Vnútroštátne politiky

Na tejto stránke je zhrnuté preskúmanie politík 38 členských a spolupracujúcich krajín EEA v oblasti adaptácie na zmenu klímy a ich národných stratégií v oblasti zdravia ako kľúčových oblastí politiky, prostredníctvom ktorých možno riešiť vplyvy zmeny klímy na zdravie. Preskúmalo sa spolu 37 vnútroštátnych adaptačných politík a 34 vnútroštátnych dokumentov o zdravotnej politike, keďže príslušné politiky v súčasnosti neexistujú vo všetkých krajinách. Podrobné zistenia sú k dispozícii v podkladovej správe.

Kľúčové posolstvá

Účinné riešenie vplyvov zmeny klímy na zdravie si vyžaduje realizovateľné vnútroštátne politiky. Dôraz na zdravie v národných politikách adaptácie na zmenu klímy a zohľadnenie vplyvov zmeny klímy v národnej stratégii v oblasti zdravia sú kľúčové.
Z preskúmania vnútroštátnych politík 38 členských a spolupracujúcich krajín EHP vyplýva, že vplyv zmeny klímy na zdravie sa bežne rieši v národných adaptačných stratégiách, ale menej často v národných stratégiách v oblasti zdravia.
Klimatické nebezpečenstvá, na ktoré sa najčastejšie vzťahujú vnútroštátne dokumenty o adaptácii a zdravotnej politike, sú vlny horúčav a suchá; silné zrážky a záplavy; všeobecné zvýšenie teploty; zvýšenie rizika patogénov a infekčných chorôb; Častejšie a intenzívnejšie búrky.
Tak adaptačné politiky, ako aj politiky v oblasti zdravia sa vo veľkej miere zameriavajú na súčasné a predpokladané vplyvy na fyzické zdravie, pričom najčastejšie ide o infekčné choroby a choroby prenášané vektormi; zvýšené znečistenie ovzdušia; tepelné vplyvy na kardiovaskulárne a respiračné systémy; zranenia v dôsledku extrémnych poveternostných javov. Vplyvy na duševné zdravie sú zahrnuté menej často a len malá časť preskúmaných dokumentov sa zaoberala vplyvmi na sociálne zdravie.
Najčastejšie plánovanými intervenciami na riešenie vplyvov zmeny klímy na zdravie sú monitorovanie a dohľad vrátane systémov včasného varovania; kampane na zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti; a pokračujúci výskum vplyvov zmeny klímy na zdravie.

Vnútroštátne adaptačné politiky, ktoré majú zásadný význam pre ochranu zdravia v meniacej sa klíme

Národné adaptačné stratégie, plány a posúdenia klimatických rizík (ďalej len „národné stratégie adaptácie“) sa javia ako najdôležitejšie vnútroštátne politiky na riešenie vplyvov zmeny klímy na zdravie. Vplyvy zmeny klímy na zdravie sa riešia častejšie v národných stratégiách v oblasti zdravia ako v národných stratégiách v oblasti zdravia. Posúdenie vplyvu na zdravie a stratégia reakcie sú často neoddeliteľnou súčasťou vnútroštátnych adaptačných politík. Národné zdravotné systémy krajín sa však menej často explicitne zaoberajú zmenou klímy ako rizikovým faktorom verejného zdravia. Len málo krajín má osobitnú odvetvovú stratégiu adaptácie na zmenu klímy v oblasti zdravia, napríklad Fínsko (plánadaptácie na zmenu klímy pre sektor zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia), Írsko (odvetvovýadaptačný plán v oblasti zmeny klímy ), Severné Macedónsko (stratégia adaptácie na zmenu klímy v oblasti zdravia) alebo Švédsko (verejné zdravie v meniacej sa klíme – ciele a akčný plán švédskej agentúry pre verejné zdravie pre adaptáciu na zmenu klímy na roky 2021 – 2024 ).

Zamerajte sa na extrémne výkyvy počasia, nárast teploty a infekčné choroby

NAS vo všeobecnosti zahŕňajú väčší počet zdravotných nebezpečenstiev súvisiacich so zmenou klímy v porovnaní s NHS. Najčastejšie zahrnuté nebezpečenstvá sú vlny horúčav a sucha, silné zrážky a záplavy , zvýšenie teploty, nárast patogénov a infekčných chorôb a intenzívnejšie a častejšie búrky (obrázok 1). Okrem nebezpečenstiev na obrázku 1 niektoré členské štáty EHP zahrnuli aj osobitné nebezpečenstvá relevantné pre ich geografiu a hospodárstvo (napr. choroby súvisiace s rybami a morskými plodmi spôsobené zmenami podmienok rastu rias a planktónu v Nórsku alebo účinky na pitnú vodu v dôsledku zintenzívnenia erózie a zasolenia pobrežných zón v častiach Poľska).

