Leptospiróza

Leptospiróza je zoonóza (t. j. ľudské ochorenie s pôvodom u zvierat) spôsobená baktériami Leptospira. Leptospiróza je rozšírená choroba s viac ako 1 miliónom diagnostikovaných prípadov ročne na celom svete (Thibeaux et al., 2018). V Európe zostáva leptospiróza relatívne menej častým ochorením (ECDC, 2014 – 2023). Na celom svete sa predpokladá, že len jedna z desiatich infekcií je správne diagnostikovaná na celom svete (Samrot a kol., 2021) z dôvodu rôznych symptómov (ak existujú) a ich podobnosti so symptómami iných chorôb. Mestské oblasti sú čoraz viac ohrozené, najmä počas povodní spôsobených silnými dažďami. Globálne otepľovanie, ako aj zmeny v modeloch zrážok majú potenciál zvýšiť zaťaženie chorobami v Európe, pričom častejšie extrémne poveternostné javy a záplavy pravdepodobne predstavujú najvyššie riziko ďalších infekcií leptospirózy v budúcnosti.

Miera oznámených prípadov leptospirózy (mapa) a hlásených prípadov (graf) v Európe

_{Zdroj: ECDC, 2024, Atlas dohľadu nad infekčnými chorobami.}

_{Poznámky: Mapa a graf zobrazujú údaje za členské krajiny EHP. Hranice a názvy uvedené na tejto mape neznamenajú oficiálne schválenie alebo prijatie Európskou úniou. Hranice a názvy uvedené na tejto mape neznamenajú oficiálne schválenie alebo prijatie Európskou úniou. Choroba podlieha oznamovacej povinnosti na úrovni EÚ, ale vykazované obdobie sa v jednotlivých krajinách líši. Keď krajiny nahlásia nula prípadov, miera oznámených prípadov na mape sa zobrazí ako „0“. Ak krajiny nenahlásili chorobu v konkrétnom roku, miera výskytu nie je viditeľná na mape a označuje sa ako „nenahlásená“ (naposledy aktualizovaná v septembri 2024).}

Zdroj a zosilňovač; prenos

Mnoho rôznych kmeňov baktérií Leptospira môže spôsobiť infekcie a rôzne klinické príznaky u ľudí a niekoľkých zvierat (vrátane voľne žijúcich a domácich zvierat, cicavcov, plazov a obojživelníkov). Ľudia sa zvyčajne nakazia leptospirózou požitím kontaminovanej pôdy, vody, vegetácie alebo kontaktom s infikovanými zvieratami alebo ich močom. Ohniská sú často spojené s kontaminovanými riekami, potokmi, kanálmi alebo jazerami. V priemyselných krajinách vystavenie vode kontaminovanej leptospiroupočas rekreačných alebo pracovných činností zvyšuje riziko infekcie leptospirózou, zatiaľ čo v rozvojových krajinách sú infekcie často spojené s vystavením neupravenej odpadovej vode a živočíšnym výkalom. Ďalšou, ale menej dôležitou cestou prenosu chorôb je inhalácia kontaminovaných aerosólov. Priamy prenos z človeka na človeka je zriedkavý (Mwachui a kol., 2015).

Účinky na zdravie

Najčastejšie infekcie Leptospira nespôsobujú žiadne alebo len mierne príznaky, čo komplikuje správnu diagnózu. Ak sa príznaky prejavia - zvyčajne okolo 10 dní po infekcii - zahŕňajú náhlu horúčku, bolesti hlavy, zimnicu, bolesti svalov alebo zápal očí. Táto choroba je veľmi špecifickým príznakom leptospirózy, ktorý by postihol 10 až 44 % všetkých pacientov v Európe (Rathinam, 2005). Závažnejšie príznaky ochorenia zahŕňajú zápal mozgu a miechy (meningitída), vyrážky, deštrukciu červených krviniek (anémia), nekontrolované krvácanie a tvorbu slizu, závažné zlyhanie obličiek, žlté sfarbenie kože, duševnú zmätenosť a depresiu, zápal srdcového svalu (myokarditída) alebo dokonca zlyhanie viacerých orgánov. Ochorenie zvyčajne trvá niekoľko dní až 3 týždne alebo dokonca dlhšie. Zotavenie neliečených prípadov môže trvať niekoľko mesiacov. Oneskorené príznaky môžu zahŕňať chronickú únavu, paralýzu, depresiu a očné infekcie (CDC, 2022; De Brito a kol., 2018; Haake a Levett, 2015; Samrot a kol., 2021).

