European Union flag

Kliknutím na obrázok získate prístup k štvordňovej predpovedi UV indexu od služby monitorovania atmosféry programu Copernicus

Zdravotné problémy

Spálenie od slnka (t. j. sčervenanie kože; alebo slnečný erytém) a opaľovanie sú najznámejšími účinkami nadmerného vystavenia ultrafialovému (UV) žiareniu na ľudské zdravie (DWD, 2015). Chronické vystavenie UV žiareniu môže spôsobiť degeneratívne zmeny v bunkách, vláknitých tkanivách a krvných cievach, ktoré v priebehu života môžu viesť k nemelanómovej rakovine kože. Pravidelné vystavenie vysokým dávkam UV žiarenia spôsobujúceho spálenie slnkom, najmä v detstve, je spojené s (malígnym) melanómom (závažnejším typom rakoviny kože, jednou z príčin úmrtia na rakovinu) (DWD, 2015), najmä u ľudí s typmi kože náchylnými na pálenie (IARC, n.d.).

Dlhodobé vystavenie UV žiareniu zohráva úlohu vo vývoji šedého zákalu a iných očných ochorení zodpovedných za veľkú časť zrakového postihnutia na celom svete. Môžu sa vyskytnúť aj abnormálne kožné reakcie v dôsledku citlivosti na svetlo, ako sú fotodermatózy a fototoxické reakcie na lieky (Lucas a kol., 2019).

Malé množstvá UV žiarenia sú však nevyhnutné pri syntéze vitamínu D potrebnej pre zdravie kostí (SERC, n.d.) a imunitnú funkciu s výhodami pre kožné ochorenia, ako je psoriáza (Lucas a kol., 2019). Mierne vystavenie slnečnému žiareniu je preto prospešné pre zdravie, najmä vo vyšších zemepisných šírkach. WHO a kol. (2002) Globalsolar UV Index – A Practical Guide (Globálny index slnečného UV žiarenia – praktická príručka)sumarizuje účinky vystavenia UV žiareniu na zdravie.

Pozorované účinky

Výskyt malígneho melanómu v populáciách so svetlou pokožkou sa v posledných desaťročiach zvýšil, najmä v súvislosti s osobnými návykmi v súvislosti s vystavením slnku (DWD, 2015; Lucas a kol., 2019). Na celom svete možno 76 % nových prípadov melanómu pripísať ultrafialovému žiareniu, najmä v Severnej Amerike, Európe a Oceánii (Hiatt a Beyeler, 2021). V Európe, Nórsku, Holandsku, Dánsku, Švédsku a Nemecku bola v roku 2018 najvyššia miera nových prípadov melanómu na 100 000 obyvateľov v Európe (WCRF, n.d.). Melanóm si v Európe každoročne vyžiada viac ako 20 000 životov (Forsea, 2020). Okrem vplyvov na pokožku je dlhodobé vystavenie UV žiareniu spojené s veľkým podielom zrakového postihnutia na celom svete (Lucas a kol., 2019).

Predpokladané účinky

UV žiarenie je vo všeobecnosti ovplyvnené zmenami stratosférického ozónu a globálnymi klimatickými zmenami. Znížený stratosférický ozón umožňuje väčšiemu množstvu UV-B (ktoré má vyššiu frekvenciu ako UV-A, a preto je pre nás škodlivejšie) dostať sa na zemský povrch. Naopak, nárast oblačnosti, znečistenia, prachu, dymu z prírodných požiarov a iných častíc prenášaných vzduchom a vodou súvisiacich so zmenou klímy znižuje prienik UV svetla (SERC, n.d.).

Trendy v oblasti UV žiarenia sa v Európe v posledných desaťročiach výrazne líšili. Zatiaľ čo v južnej a strednej Európe sa od 90. rokov 20. storočia pozoruje rastúci trend UV žiarenia, vo vyšších zemepisných šírkach sa znížilo, pričom tieto trendy ovplyvňujú aerosóly (malé tuhé alebo kvapalné častice vo vzduchu) a pokrytie mrakmi. V strednej Európe sa v období 1947 – 2017 zistilo, že zmeny v aerosóloch boli hlavnou hnacou silou dekadálnych zmien povrchového slnečného žiarenia, ktoré sa dostali na povrch Zeme (Wild a kol., 2021). Z údajov zaznamenaných na štyroch európskych staniciach v rokoch 1996 – 2017 ďalej vyplýva, že dlhodobé zmeny UV žiarenia nie sú spôsobené len zmenami aerosólov, ale aj zmenami zakalenia a povrchového albeda (podiel slnečného svetla odrážaného zemským povrchom), zatiaľ čo zmeny celkového ozónu zohrávajú menej významnú úlohu (Fountoulakis a kol., 2019). Vo východnej Európe v rokoch 1979 – 2015 viedol pokles celkového ozónu a zákalu k zvýšeniu denného UV žiarenia na úrovni zeme, ktoré by mohlo ovplyvniť ľudskú pokožku (erytémová denná dávka) až o 5 – 8 % za desaťročie (Chubarova a kol., 2020).

