All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesOpýtajte sa Climate-ADAPT
Váš asistent pre umelú inteligenciu na preskúmanie znalostí, údajov a zdrojov platformy Climate-ADAPT od iných poskytovateľov poznatkov o adaptácii v Európe.
Portál misie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy poskytuje európskym regionálnym a miestnym orgánom relevantné informácie a zdroje na prípravu a plánovanie odolnosti proti zmene klímy.
Európsky portál pre vplyv a pripravenosť na zmenu klímy
Tento portál ukazuje prostredníctvom interaktívnych máp a máp, ako vlny horúčav, povodne, suchá a prírodné požiare čoraz viac ovplyvňujú Európu, a ukazuje príklady pripravenosti.
Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia
Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia poskytuje prístup k širokej škále relevantných publikácií, nástrojov, webových sídel a iných zdrojov súvisiacich so zmenou klímy a zdravím.
Európske posúdenie klimatických rizík
Európske posúdenie klimatických rizík poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí v súčasnosti a v budúcnosti.

Poľnohospodárstvo
Zmena klímy má komplexné účinky na biofyzikálne procesy, ktoré sú základom poľnohospodárskych systémov, s negatívnymi aj pozitívnymi dôsledkami v rôznych regiónoch EÚ. Rastúca koncentrácia CO2 v atmosfére, vyššie teploty, zmeny v zrážkových režimoch a vo frekvencii extrémnych udalostí ovplyvňujú prírodné prostredie, ako aj množstvo, kvalitu a stabilitu výroby potravín. Klimatické zmeny majú vplyv na vodné zdroje, pôdu, škodcov a choroby, čo vedie k významným zmenám v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe.

Biodiverzita
Biodiverzita zohráva dôležitú úlohu pri regulácii klímy, čím významne prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu. Na odvrátenie straty biodiverzity je zároveň nevyhnutné splniť ciele v oblasti zmierňovania spojené s ekosystémovými prístupmi. Preto nie je možné riešiť stratu biodiverzity bez riešenia zmeny klímy, ale rovnako je nemožné riešiť zmenu klímy bez riešenia straty biodiverzity.

Budovy
Budovy môžu byť citlivé na zmenu klímy. V budúcnosti môže dôjsť k zvýšeniu rizika kolapsu, poklesu stavu a výraznej strate hodnoty v dôsledku ďalších búrok, poškodenia snehom alebo zosuvom pôdy, zasahovania do vody, zhoršujúcej sa vnútornej klímy a zníženej životnosti budov. Cieľom Európskej komisie je zvýšiť odolnosť infraštruktúry vrátane budov proti zmene klímy. Nové a existujúce budovy je potrebné posúdiť z hľadiska odolnosti voči súčasným rizikám a budúcim klimatickým zmenám a podľa toho ich naplánovať alebo zmodernizovať. Kľúčovou politikou používanou na podporu odolnosti budov je politika súdržnosti (označovaná aj ako regionálna politika).

Podnikanie a priemysel
Spoločnosti čelia dvom hlavným druhom rizík súvisiacich s klímou: priame fyzické riziká a riziká prechodu, ktoré vyplývajú z reakcie spoločnosti na zmenu klímy, najmä zmierňujúce opatrenia. Zmena klímy môže mať významný vplyv na dodávateľské reťazce, distribúciu a predaj viacerými spôsobmi. Teplo negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie a môže viesť k horšiemu pracovnému výkonu (znížená produktivita) alebo nižšiemu počtu hodín odpracovaných v práci (ponuka práce).

Pobrežné oblasti
Zvýšenie hladiny morí môže spôsobiť záplavy, pobrežnú eróziu a stratu nízko položených pobrežných systémov. Zvýši sa tým aj riziko prudkých búrok a pravdepodobnosť vniknutia slanej vody do pevniny a môžu sa ohroziť pobrežné ekosystémy. Očakávané zvýšenie teploty vody a okysľovanie oceánov prispeje k reštrukturalizácii pobrežných ekosystémov; s dôsledkami pre cirkuláciu oceánov a biogeochemickú cyklistiku.

