Politika EÚ v oblasti adaptácie

Európska komisia prijala 24. februára 2021 oznámenie s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. V stratégii sa načrtáva dlhodobá vízia, aby sa EÚ do roku 2050 stala spoločnosťou odolnou proti zmene klímy a plne prispôsobenou nevyhnutným vplyvom zmeny klímy. Cieľom tejto stratégie je posilniť adaptačnú kapacitu EÚ a sveta a minimalizovať zraniteľnosť voči vplyvom zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou a návrhom európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.

Cieľom stratégie je vybudovať spoločnosť odolnú voči zmene klímy zlepšením poznatkov o vplyvoch zmeny klímy a adaptačných riešeniach; zintenzívnením plánovania adaptácie a posudzovania klimatických rizík; urýchlením adaptačných opatrení; a tým, že pomôže posilniť odolnosť proti zmene klímy na celom svete. Zameriava sa na tri ciele a navrhuje celý rad opatrení na ich splnenie:

• Inteligentnejšia adaptácia: zlepšovanie vedomostí a zvládanie neistoty, vrátane:
  • posúvanie hraníc vedomostí o adaptácii;
  • viac lepších údajov o stratách v dôsledku zmeny klímy, a
  • Posilnenie a rozšírenie platformy Climate-ADAPT ako európskej platformy pre poznatky o adaptácii.
• Systematickejšia adaptácia: podpora rozvoja politiky na všetkých úrovniach a vo všetkých príslušných oblastiach politiky; vrátane troch prierezových priorít na začlenenie adaptácie do:
  • Makrofiškálna politika;
  • riešenia blízke prírode; a
  • Miestne adaptačné opatrenia.
• Rýchlejšia adaptácia: Zrýchliť vykonávanie adaptácie vo všetkých oblastiach.

Zlepší a rozšíri sa Climate-ADAPT, európska platforma pre poznatky o adaptácii. Ako prvý konkrétny výsledok novej stratégie sa v rámci platformy Climate-ADAPT spustí Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia s cieľom lepšie sledovať, analyzovať a predchádzať vplyvom zmeny klímy na ľudské zdravie.

V stratégii sa do jej rámca začleňujú medzinárodné opatrenia na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy.

Nová adaptačná stratégia EÚ priamo súvisí s nedávnymi globálnymi dohodami, ako je Parížska dohoda, sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof a program trvalo udržateľného rozvoja, ako aj s plnením týchto cieľov zo strany EÚ. Takisto priamo súvisí s hlavnými iniciatívami EÚ, ako je Misia pre Európu odolnú proti zmene klímy a program Únie v oblasti udržateľného financovania (ktorý sa má obnoviť v druhom štvrťroku 2021).

Európska zelená dohoda (oznámená v decembri 2019) predstavuje plán Komisie na udržateľnú zelenú transformáciu. V prvom návrhu európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý je jadrom zelenej dohody, sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. V návrhu sa adaptácia uznáva ako kľúčový prvok dlhodobej globálnej reakcie na zmenu klímy a od členských štátov a Únie sa vyžaduje, aby zvýšili svoju adaptačnú schopnosť, posilnili odolnosť a znížili zraniteľnosť voči zmene klímy. Zavádza sa v ňom aj požiadavka na vykonávanie národných stratégií.

Táto nová adaptačná stratégia EÚ bola súčasťou akčného plánu Zelenej dohody. Vypracovanie novej adaptačnej stratégie EÚ vychádzalo z hodnotenia stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 a zo zhromažďovania širokej škály názorov zainteresovaných strán s cieľom i) informovať a navrhnúť skúmané možnosti politiky, ako aj ii) dosiahnuť primeranú úroveň ambícií. Súčasťou otvoreného konzultačného procesu v roku 2020 bola rozsiahla koncepcia novej stratégie EÚ s cieľom podnietiť verejnú diskusiu a vykonalo sa posúdenie vplyvu.

V hodnotení adaptačnej stratégie EÚ z roku 2018, ktoré vykonala Komisia (2013), sa zistilo, že táto stratégia splnila svoje ciele podporovať opatrenia členských štátov, opatrenia odolné voči zmene klímy na úrovni EÚ a podporovať informovanejšie rozhodovanie. Hodnotenie zahŕňalo „hodnotiacutabuľku pripravenosti na adaptáciu“na meranie úrovne pripravenosti členských štátov na základe kvalitatívnych ukazovateľov založených na procesoch.