Chorobnosť a amp; úmrtnosť

V členských krajinách EHP (okrem Lichtenštajnska, Nórska, Švajčiarska a Turecka z dôvodu chýbajúcich údajov) v období rokov 2007 – 2023:

• 11 752 potvrdených infekcií
• 0,30 prípadu na 100 000 obyvateľov v roku 2023 (nárast z 0,18 prípadu v roku 2022).
• Vysoká miera hospitalizácie: > 90 %[1]
• 176 úmrtí a priemerná úmrtnosť 3 %. V prípade závažných príznakov sa však úmrtnosť zvyšuje na 5 – 20 %, najmä v prípade neliečených pacientov so zlyhaním obličiek (Calvopiña a kol., 2018).
• Rastúci trend výskytu od roku 2015, pričom v roku 2023 boli hlásené najvyššie prípady od roku 2007. V roku 2020 klesla incidencia leptospirózy na úroveň z roku 2015, ale mohlo to byť spôsobené populačným správaním a narušenými činnosťami dohľadu v súvislosti s ochorením COVID-19. V roku 2021 sa počet prípadov opäť zvýšil.

(ECDC, 2024 – 2023; 2023)

Distribúcia medzi obyvateľstvom

• Veková skupina s najvyššou mierou chorôb v Európe: muži vo veku 25 – 64 rokov, ženy vo veku 15 – 24 rokov (ECDC, 2014 – 2023)
• Skupiny s rizikom závažného priebehu ochorenia: Starší ľudia a ľudia so slabým imunitným systémom
• Skupiny s vyšším rizikom infekcie: osoby, ktoré sú pri práci v kontakte s kontaminovanou vodou, pôdou alebo infikovanými zvieratami, napr. veterinárni lekári, poľnohospodári, rybári, banskí pracovníci alebo vojenské jednotky, ako aj športovci, plavci, kúpajúci sa alebo cestujúci (Bandara a kol., 2014; Mwachui a kol., 2015). Choroba je častejšia u mužov (ECDC, 2014 – 2023).

Citlivosť na klímu

Klimatická vhodnosť

Leptospira spp. sa najlepšie darí pri teplotách medzi 28 a 30 °C a pH sa pohybuje medzi 6,8 a 7,4 v prostredí s ľahkou slanou vodou (Bharti a kol., 2003; Wongbutdee a kol., 2016).

Sezónnosť

V Európe sa infekcie vyskytujú väčšinou medzi júlom a októbrom s vrcholom v auguste až septembri. Tento sezónny model je pravdepodobne spôsobený kombináciou klimatických faktorov (napr. výskyt silných zrážok a vysokých teplôt) a ľudského správania (napr. nárast outdoorových aktivít) (ECDC, 2014 – 2023).

Vplyv zmeny klímy

Vyššie ročné priemerné teploty zvyšujú rast a aktivitu Leptospira spp. a zároveň predlžujú infekčné obdobie a rozširujú geografické rozloženie baktérií. Aj vyššie množstvo zrážok a vlhkejšie podmienky sú spojené so zvýšeným rastom a prežitím Leptospira spp. Očakáva sa, že predpokladané zmeny zvýšia zaťaženie chorobami (Desvars a kol., 2011; Pawar a kol., 2018). Ďalším dôležitým faktorom budúceho klimatického rizika infekcií leptospirózou je zvýšená frekvencia extrémnych poveternostných javov. Silné dažde, búrky a súvisiace povodne zvyšujú vystavenie ľudí kontaminovanej vode (Bharti a kol., 2003), najmä v kombinácii s nedostatočnou sanitáciou, nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou alebo preplnenými podmienkami, čo by mohlo ľudí vystaviť zvýšenému riziku infekcie (Mwachui a kol., 2015). Na druhej strane epizódysucha stimulujú rekreačné aktivity, ako je plávanie a kúpanie, a riziká expozície pri práci, napríklad keď poľnohospodárske podniky používajú alternatívne, kontaminované zdroje vody v obdobiach sucha a obmedzenia využívania vody. Obe môžu viesť k zvýšeniu infekcií leptospirózy.

Prevencia a amp; Liečba

Prevencia

• Zabránenie alebo obmedzenie kontaktu s potenciálne kontaminovanou vodou alebo infikovanými zvieratami
• Ochranný odev, najmä ak je vystavený potenciálne kontaminovanej vode alebo infikovaným zvieratám v pracovnom prostredí
• Bezpečnosť verejnej vody, aby sa zabránilo infekciám počas rekreačných aktivít
• Očkovanie hospodárskych a spoločenských zvierat a kontrola hlodavcov s cieľom znížiť infekcie medzi zvieratami
• Zvyšovanie informovanosti o spôsoboch infekcie
• (CDC, 2022; Jittimanee a Wongbutdee, 2019)

Liečba

• Antibiotiká

Referencie

Bandara, M., et al., 2014, Globalisation of leptospirosis through travel and migration, Globalization and Health 10(61), 1-9. https://doi.org/10.1186/s12992-014-0061-0 (Globalizácia leptospirózy prostredníctvom cestovania a migrácie, globalizácia a zdravie 10(61), 1-9. https://doi.org/10.1186/s12992-014-0061-0).