Kultúrne dedičstvo
Vplyv katastrofických udalostí na toto dedičstvo je spojený s pomalým nástupom zmien vyplývajúcich z procesov zhoršovania. Neustále zvyšovanie teploty a kolísanie teploty a vlhkosti alebo kolísanie cyklov zmrazovania a rozmrazovania spôsobuje degradáciu a stres v materiáloch, čo vedie k väčšej potrebe obnovy a zachovania. Je pravdepodobnejšie, že dôjde k biologickej degradácii spôsobenej napríklad mikroorganizmami.

Zníženie rizika katastrof
V posledných rokoch zažila Európa všetky druhy prírodných katastrof: silné povodne, suchá a lesné požiare s ničivými účinkami na životy ľudí, európske hospodárstvo a životné prostredie. V poslednom desaťročí Európska komisia prijala niekoľko stratégií a opatrení na riešenie znižovania rizika katastrof, ako napríklad smernicu o povodniach a jej vykonávanie (harmonogram), opatrenia EÚ v oblasti nedostatku vody a sucha, zelenú knihu o poistení v súvislosti s prírodnými katastrofami a katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou.

Energetika
Zmena klímy ovplyvňuje odvetvie energetiky viacerými spôsobmi, od zmien dopytu po vykurovaní a chladení; vplyv na podmienky dodávok energie – napríklad znížená dostupnosť vody pre vodnú energiu počas dlhotrvajúceho sucha a znížená dostupnosť chladiacej vody, čo má vplyv na efektívnosť elektrární. Okrem toho môže byť energetická infraštruktúra v dôsledku meniacich sa klimatických podmienok viac vystavená škodám. Európska komisia sa vo všeobecnosti zameriava na zvýšenie odolnosti infraštruktúry vrátane energetiky proti zmene klímy tým, že poskytuje strategické rámce.

Finančný
Extrémne poveternostné javy v posledných rokoch zvýšili naliehavosť začlenenia adaptácie na zmenu klímy do rôznych oblastí politiky EÚ. Existuje len málo konkrétnych činností EÚ na začlenenie adaptácie na zmenu klímy do politík pre finančný sektor a sektor poisťovníctva. Mnohé európske politiky súvisiace s prírodnými katastrofami (pozri Zníženie rizika katastrof) sú však veľmi dôležité pre finančný sektor a sektor poisťovníctva, pretože môžu pomôcť predchádzať významným stratám a finančným katastrofám. Európska komisia sa takisto zaviazala zvýšiť financovanie činností súvisiacich s klímou tým, že zabezpečí, aby aspoň 20 % európskeho rozpočtu tvorili výdavky súvisiace s klímou.

Lesné hospodárstvo
Rýchlosť zmeny klímy môže prekonať prirodzenú schopnosť lesných ekosystémov prispôsobiť sa. Vedie k zvýšenému riziku rušivých vplyvov spôsobených búrkami, požiarmi, škodcami a chorobami s dôsledkami pre rast a produkciu lesov. Ovplyvní sa hospodárska životaschopnosť lesného hospodárstva, najmä v južných oblastiach Európy, ako aj schopnosť lesov poskytovať environmentálne služby vrátane zmien funkcie zachytávania uhlíka. V roku 2013 Komisia prijala novú stratégiu lesného hospodárstva EÚ, ktorá reaguje na nové výzvy, ktorým čelia lesy a odvetvie lesného hospodárstva.

Zdravie
Zmena klímy prinesie nové zdravotné riziká a zosilní súčasné zdravotné problémy. Od zmeny klímy sa očakávajú priame aj nepriame účinky na zdravie ľudí, rastlín a zvierat. Priame účinky vyplývajú zo zmien intenzity a frekvencie extrémnych poveternostných javov, ako sú vlny horúčav a povodne. Nepriame účinky možno pociťovať prostredníctvom zmien vo výskyte chorôb prenášaných hmyzom (t. j. chorôb prenášaných vektormi spôsobených komármi a kliešťami), hlodavcami alebo zmien v kvalite vody, potravín a ovzdušia. K stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorú vypracovala Európska komisia, je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie.

