Prispôsobenie v oblastiach politiky EÚ

Zmena klímy má komplexné účinky na biofyzikálne procesy, ktoré sú základom poľnohospodárskych systémov, s negatívnymi aj pozitívnymi dôsledkami v rôznych regiónoch EÚ. Rastúca koncentrácia CO2 v atmosfére, vyššie teploty, zmeny v zrážkových režimoch a vo frekvencii extrémnych udalostí ovplyvňujú prírodné prostredie, ako aj množstvo, kvalitu a stabilitu výroby potravín. Klimatické zmeny majú vplyv na vodné zdroje, pôdu, škodcov a choroby, čo vedie k významným zmenám v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe.

Biodiverzita zohráva dôležitú úlohu pri regulácii klímy, čím významne prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu. Na odvrátenie straty biodiverzity je zároveň nevyhnutné splniť ciele v oblasti zmierňovania spojené s ekosystémovými prístupmi. Preto nie je možné riešiť stratu biodiverzity bez riešenia zmeny klímy, ale rovnako je nemožné riešiť zmenu klímy bez riešenia straty biodiverzity.

Budovy môžu byť citlivé na zmenu klímy. V budúcnosti môže dôjsť k zvýšeniu rizika kolapsu, poklesu stavu a výraznej strate hodnoty v dôsledku ďalších búrok, poškodenia snehom alebo zosuvom pôdy, zasahovania do vody, zhoršujúcej sa vnútornej klímy a zníženej životnosti budov. Cieľom Európskej komisie je zvýšiť odolnosť infraštruktúry vrátane budov proti zmene klímy. Nové a existujúce budovy je potrebné posúdiť z hľadiska odolnosti voči súčasným rizikám a budúcim klimatickým zmenám a podľa toho ich naplánovať alebo zmodernizovať. Kľúčovou politikou používanou na podporu odolnosti budov je politika súdržnosti (označovaná aj ako regionálna politika).

Spoločnosti čelia dvom hlavným druhom rizík súvisiacich s klímou: priame fyzické riziká a riziká prechodu, ktoré vyplývajú z reakcie spoločnosti na zmenu klímy, najmä zmierňujúce opatrenia. Zmena klímy môže mať významný vplyv na dodávateľské reťazce, distribúciu a predaj viacerými spôsobmi. Teplo negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie a môže viesť k horšiemu pracovnému výkonu (znížená produktivita) alebo nižšiemu počtu hodín odpracovaných v práci (ponuka práce).

Zvýšenie hladiny morí môže spôsobiť záplavy, pobrežnú eróziu a stratu nízko položených pobrežných systémov. Zvýši sa tým aj riziko prudkých búrok a pravdepodobnosť vniknutia slanej vody do pevniny a môžu sa ohroziť pobrežné ekosystémy. Očakávané zvýšenie teploty vody a okysľovanie oceánov prispeje k reštrukturalizácii pobrežných ekosystémov; s dôsledkami pre cirkuláciu oceánov a biogeochemickú cyklistiku.

Vplyv katastrofických udalostí na toto dedičstvo je spojený s pomalým nástupom zmien vyplývajúcich z procesov zhoršovania. Neustále zvyšovanie teploty a kolísanie teploty a vlhkosti alebo kolísanie cyklov zmrazovania a rozmrazovania spôsobuje degradáciu a stres v materiáloch, čo vedie k väčšej potrebe obnovy a zachovania. Je pravdepodobnejšie, že dôjde k biologickej degradácii spôsobenej napríklad mikroorganizmami.

V posledných rokoch zažila Európa všetky druhy prírodných katastrof: silné povodne, suchá a lesné požiare s ničivými účinkami na životy ľudí, európske hospodárstvo a životné prostredie. V poslednom desaťročí Európska komisia prijala niekoľko stratégií a opatrení na riešenie znižovania rizika katastrof, ako napríklad smernicu o povodniach a jej vykonávanie (harmonogram), opatrenia EÚ v oblasti nedostatku vody a sucha, zelenú knihu o poistení v súvislosti s prírodnými katastrofami a katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou.