Obrázok 1. Nebezpečenstvá pre zdravie súvisiace s klímou zahrnuté do preskúmaných vnútroštátnych politík

Vplyvy vplyvov zmeny klímy na fyzické zdravie, ktoré sa zvažujú najčastejšie

NAS a NHS sa vo veľkej miere zameriavajú na fyzické vplyvy na zdravie - od extrémnych poveternostných javov (teplo, záplavy, búrky atď.), infekčných chorôb prenášaných vektormi a znečistenia ovzdušia. Viditeľne sa kladie menší dôraz na vplyvy na duševné zdravie (ako je trauma spojená s extrémnymi poveternostnými javmi alebo klimatickou úzkosťou). Len niekoľko krajín - ako Nemecko, Írsko, Taliansko, Malta alebo Švédsko - zahrnulo do svojich politík sociálne účinky zmeny klímy na zdravie spojené napríklad so stratou komunity, vysídľovaním alebo prehlbovaním sociálno-ekonomických rozdielov. Vo všeobecnosti NHS integrovali vplyvy na zdravie súvisiace so zmenou klímy v menšej miere ako NAS (obrázky 2 – 4 ďalej), s výnimkou chorôb prenášaných potravinami.

Obrázok 2. Vplyvy zmeny klímy na fyzické zdravie zahrnuté dopreskúmaných vnútroštátnych politík

Obrázok 3. Vplyvy zmeny klímy na duševné zdravie zahrnuté dopreskúmaných vnútroštátnych politík

Obrázok 4. Vplyvy zmeny klímy na sociálne zdravie zahrnuté v NAS a NHS

Najčastejšie plánované opatrenia: monitorovanie, zvyšovanie informovanosti a výskum

Opatrenia na prevenciu alebo zníženie vplyvov klímy na ľudské zdravie v národných systémoch zdravotnej starostlivosti a národných systémoch zdravotnej starostlivosti bežne zahŕňali kombináciu štrukturálnych/fyzických, sociálnych a inštitucionálnych intervencií (IPCC, 2014). Spomedzi týchto troch typov boli sociálne intervencie najbežnejšie v prípade národných systémov zdravotnej starostlivosti (zahrnuté v 35 dokumentoch) aj národných systémov zdravotnej starostlivosti (v 24 dokumentoch). Inštitucionálne intervencie boli prítomné v 31 NAS a 18 NHS. Štrukturálna/fyzická kategória opatrení bola najmenej častá (v 18 NAS a 12 NHS).

Najbežnejším opatrením plánovaným na riešenie vplyvov zmeny klímy na zdravie v NAS aj NHS je vývoj systémov monitorovania a dohľadu na sledovanie vplyvov súvisiacich so zmenou klímy vrátane zavedenia systémov včasného varovania (obrázok 5). Kampane na zvyšovanie informovanosti a osveta verejnosti boli druhým najčastejšie uvádzaným druhom opatrenia v rámci národných systémov alarmu, po ktorom nasledoval nepretržitý výskum. V NHS sa tento trend obrátil, keďže výskum vplyvov zmeny klímy na zdravie bol druhým najčastejšie uvádzaným opatrením, po ktorom nasledovali opatrenia na zvyšovanie informovanosti.

V sprievodnej podkladovej správe sa uvádzajú príklady týchto opatrení vo vnútroštátnych politikách.

Poznámka: EWS – systémy včasného varovania; NBS – riešenia blízke prírode

Obrázok 5. Opatrenia na riešenie vplyvov zmeny klímy na zdravie vpreskúmaných vnútroštátnych politikách

Informácie špecifické pre jednotlivé krajiny

Ďalej uvedený zobrazovač máp predstavuje geografické rozloženie vplyvov klímy na zdravie, ktoré sa zohľadňujú v NAS a NHS, a plánované politické opatrenia. Podrobnejšie informácie o pokrytí zmeny klímy a zdravia v politikách jednotlivých krajín v oblasti adaptácie a verejného zdravia možno nájsť v profiloch krajín v oblasti klímy a zdravia.

Tipy na používanie zobrazovača máp

Súbor údajov bol vypracovaný a sprístupnený v rámci dohody o úrovni poskytovaných služieb medzi EEA a Európskou komisiou (RTD) s názvom Mainstreaming GEOSS Data Sharing and Management Principles in support of Europe’s Environment (Uplatňovanie zásad zdieľania a správy údajov GEOSS na podporu životného prostredia v Európe).

Ďalšie informácie

Zmena klímy a zdravie: prehľad vnútroštátnej politiky v Európe 2022 (podkladová správa).

Referencie

IPCC (2014) Zmena klímy 2014: vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť – časť A: globálne a odvetvové aspekty: príspevok pracovnej skupiny II k piatej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy, Cambridge University Press, Cambridge, Spojené kráľovstvo.