Bharti, A. R. a kol., 2003, Leptospiróza: Zoonotické ochorenie celosvetového významu, The Lancet Infectious Diseases 3(12), 757 – 771. https://doi.org/10.1016/S1473-3099(03)00830-2.

Calvopiña, M., et al., 2022, Leptospirosis: Chorobnosť, úmrtnosť a priestorové rozloženie hospitalizovaných prípadov v Ekvádore. Celoštátna štúdia 2000 – 2020, PLOS Neglected Tropical Diseases 16(5), e0010430. https://doi.org/10.1371/journal.pntd.0010430.

CDC, 2022, Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb, https://www.cdc.gov. Naposledy navštívené v auguste 2022.

De Brito, T., et al., 2018, Patológia a patogenéza ľudskej leptospirózy: Komentovaná recenzia. Revista Do Instituto de Medicina Tropical de São Paulo 60(e23), 1 – 10. https://doi.org/10.1590/s1678-9946201860023

Desvars, A., et al., 2011, Seasonality of Human Leptospirosis in Reunion Island (Indian Ocean) and Its Association with Meteorological Data, PLoS ONE 6(5), e20377. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0020377.

ECDC, 2014 – 2023, Výročné epidemiologické správy za roky 2012 – 2021 – Leptospiróza. K dispozícii na adrese https://www.ecdc.europa.eu/en/leptospirosis/surveillance-and-disease-data. Naposledy navštívené v auguste 2023.

ECDC, 2024, Surveillance Atlas of Infectious Diseases (Atlas dohľadu nad infekčnými chorobami). K dispozícii na adrese https://atlas.ecdc.europa.eu/public/index.aspx. Naposledy navštívené v septembri 2024.

Haake, D. A. a Levett, P. N., 2015, Leptospiróza u ľudí. V: Adler, B. (Ed.), Leptospira and Leptospirosis, Current Topics in Microbiology and Immunology, zväzok 387, Springer Berlin Heidelberg, s. 65 – 97. https://doi.org/10.1007/978-3-662-45059-8_5.

Jittimanee, J. a Wongbutdee, J., 2019, Prevention and control of leptospirosis in people and surveillance of the pathogenic Leptospira in rats and in surface water found at villages (Prevencia a kontrola leptospirózy u ľudí a dohľad nad patogénnou Leptospirou u potkanov a v povrchových vodách nachádzajúcich sa v dedinách), Journal of Infection and Public Health 12(5), 705 – 711. https://doi.org/10.1016/j.jiph.2019.03.019.

Mwachui, M. A., et al., 2015, Environmental and Behavioural Determinants of Leptospirosis Transmission (Environmentálne a behaviorálne determinanty prenosu leptospirózy): Systematický prehľad, PLOS Neglected Tropical Diseases 9(9), e0003843. https://doi.org/10.1371/journal.pntd.0003843.

Pawar, S. D., et al., 2018, Seasonality of leptospirosis and its association with rainfall and humidity in Ratnagiri, Maharashtra, International Journal of Health & Allied Sciences 7, 37 – 40. https://doi.org/10.4103/ijhas.IJHAS_35_16.

Rathinam, S. R., 2005, Očné prejavy leptospirózy, Journal of Postgraduate Medicine 51(3), 189-194. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16333191/

Samrot, A. V., et al., 2021, Leptospiral Infection, Pathogenesis and Its Diagnosis – A Review, Pathogens 10(2), 145. https://doi.org/10.3390/pathogens10020145.

Thibeaux, R., et al., 2018, Biodiversity of Environmental Leptospira: Improving Identification and Revisiting the Diagnosis, Frontiers in Microbiology 9 (Zlepšenie identifikácie a revízia diagnózy, hranice v mikrobiológii) 9, 1 – 14. https://doi.org/10.3389/fmicb.2018.00816

Wongbutdee, J., et al., 2016, Perceptions and risky behaviors associated with Leptospirosis in an endemic area in a village of Ubon Ratchathani Province, Thailand (Vnímanie a rizikové správanie spojené s leptospirózou v endemickej oblasti v dedine provincie Ubon Ratchathani, Thajsko), African Health Sciences 16(1), 170-176. https://doi.org/10.4314/ahs.v16i1.23.

[1] Miera hospitalizácie je založená na analýze údajov o prípadoch so známym stavom hospitalizácie. Úplnosť údajov o hospitalizácii sa poskytuje od roku 2009 a v rôznych krajinách sa pohybuje od 0 do 100 %. Celkovo sa v prípade približne 50 % všetkých hlásených prípadov v Európe uvádza aj stav hospitalizácie.