčav na zdravie pri práci a adaptačných riešeniach pre pracovníkov aj zamestnávateľov (Morris a kol., 2021). Pri všetkých preventívnych opatreniach alebo akčných plánoch sa zamestnávatelia musia poradiť so svojimi pracovníkmi a vyškoliť ich pri uplatňovaní opatrení.

Obdobia s nižšou intenzitou práce a kratším pracovným časom pomáhajú prispôsobiť sa teplu, najmä počas prvých dní vystavenia teplu. Zamestnávatelia by preto mali zaviesť aklimatizačné systémy pre pracovníkov (pozri napríklad NIOSH, 2016). Organizačné opatrenia zahŕňajú prispôsobenie rozvrhu práce a plánovanie fyzicky náročnej práce, keď je chladnejšie (skoro ráno alebo neskoro večer), ako aj prestávky závislé od teploty alebo usmernenia pre prácu z domu.

Ďalšie osobitné preventívne opatrenia by mohli zahŕňať (Morris a kol., 2018; Jones a kol., 2020; Ioannou a kol., 2021; wiki v oblasti BOZP, 2023; EU-OSHA, 2023a, b):

  • poskytnutie dostatočného tieňa, opaľovacieho krému a ochranného odevu;
  • primerané odpočívadlá na ochladenie počas prestávok;
  • poskytovanie vozidiel vybavených klimatizovanými uzavretými kabínami (napr. na traktoroch, nákladných vozidlách, nakladačoch, žeriavoch);
  • prispôsobenie pracovného času s cieľom vyhnúť sa dennému času s vysokými teplotami a vystavením UV žiareniu;
  • nereflexné povrchy, aby sa zabránilo UV odrazu;
  • poskytovanie pitnej vody;
  • monitorovať teplotu.

V prípade vnútorných pracovísk dodatočné preventívne opatrenia zahŕňajú:

  • prispôsobenie pracovných procesov, napr. zníženie uvoľňovania tepla;
  • izolácia strojov/procesov, ktoré vytvárajú teplo (alebo ich oddelenie od pracovníkov),
  • zdvíhacie a manipulačné pomôcky na zníženie manipulačných bremien;
  • udržateľné chladiace systémy;
  • vyhradené chladiace priestory (vnútorné priestory vybavené klimatizáciou).

Zmáčanie odevov a končatín a ventilátorov môže byť účinné, ale je potrebné dbať na to, aby nedošlo k prievanu a aby sa vlhkosť vzduchu udržiavala v prijateľných medziach. Zatiaľ čo ochranný odev (napr. košele s dlhými rukávmi a klobúky) chráni pred vystavením UV žiareniu, môže tiež viesť k prehriatiu (OSH wiki, 2017). Pracovníkom, ktorí musia nosiť ochranný odev alebo vybavenie, by sa mohol poskytnúť osobitný ochranný odev (napr. odev chladený vodou, odev chladený vzduchom, chladiace vesty a mokré odevy) a musia si robiť častejšie prestávky (NIOSH, 2016; Morris a kol., 2018).

Biologické látky

Podľa smernice o biologických faktoroch musia zamestnávatelia posúdiť riziká vystavenia biologickým faktorom na pracovisku a podľa možnosti zabrániť vystaveniu alebo ho znížiť. Podľa smernice príslušný zdravotný dohľad nad pracovníkmi pred expozíciou a potom v pravidelných intervaloch. Ak pracovník trpí infekciou alebo chorobou v dôsledku vystavenia, mal by sa iným pracovníkom ponúknuť dohľad. Účinné vakcíny musia byť bezplatne k dispozícii pracovníkom, ktorí ešte nie sú imúnni voči biologickým činiteľom, ktorým budú pravdepodobne vystavení. V niektorých európskych krajinách sa očkovanie proti TBE prepláca osobám s rizikom vystavenia pri práci, napr. v Slovinsku (povinné očkovanie), Estónsku a na Slovensku (odporúčané očkovanie) (Steffen, 2019).

Pre pracovníkov v niektorých krajinách sú k dispozícii osobitné usmernenia, napríklad usmernenia pre prácu v poľnohospodárstve alebo lesnom hospodárstve v Nemecku (TRBA 230).

Preventívne opatrenia zahŕňajú (Meima a kol., 2020):

  • vetranie, opatrenia na vyhýbanie sa aerosólom a prachu;
  • zabezpečenie oddelenia pracovného a pouličného oblečenia a kontaminovaných a čistých (čiernobielych) oblastí;
  • obmedzenie počtu vystavených pracovníkov;
  • poskytovanie a udržiavanie primeraného ochranného odevu;
  • hygienické opatrenia vrátane zákazu jedenia alebo pitia v pracovných priestoroch;
  • vhodné umývacie, prebaľovacie a dekontaminačné zariadenia a odpočívadlá.

Okrem toho sa pracovníkom musia poskytnúť pokyny, ako postupovať v prípade vážnych nehôd, a zamestnávatelia musia viesť záznamy o pracovníkoch vystavených určitým biologickým faktorom.

Odkazy na ďalšie informácie

Referencie

Language preference detected

Do you want to see the page translated into ?

Exclusion of liability
This translation is generated by eTranslation, a machine translation tool provided by the European Commission.