Zmena klímy ovplyvňuje odvetvie energetiky viacerými spôsobmi, od zmien dopytu po vykurovaní a chladení; vplyv na podmienky dodávok energie – napríklad znížená dostupnosť vody pre vodnú energiu počas dlhotrvajúceho sucha a znížená dostupnosť chladiacej vody, čo má vplyv na efektívnosť elektrární. Okrem toho môže byť energetická infraštruktúra v dôsledku meniacich sa klimatických podmienok viac vystavená škodám. Európska komisia sa vo všeobecnosti zameriava na zvýšenie odolnosti infraštruktúry vrátane energetiky proti zmene klímy tým, že poskytuje strategické rámce.

Extrémne poveternostné javy v posledných rokoch zvýšili naliehavosť začlenenia adaptácie na zmenu klímy do rôznych oblastí politiky EÚ. Existuje len málo konkrétnych činností EÚ na začlenenie adaptácie na zmenu klímy do politík pre finančný sektor a sektor poisťovníctva. Mnohé európske politiky súvisiace s prírodnými katastrofami (pozri Zníženie rizika katastrof) sú však veľmi dôležité pre finančný sektor a sektor poisťovníctva, pretože môžu pomôcť predchádzať významným stratám a finančným katastrofám. Európska komisia sa takisto zaviazala zvýšiť financovanie činností súvisiacich s klímou tým, že zabezpečí, aby aspoň 20 % európskeho rozpočtu tvorili výdavky súvisiace s klímou.

Rýchlosť zmeny klímy môže prekonať prirodzenú schopnosť lesných ekosystémov prispôsobiť sa. Vedie k zvýšenému riziku rušivých vplyvov spôsobených búrkami, požiarmi, škodcami a chorobami s dôsledkami pre rast a produkciu lesov. Ovplyvní sa hospodárska životaschopnosť lesného hospodárstva, najmä v južných oblastiach Európy, ako aj schopnosť lesov poskytovať environmentálne služby vrátane zmien funkcie zachytávania uhlíka. V roku 2013 Komisia prijala novú stratégiu lesného hospodárstva EÚ, ktorá reaguje na nové výzvy, ktorým čelia lesy a odvetvie lesného hospodárstva.

Zmena klímy prinesie nové zdravotné riziká a zosilní súčasné zdravotné problémy. Od zmeny klímy sa očakávajú priame aj nepriame účinky na zdravie ľudí, rastlín a zvierat. Priame účinky vyplývajú zo zmien intenzity a frekvencie extrémnych poveternostných javov, ako sú vlny horúčav a povodne. Nepriame účinky možno pociťovať prostredníctvom zmien vo výskyte chorôb prenášaných hmyzom (t. j. chorôb prenášaných vektormi spôsobených komármi a kliešťami), hlodavcami alebo zmien v kvalite vody, potravín a ovzdušia. K stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorú vypracovala Európska komisia, je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie.

Výzvy, ktoré predstavuje zmena klímy pre IKT, patria do dvoch hlavných kategórií: akútne udalosti a chronické stresy. Akútne udalosti (nazývané aj kritické alebo krízové udalosti) zahŕňajú povodne (pluviálne, riečne, pobrežné), ľadové búrky, vlny horúčav atď. Akútne udalosti ohrozujú infraštruktúry IKT tým, že ničia alebo znefunkčňujú fyzické aktíva, od ktorých závisia. Chronické stresy sú výsledkom postupnejších zmien v klimatických normách, ako sú zmeny teplotných rozsahov a úrovní vlhkosti. Hoci je menej pravdepodobné, že tieto vplyvy budú mať katastrofálne dôsledky, povedú k zvýšenej degradácii aktív, častejším zlyhaniam a kratšej životnosti.