Zmena klímy mení vystavenie UV žiareniu a ovplyvňuje to, ako ľudia a ekosystémy reagujú na UV žiarenie. Pre severské krajiny sa zdá, že mimoriadne dlhé obdobia čistej oblohy a zaznamenané suché a teplé podmienky sú hlavnou príčinou nezvyčajne vysokých hodnôt UVI v lete 2018. Takéto výnimočné podmienky sú súčasťou rekordných vĺn horúčav, ktoré postihli veľké časti strednej a severnej Európy a v posledných desaťročiach sa vyskytujú častejšie. Prešetruje sa základná súvislosť so zmenou klímy vyvolávajúcou otepľovanie Arktídy a zvyšujúcimi sa vlnami horúčav (Bernhard a kol., 2020).

Budúce regionálne projekcie UV žiarenia v rámci zmeny klímy závisia najmä od trendov v oblasti oblakov, aerosólov a vodných pár a stratosférického ozónu. Pokiaľ ide o strednú Európu, v hodnotiacej správe IPCC č. 6 sa pripisuje nízka dôvera nárastu povrchového žiarenia, najmä z dôvodu nezhody v oblačnosti globálnych a regionálnych modelov, ako aj vodnej pary. Regionálne a globálne štúdie však naznačujú, že existuje stredná dôvera v zvyšovanie žiarenia nad južnou Európou a znižovanie žiarenia nad severnou Európou (Ranasinghe a kol., 2021).

Okrem toho zvyšujúce sa teploty spojené so zmenou klímy vedú k zmenám správania, ako je predĺženie času stráveného vonku a vyzliekanie ochranných odevov, čo vedie k väčšiemu vystaveniu UV žiareniu a rakovine kože ako pri nižších teplotách. Napriek tomu, keď sú teploty veľmi vysoké, ľudia trávia vonku menej času ako pri malom zvýšení teploty, čím sa znižuje vystavenie UV žiareniu. Hoci je ťažké predpovedať sociálne správanie, účinky ľudského správania v reakcii na zvýšenie teploty budú pravdepodobne dôležitejším faktorom pre výskyt rakoviny kože ako zvýšenie samotného UV žiarenia (Hiatt a Beyeler, 2020).

Policy odpovede

Prevencia negatívnych účinkov UV žiarenia na zdravie zahŕňa v politike dvojaký prístup zameraný na zníženie samotného UV žiarenia na jednej strane a na zvyšovanie informovanosti o zdravotných rizikách vyplývajúcich z vystavenia UV žiareniu na strane druhej.  Po prvé, cieľom Montrealského protokolu z roku 1987 (UNEP 2018) a „nariadenia EÚ o ozóne“ z roku 2009 je znížiť úbytok stratosférického ozónu. Tieto politiky viedli k zníženiu spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu na celom svete a v EÚ, ktorá už splnila svoje ciele v súlade s Montrealským protokolom, ale aktívne pokračuje v postupnom vyraďovaní. V dôsledku toho sa zdá, že rozsah ozónovej diery (t. j. časť stratosféry nad Antarktídou, ktorá je najviac poškodená ozónom) sa vyrovnáva. Na zníženie celosvetového používania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu je však potrebné urobiť viac (EEA, 2021).

Po druhé, na medzinárodnej úrovni sa uskutočňujú vzdelávacie kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti o nebezpečenstvách spojených s nadmerným vystavením UV žiareniu. Napríklad program INTERSUN (spolupráca medzi WHO, Programom OSN pre životné prostredie, Svetovou meteorologickou organizáciou, Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny a Medzinárodnou komisiou pre ochranu pred neionizujúcim žiarením) podporuje a hodnotí výskum účinkov UV žiarenia na zdravie a vyvíja vhodnú reakciu prostredníctvom usmernení, odporúčaní a šírenia informácií (WHO, N.D.). V roku 2006 Európska komisia predložila odporúčanie o označovaní opaľovacích prípravkov s cieľom umožniť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia (2006/647/ES).

Na vnútroštátnej úrovni mnohé členské štáty EÚ poskytujú prognózy UV indexu (UVI) a súvisiace zdravotné poradenstvo. UVI je často hlásená počas letných mesiacov spolu s predpoveďou počasia v novinách, televízii a rozhlase. Prognózy UVI v národných jazykoch sú k dispozícii pre mnohé európske krajiny z ich meteorologických služieb (pozri príklady tu). Diváci UVI v angličtine a pre celú Európu sú k dispozícii napr. z Nemeckej meteorologickej služby, Holandskej internetovej služby pre monitorovanie troposférických emisií aFínskeho meteorologického inštitútu.

Further informácie

Referencie

Language preference detected

Do you want to see the page translated into ?

Exclusion of liability
This translation is generated by eTranslation, a machine translation tool provided by the European Commission.