IKT
Výzvy, ktoré predstavuje zmena klímy pre IKT, patria do dvoch hlavných kategórií: akútne udalosti a chronické stresy. Akútne udalosti (nazývané aj kritické alebo krízové udalosti) zahŕňajú povodne (pluviálne, riečne, pobrežné), ľadové búrky, vlny horúčav atď. Akútne udalosti ohrozujú infraštruktúry IKT tým, že ničia alebo znefunkčňujú fyzické aktíva, od ktorých závisia. Chronické stresy sú výsledkom postupnejších zmien v klimatických normách, ako sú zmeny teplotných rozsahov a úrovní vlhkosti. Hoci je menej pravdepodobné, že tieto vplyvy budú mať katastrofálne dôsledky, povedú k zvýšenej degradácii aktív, častejším zlyhaniam a kratšej životnosti.

Územné plánovanie
Územné plánovanie sa považuje za jeden z najúčinnejších procesov na uľahčenie miestnej adaptácie na zmenu klímy. Existujúce procesy a nástroje, ktoré sú k dispozícii v rámci procesu mestského územného plánovania v EÚ vrátane oficiálnych plánov, zónovania a/alebo povolení na rozvoj, pomáhajú minimalizovať rozvojové riziká pre obec vyplývajúce z predpokladaných vplyvov zvýšených povodní, prírodných požiarov, zosuvov pôdy a/alebo iných prírodných nebezpečenstiev v dôsledku meniacej sa klímy.

Morské oblasti a rybné hospodárstvo
Očakáva sa, že zmena klímy bude mať závažný vplyv na morské prostredie. Zvýšenie teploty vody prispeje k reštrukturalizácii morských ekosystémov s dôsledkami pre cirkuláciu oceánov, biogeochemický cyklus a morskú biodiverzitu. Okysľovanie oceánov ovplyvní schopnosť niektorých druhov produkujúcich uhličitan vápenatý (ako sú mäkkýše, planktóny a koraly) produkovať ich škrupiny alebo kostry. Teplejšia a kyslejšia morská voda preto negatívne ovplyvní rybolov a akvakultúru.

Horské oblasti
Do konca storočia sa predpokladá, že európske hory sa fyzicky zmenia. Ľadovce zažijú výrazné masové straty, ale zmeny majú vplyv aj na dolné, stredné kopce a lužné prostredia, čím ovplyvňujú dostupnosť vody, poľnohospodársku výrobu, cestovný ruch a zdravotníctvo. Sezónne snehové línie sa budú nachádzať vo vyšších nadmorských výškach a snehové sezóny sa skrátia. Stromové línie sa budú pohybovať hore a lesné vzory sa budú meniť v nižších nadmorských výškach.

Cestovný ruch
Keďže počasie a klíma majú rozhodujúci vplyv na cestovnú sezónu a výber dovolenkových destinácií, odvetvie cestovného ruchu je od nich vo veľkej miere závislé. Existuje aj silné prepojenie medzi prírodou a cestovným ruchom, ako aj medzi kultúrnym dedičstvom a cestovným ruchom. V závislosti od lokality a ročného obdobia môže byť cestovný ruch pozitívne alebo negatívne ovplyvnený zmenou klímy.

Doprava
Potreba prispôsobiť dopravný systém vplyvu zmeny klímy bola zdôraznená už v Bielej knihe Európskej komisie o prispôsobení (KOM(2009)148). Prispôsobenie dopravy sa rieši kombináciou európskych politík v oblasti dopravy, zmeny klímy a výskumu. Európska únia podporuje najlepšie postupy, začleňuje adaptáciu do svojich programov rozvoja dopravnej infraštruktúry a poskytuje usmernenia, napr. vypracovaním primeraných noriem pre stavebníctvo. Opatrenia sú zamerané na dopravnú infraštruktúru, a najmä na transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T).

