Adaptácia v Karpatoch

Karpaty sú druhým najdlhším horským systémom v Európe s rozlohou približne 210 000 km2. Sedem krajín (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovenská republika a Ukrajina) zdieľa územie karpatského regiónu, päť z nich sú členmi EÚ.

Karpatská horská oblasť je jedným z najvýznamnejších a najbohatších prírodných útočísk na európskom kontinente. Karpaty sú domovom približne 30 % európskej flóry a najväčších európskych populácií medveďa hnedého, vlka, rysa, bizóna európskeho a vzácnych druhov vtákov vrátane celosvetovo ohrozeného orla kráľovského. Okrem prirodzenej rozmanitosti majú poloprirodzené biotopy, ako sú horské pasienky a senné lúky, ktoré sú výsledkom stáročí tradičného obhospodarovania pôdy, veľký ekologický a kultúrny význam. Svetový fond na ochranu prírody zaradil karpatský región do celosvetového zoznamu „Global 200“ ekoregiónov s výnimočnými úrovňami biodiverzity. Karpatský horský región poskytuje dôležité ekosystémové tovary a služby, ako sú potraviny, sladká voda, lesné produkty a cestovný ruch, a je súčasťou troch hlavných povodí riek: Dunaj, Dnester (do Čierneho mora) a Visla (do Baltského mora).

Karpaty slúžia ako most medzi severnou a juhozápadnou kultúrou Európy, čoho výsledkom je široká kultúrna rozmanitosť.

Ohrozenie životného prostredia Karpát

Opúšťanie pôdy, konverzia a fragmentácia biotopov, odlesňovanie, neudržateľné lesné a poľnohospodárske postupy a znečistenie vedú k strate karpatskej krajiny a biodiverzity. Hlavnými hnacími silami sú sociálno-ekonomický vývoj a zmena klímy. Opúšťanie pôdy a strata biotopov sú najvýznamnejšie v odľahlých oblastiach vo vyšších nadmorských výškach, kde tradičné poľnohospodárstvo nemôže konkurovať modernému poľnohospodárstvu. Premena a fragmentácia biotopov väčšinou súvisia s neudržateľným cestovným ruchom a rozvojom infraštruktúry, zatiaľ čo poľnohospodárstvo je hlavným zdrojom znečistenia povrchových a podzemných vôd. Zmena klímy, ktorá spôsobuje zmeny v zrážkach, snehovej pokrývke a teplote, zintenzívňuje vyššie opísané procesy.

Zmena klímy a adaptácia na zmenu klímy v Karpatoch

Súčasné a predpokladané vplyvy zmeny klímy iniciovali sériu projektov financovaných z prostriedkov EÚ vrátane:

• CARPATCLIM sa zameriaval na harmonizáciu údajov o klíme z rokov 1961 – 2010 a ich sprístupnenie v mriežkovej databáze;
• CarpathCC, v rámci ktorého sa uskutočnila séria štúdií zraniteľnosti a vyhodnotili sa adaptačné opatrenia,
• CARPIVIA, počas ktorej sa posudzovala zraniteľnosť hlavných ekosystémov a systémov produkcie založených na ekosystémoch karpatského regiónu a navrhli sa možnosti adaptácie.

	Európska komisia	Európska environmentálna agentúra