Európske politiky v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zdravia

Klíma a zdravie v kľúčových politických dokumentoch EÚ

V EÚ sa viacero politík zaoberá prevenciou vplyvov zmeny klímy na ľudské zdravie.

Hlavným celkovým politickým rámcom je Európska zelená dohoda. Stanovuje sa v ňom nová stratégia rastu s cieľom transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Cieľom Európskej zelenej dohody je takisto chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a „chrániť zdravie a dobré životné podmienky občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi“. Táto transformácia musí byť zároveň spravodlivá a inkluzívna a nesmie sa pri nej na nikoho zabudnúť.

V návrhu 8. environmentálneho akčného programu do roku 2030 sa vyzýva na posilnenie prepojení medzi politikami v oblasti životného prostredia (vrátane klímy) a zdravia, a to aj „monitorovanímľudského zdravia a vplyvov zmeny klímy a adaptácie na ňu“.

Politiky EÚ v oblasti adaptácie na zmenu klímy

V článku 5 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý nadobudol účinnosť v júni 2021, sa adaptácia na zmenu klímy stáva právnou povinnosťou inštitúcií EÚ a členských štátov, od ktorých sa vyžaduje, aby „zabezpečili nepretržitý pokrok pri zvyšovaní adaptačnej kapacity, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy v súlade s článkom 7 Parížskej dohody“. Okrem toho politiky členských štátov v oblasti adaptácie „zohľadňujúosobitnú zraniteľnosť príslušných odvetví“, „jednotne začleňujú adaptáciu na zmenu klímy do všetkých oblastí politiky“ a „zameriavajú sa najmä na najzraniteľnejšie a najviac postihnuté skupiny obyvateľstva a odvetvia“.

Európska komisia prijala vo februári 2021 oznámenie s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Načrtáva sa v ňom dlhodobá vízia EÚ stať sa spoločnosťou odolnou proti zmene klímy, plne prispôsobenou nevyhnutným vplyvom zmeny klímy do roku 2050, a takisto sa v ňom uvádza potreba hlbšieho pochopenia klimatických rizík pre zdravie. Kľúčovým opatrením v rámci tejto stratégie je Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia.

Európska komisia a Európska environmentálna agentúra pripravujú prvé európske posúdenie klimatických rizík (EUCRA). Zverejní sa na jar 2024 a posúdia sa v nej hlavné vplyvy a riziká súvisiace so zmenou klímy – vrátane vplyvov a rizík pre verejné zdravie – v Európe.

Koordinačné činnosti EÚ v oblasti zdravia

Podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní EÚ nesú hlavnú zodpovednosť za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti členské štáty. Politika EÚ v oblasti zdravia preto slúži na doplnenie vnútroštátnych politík a na zabezpečenie ochrany zdravia vo všetkých politikách EÚ. Napríklad s cieľom posilniť pripravenosť a koordináciu reakcií na ohrozenia zdravia prijala EÚ v roku 2022 nariadenie 2022/2371 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 1082/2013/EÚ. Poskytuje EÚ silný a komplexný mandát na koordináciu a spoluprácu v záujme účinnejšej reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia na úrovni Európskej únie (EÚ) aj členských štátov EÚ. Jeho cieľom je posilniť plánovanie prevencie, pripravenosti a reakcie; posilniť epidemiologický dohľad a monitorovanie; zlepšiť vykazovanie údajov; a posilniť koordináciu na úrovni EÚ.

Európska komisia buduje silnú európsku zdravotnú úniu s cieľom ďalej zlepšovať koordináciu závažných cezhraničných hrozieb vrátane tých, ktoré súvisia so životným prostredím a klimatickými podmienkami. Podľa oznámenia: Budovanie európskej zdravotnej únie – pripravenosť a odolnosť, európska zdravotná únia stavia na spoločnom úsilí EÚ o zosúladenie vzťahu s prírodným prostredím zapojením sa do rôznych a udržateľnejších modelov hospodárskeho rastu. Boj proti zmene klímy a hľadanie spôsobov, ako sa jej prispôsobiť, zachovanie a obnova biodiverzity, zlepšenie stravovania a životného štýlu, zníženie a odstránenie znečistenia životného prostredia budú mať pozitívny vplyv na zdravie občanov.

Program EU4Health (ďalej len „program“) je doteraz najväčším programom EÚ v oblasti zdravia, v rámci ktorého sa investuje 5,3 miliardy EUR do opatrení s pridanou hodnotou EÚ, ktoré dopĺňajú politiky krajín EÚ a sledujú jeden alebo viacero cieľov programu EU4Health.

Cieľom programu je zlepšiť a podporiť zdravie v Únii, chrániť ľudí v Únii pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia, zlepšiť lieky, zdravotnícke pomôcky a výrobky dôležité v krízovej situácii a posilniť systémy zdravotnej starostlivosti. Cieľom programu EU4Health je okrem iného „prispieťk riešeniu negatívneho vplyvu zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na ľudské zdravie“, ato poskytovaním finančných prostriedkov oprávneným subjektom v oblasti zdravia. Ciele programu sa budú plniť tak, aby sa v prípade potreby zabezpečila vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia vo všetkých politikách a činnostiach Únie v súlade s prístupom „jedno zdravie“.

Napokon sa v oznámení Komisie o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu z júna 2023 zmena klímy označuje za jednu zo zložiek „trojitej planetárnej krízy“ spôsobenej zmenou klímy, stratou biodiverzity a znečistením. Zdôrazňuje tiež, že mladí ľudia sú veľmi znepokojení zmenou klímy a že mnohí z nich považujú svoju budúcnosť za desivú.