Mestské
V Európe žije takmer 73 % obyvateľstva v mestských oblastiach a predpokladá sa, že do roku 2050 sa tento podiel zvýši na viac ako 80 %. Zmena klímy pravdepodobne ovplyvní takmer všetky zložky miest a obcí – ich životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť. To prináša nové, komplexné výzvy pre mestské plánovanie a riadenie. Vplyvy zmeny klímy na centrá hospodárskej činnosti, spoločenského života, kultúry a inovácií v Európe majú dôsledky ďaleko za hranicami obcí.

Hospodárenie s vodou
Vodné zdroje sú priamo ovplyvnené zmenou klímy a riadenie týchto zdrojov ovplyvňuje zraniteľnosť ekosystémov, sociálno-ekonomických činností a ľudského zdravia. Očakáva sa tiež, že hospodárenie s vodou bude zohrávať čoraz ústrednejšiu úlohu pri adaptácii. Predpokladá sa, že zmena klímy povedie k významným zmenám v dostupnosti vody v celej Európe s rastúcim nedostatkom vody a suchami najmä v južnej Európe a rastúcim rizikom povodní vo väčšine Európy.
Pre viac informácií navštívte: Odvetvové politiky EÚ
Prípadové štúdie sú vlajkovou loďou platformy Climate-ADAPT a predstavujú iniciatívy, ktoré sa už v Európe realizujú.
Majú komplexnú štruktúru, ktorá pokrýva všetky kľúčové aspekty cyklu vykonávania adaptácie.
Nástroj na podporu adaptácie
Cieľom nástroja na podporu adaptácie (AST) je pomáhať tvorcom politík a koordinátorom na vnútroštátnej úrovni pri vypracúvaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení stratégií a plánov na adaptáciu na zmenu klímy. AST bol vyvinutý ako praktický usmerňovací nástroj pre aktérov na vnútroštátnej úrovni pre všetky kroky potrebné na vypracovanie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie národnej adaptačnej stratégie. Podporuje aj subjekty na nižšej ako celoštátnej úrovni a nadnárodné subjekty pri príprave, vypracúvaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení adaptačných stratégií. Odkazuje sa v ňom na príslušné zdroje a špecializované nástroje v oblasti adaptácie na zmenu klímy.
Poradenstvo pre mestské oblasti nájdete v nástroji na podporu adaptácie miest
Profily krajín predstavujú súčasný stav vnútroštátnych adaptačných opatrení, ako sa uvádza v nariadení o riadení. Členské štáty EÚ sú zo zákona povinné podávať správy každé dva roky, zatiaľ čo členské krajiny EHP tak robia na dobrovoľnom základe a zmluvné strany Energetického spoločenstva podávajú správy v súlade s príslušným prijatým nariadením.
Katalóg zdrojov je databáza zdrojov skontrolovaných z hľadiska kvality.

Ako sa Európa prispôsobuje: nové profily krajín Climate-ADAPT sú už v prevádzke
Aktualizované profily krajín poskytujú stručný prehľad o tom, ako európske krajiny plánujú a vykonávajú adaptáciu na zmenu klímy, a to na základe správ podľa nariadenia o riadení (GovReg) z roku 2025. Preskúmajte politiky a opatrenia v oblasti adaptácie, riadenie, osvedčené postupy, znalostné platformy a ďalšie informácie prostredníctvom interaktívnej mapy a získajte prístup k oficiálnym údajom a dokumentom – a to všetko na jednom mieste. Praktický zdroj pre každého, kto pracuje na adaptácii v celej Európe.
Podeľte sa o svoje informácie
Zistite, ako prispieť rôznymi druhmi informácií do platformy Climate-ADAPT

Európsky prieskum údajov o klíme
Poskytuje interaktívny prístup k mnohým klimatickým indexom zo služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus na podporu adaptácie na zmenu klímy.
Archív informačného bulletinu Climate-ADAPT nájdete tu.
Language preference detected
Do you want to see the page translated into ?