Územné plánovanie sa považuje za jeden z najúčinnejších procesov na uľahčenie miestnej adaptácie na zmenu klímy. Existujúce procesy a nástroje, ktoré sú k dispozícii v rámci procesu mestského územného plánovania v EÚ vrátane oficiálnych plánov, zónovania a/alebo povolení na rozvoj, pomáhajú minimalizovať rozvojové riziká pre obec vyplývajúce z predpokladaných vplyvov zvýšených povodní, prírodných požiarov, zosuvov pôdy a/alebo iných prírodných nebezpečenstiev v dôsledku meniacej sa klímy.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať závažný vplyv na morské prostredie. Zvýšenie teploty vody prispeje k reštrukturalizácii morských ekosystémov s dôsledkami pre cirkuláciu oceánov, biogeochemický cyklus a morskú biodiverzitu. Okysľovanie oceánov ovplyvní schopnosť niektorých druhov produkujúcich uhličitan vápenatý (ako sú mäkkýše, planktóny a koraly) produkovať ich škrupiny alebo kostry. Teplejšia a kyslejšia morská voda preto negatívne ovplyvní rybolov a akvakultúru.

Do konca storočia sa predpokladá, že európske hory sa fyzicky zmenia. Ľadovce zažijú výrazné masové straty, ale zmeny majú vplyv aj na dolné, stredné kopce a lužné prostredia, čím ovplyvňujú dostupnosť vody, poľnohospodársku výrobu, cestovný ruch a zdravotníctvo. Sezónne snehové línie sa budú nachádzať vo vyšších nadmorských výškach a snehové sezóny sa skrátia. Stromové línie sa budú pohybovať hore a lesné vzory sa budú meniť v nižších nadmorských výškach.

Keďže počasie a klíma majú rozhodujúci vplyv na cestovnú sezónu a výber dovolenkových destinácií, odvetvie cestovného ruchu je od nich vo veľkej miere závislé. Existuje aj silné prepojenie medzi prírodou a cestovným ruchom, ako aj medzi kultúrnym dedičstvom a cestovným ruchom. V závislosti od lokality a ročného obdobia môže byť cestovný ruch pozitívne alebo negatívne ovplyvnený zmenou klímy.

Potreba prispôsobiť dopravný systém vplyvu zmeny klímy bola zdôraznená už v Bielej knihe Európskej komisie o prispôsobení (KOM(2009)148). Prispôsobenie dopravy sa rieši kombináciou európskych politík v oblasti dopravy, zmeny klímy a výskumu. Európska únia podporuje najlepšie postupy, začleňuje adaptáciu do svojich programov rozvoja dopravnej infraštruktúry a poskytuje usmernenia, napr. vypracovaním primeraných noriem pre stavebníctvo. Opatrenia sú zamerané na dopravnú infraštruktúru, a najmä na transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T).

V Európe žije takmer 73 % obyvateľstva v mestských oblastiach a predpokladá sa, že do roku 2050 sa tento podiel zvýši na viac ako 80 %. Zmena klímy pravdepodobne ovplyvní takmer všetky zložky miest a obcí – ich životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť. To prináša nové, komplexné výzvy pre mestské plánovanie a riadenie. Vplyvy zmeny klímy na centrá hospodárskej činnosti, spoločenského života, kultúry a inovácií v Európe majú dôsledky ďaleko za hranicami obcí.

Vodné zdroje sú priamo ovplyvnené zmenou klímy a riadenie týchto zdrojov ovplyvňuje zraniteľnosť ekosystémov, sociálno-ekonomických činností a ľudského zdravia. Očakáva sa tiež, že hospodárenie s vodou bude zohrávať čoraz ústrednejšiu úlohu pri adaptácii. Predpokladá sa, že zmena klímy povedie k významným zmenám v dostupnosti vody v celej Európe s rastúcim nedostatkom vody a suchami najmä v južnej Európe a rastúcim rizikom povodní vo väčšine Európy.