European Union flag

Celosvetová úmrtnosť obyvateľstva staršieho ako 65 rokov súvisiaca s teplom. Zdroj: Watts a kol., 2020

Otázky týkajúce sa zdravia

Predpokladané zvýšenie priemernej teploty a frekvencie, intenzity a trvania vĺn horúčav bude mať pravdepodobne vážny vplyv na verejné zdravie v európskom regióne WHO, najmä u starších ľudí a v mestách v dôsledku efektu teplotného ostrova v mestách. Celosvetovo sa za posledných 20 rokov úmrtnosť súvisiaca s teplom u ľudí starších ako 65 rokov takmer zdvojnásobila a v roku 2018 dosiahla približne 300 000 úmrtí. Úmrtia v európskom regióne WHO sa za rovnaké obdobie zvýšili o viac ako 30 % (Watts a kol., 2020).

Vek, už existujúce zdravotné stavy a sociálna deprivácia sú kľúčovými faktormi, ktoré spôsobujú, že ľudia pravdepodobne budú mať viac nepriaznivých zdravotných výsledkov súvisiacich s teplom a extrémnymi teplotami (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2018). Medzi ďalšie zraniteľné skupiny, ktoré sú vystavené väčšiemu riziku, patria ľudia s chronickými ochoreniami (ako sú kardiorespiračné ochorenia, poruchy endokrinného systému, poruchy duševného zdravia, metabolické poruchy a poruchy obličiek), tehotné ženy, malé deti, pracovníci v exteriéri, ľudia žijúci v mestskom prostredí v sociálne a hospodársky znevýhodnených prostrediach, migranti a cestujúci. Okrem zmeny klímy má starnutie obyvateľstva a urbanizácia výrazný vplyv na vzťah medzi teplotami a zdravím v európskom regióne WHO (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2021).

Pozorované účinky

Potenciál nebezpečného vystavenia extrémnemu teplu sa v posledných desaťročiach zvyšuje (EEA, 2017). Vystavenie teplu môže mať priame účinky, ako je tepelný stres alebo dehydratácia, alebo nepriame účinky, ako je zhoršenie kardiovaskulárnych a respiračných ochorení, ochorení obličiek alebo porúch elektrolytov. Priame účinky tepla sa väčšinou vyskytujú v ten istý deň a v nasledujúcich 3 dňoch (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2018). Zraniteľné skupiny obyvateľstva na celom svete zaznamenali v roku 2019 475 miliónov dodatočných expozícií účinkom vĺn horúčav, čo sa zase odrazilo v nadmernej chorobnosti a úmrtnosti (Watts a kol., 2020). V roku 2018 sa peňažné náklady na úmrtnosť súvisiacu s teplom v európskom regióne WHO rovnali priemernému príjmu 11 miliónov Európanov (Watts a kol., 2020). Štúdie zamerané na konkrétne mestá preukázali zníženie tepelnej úmrtnosti v stredomorských mestách, ale nie v mestách na severe regiónu (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2021).

Predpokladané účinky

Prognózy pre Európu naznačujú, že počet dní s vysokou úrovňou tepelného stresu sa bude zvyšovať všade v regióne (EEA, 2017), zatiaľ čo vplyvy súvisiace s teplom by sa mohli výrazne zvýšiť prostredníctvom kombinovaných účinkov zmeny klímy, urbanizácie a starnutia. V poslednom desaťročí viaceré vedecké štúdie poskytli prognózy zdravotných vplyvov súvisiacich s teplom pre európsky región WHO na miestnej, nižšej ako celoštátnej a vnútroštátnej úrovni. Pravdepodobnosť vlny horúčav sa preto zvýšila v 31 európskych hlavných mestách, zatiaľ čo všetky európske metropolitné oblasti budú v nadchádzajúcich desaťročiach zraniteľnejšie voči extrémnym horúčavám (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2021). Rozsah tepelných účinkov na ľudské zdravie závisí od budúcich emisií skleníkových plynov, ako aj od rozsahu preventívnych opatrení zavedených na celom svete. Podľa scenára vysokého otepľovania by Európska únia mohla do konca storočia zažiť viac ako 100 000 dodatočných ročných úmrtí na teplo. Počet úmrtí by bol oveľa nižší, ak by sa zvýšenie globálnej teploty obmedzilo na 2 °C. Obmedzenie otepľovania na menej ako 2 °C by teda mohlo zabrániť úmrtnosti a chorobnosti spojenej s teplom (EASAC, 2019). Bez vysokej úrovne adaptácie je zmena klímy povinná podstatne zvýšiť záťaž chorôb súvisiacu s teplom.

Policy odpovede

Prevencia tepla si vyžaduje portfólio opatrení na rôznych úrovniach vrátane meteorologických systémov včasného varovania, včasného verejného a lekárskeho poradenstva, zlepšenia bývania a mestského plánovania a zabezpečenia pripravenosti systémov zdravotnej starostlivosti a sociálnych systémov konať. Tieto opatrenia možno začleniť do systematickej reakcie v oblasti verejného zdravia – akčného plánu pre teplo a zdravie (HHAP). Krajiny sú v rôznych fázach prípravy, vývoja a vykonávania HHAP. Regionálny úrad WHO pre Európu uskutočnil v roku 2019 prieskum, ktorý sa zameral na riadenie a inštitucionálne opatrenia týkajúce sa HHAP. Z celkového počtu 35 krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume, 16 uviedlo existenciu národného HHAP, pričom niekoľko ďalších krajín zriadilo HHAP na nižšej ako celoštátnej alebo mestskej úrovni (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2021).

Na stránke strediska pre monitorovanie o národných akčných plánoch v oblasti tepelného zdravia a systémoch varovania sa uvádza prehľad národných (a niektorých regionálnych) akčných plánov v oblasti tepelného zdravia a systémov varovania. Ďalšie zdroje na zlepšenie schopnosti chrániť obyvateľstvo pred zdravotnými rizikami extrémnych horúčav v našej meniacej sa klíme, ktorým sa dá predísť, poskytuje globálna informačná sieť o zdraví v súvislosti s teplom, ktorú koordinuje Spoločný úrad WHO/WMO pre klímu a zdravie.

Referencie

Odkazy na ďalšie informácie

Language preference detected

Do you want to see the page translated into ?

Exclusion of liability
This translation is generated by eTranslation, a machine translation tool provided by the European Commission.