Európske agentúry a orgány v oblasti zmeny klímy a zdravia

S cieľom posilniť obranu Európy proti infekčným chorobám bolo v roku 2005 zriadené Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). ECDC je zodpovedné za vedecké dôkazy a posudzovanie rizík prenosných chorôb vrátane tých, ktoré súvisia s meniacou sa klímou. Európske krajiny nahlasujú údaje zo svojich systémov dohľadu ECDC. Podľa nariadenia 2022/2371 sa bude aktualizovať zoznam chorôb, ktoré sa na úrovni EÚ musia oznamovať ECDC, čo umožní včasné odhalenie chorôb vrátane tých, ktoré súvisia so zmenou klímy.  ECDC vytvorilo „Európsku sieť pre životné prostredie a epidemiológiu“ (E3), ktorá poskytuje nástroje monitorovania meteorologických podmienok v reálnom čase na posúdenie rizika chorôb prenášaných vodou a chorôb prenášaných vektormi, ako aj iné nástroje na posúdenie rizika. Okrem toho financuje ECDC a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). VectorNet, teraz vo svojej druhej iterácii (2019 – 2023), ktorá je platformou na podporu zberu údajov o vektoroch a patogénoch vo vektoroch súvisiacich so zdravím zvierat aj ľudí. Uľahčuje výmenu údajov o geografickom rozšírení vektorov chorôb článkonožcov v Európe.

Úrad EÚ pre reakcie na núdzové zdravotné situácie a pripravenosť (HERA) zriadený v roku 2021 posúva kapacitu EÚ v oblasti pripravenosti a reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia na novú úroveň a bude kľúčovým prvkom vytvorenia silnejšej európskej zdravotnej únie. Úrad HERA s rozpočtom 6 miliárd EUR na obdobie 2022 – 2027 pracuje na predchádzaní núdzovým situáciám v oblasti zdravia, ich odhaľovaní a rýchlej reakcii na ne, a to aj v dôsledku zmeny klímy. Funguje v dvoch režimoch: Pred zdravotnou krízou – vo fáze pripravenosti – bude úrad HERA úzko spolupracovať s ostatnými agentúrami EÚ a vnútroštátnymi zdravotníckymi agentúrami, priemyslom a medzinárodnými partnermi s cieľom zlepšiť pripravenosť EÚ na núdzové zdravotné situácie. V prípade núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia na úrovni EÚ úrad HERA rýchlo prejde na núdzové operácie, prijme rýchle rozhodnutia a aktivuje núdzové opatrenia.

Európska environmentálna agentúra spolu s Európskou komisiou riadi Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia. Tvorcom politík poskytuje spoľahlivé a nezávislé informácie o životnom prostredí vrátane trendov a prognóz klimatických nebezpečenstiev a ich vplyvov na ľudské zdravie.

Oblasti politiky EÚ so súvisiacimi prínosmi pre účinky zmeny klímy na zdravie

Mnohé ďalšie politiky EÚ umožňujú riešiť aj vplyvy zmeny klímy na zdravie. Cieľom vlny obnovy je napríklad zvýšiť energetickú efektívnosť budov, pričom sa uznáva, že ľudia v slabo izolovaných a vybavených budovách sú v zime viac vystavení podchladeniu a v lete tepelnému stresu, najmä preto, že patria k zraniteľným skupinám. Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktorá bola spustená v máji 2020, podporuje výsadbu stromov a obnovu prírody, čo môže pomôcť ochladiť mestské oblasti a znížiť povodne a iné prírodné katastrofy. Stratégia, ktorej cieľom je nasmerovať biodiverzitu Európy na cestu k obnove do roku 2030, obsahuje aj ďalšie opatrenia a záväzky, ako napríklad výzvu adresovanú väčším európskym mestám, aby vypracovali plány ekologizácie miest. A napokon, cieľom taxonómie EÚ v oblasti udržateľného financovania je vytvoriť zdravšie životné prostredie odolnejšie proti zmene klímy nasmerovaním väčšieho množstva súkromných investícií do environmentálne udržateľných činností vrátane adaptácie na zmenu klímy.

Investície do rozvoja a realizácie znalostí

Horizont Európa je kľúčovým programom EÚ na financovanie výskumu a inovácií do roku 2027. Rieši zmenu klímy, pomáha dosahovať ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a posilňuje konkurencieschopnosť a rast EÚ, pričom má k dispozícii rozpočet vo výške 95,5 miliardy EUR. Ponúka množstvo možností financovania výskumu a inovácií v oblasti účinkov zmeny klímy na zdravie, najmä v rámci tzv. zdravotného klastra, ale možno aj v rámci iných osobitných programov.

Ďalšou dôležitou súčasťou programu Horizont Európa sú tzv. misie EÚ – záväzky riešiť hlavné spoločenské výzvy – ktoré zahŕňajú

• misia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy vrátane spoločenskej transformácie. S rozpočtom 673 miliónov EUR sa zameriava na podporu regiónov, miest a miestnych orgánov EÚ v ich úsilí o budovanie odolnosti voči vplyvom zmeny klímy. K dnešnému dňu podpísalo chartu misie viac ako 300 regionálnych a miestnych orgánov.
• misia zameraná na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá, ktorej cieľom je podporiť spravodlivú transformáciu na zlepšenie zdravia a blahobytu ľudí so súvisiacimi prínosmi, ako je zlepšenie kvality ovzdušia alebo zdravší životný štýl, pričom sa zdôrazňuje dôležitá súvislosť medzi adaptáciou na zmenu klímy, jej zmierňovaním a zdravím.

Informácie o výskumných projektoch a výsledkoch financovaných z predchádzajúceho rámcového programu EÚ Horizont 2020sú k dispozícii v katalógu zdrojov strediska pre sledovanie.