Zraniteľnosť Európy voči vplyvom CC, ku ktorým dochádza mimo Európy

Medzinárodný obchod, cestovanie, telekomunikácie a iné aspekty globalizácie zvyšujú pravdepodobnosť, že dôsledky zmeny klímy sa prejavia aj mimo regiónov alebo krajín, v ktorých sa prejavujú. Takéto dôsledky sa označujú ako „cezhraničné účinky“ zmeny klímy alebo ako „nepriame účinky“, „cezhraničné účinky“ alebo „účinky presahovania“. Tieto účinky môžu významne ovplyvniť celkové riziko zmeny klímy pre regióny, odvetvia a ľudí. Preto by sa mali zohľadniť pri vypracúvaní a vykonávaní adaptačných politík. Cezhraničné účinky môžu byť vyvolané jednou extrémnou klimatickou udalosťou, ktorá môže spôsobiť reťazec reakcií prostredníctvom ciest vplyvu, napríklad dočasné narušenie globálnych dodávateľských reťazcov v dôsledku poškodenej dopravnej infraštruktúry alebo spôsobené dlhšími obdobiami extrémnych poveternostných podmienok alebo postupnou zmenou klímy.

V kapitole 6.4 správy EEA Climate change, impacts and vulnerability in Europe 2016 (Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2016) sa analyzujú cezhraničné účinky spôsobené vplyvmi zmeny klímy, ku ktorým dochádza mimo Európy a ktoré majú nepriame kaskádové účinky na európskom území. Identifikuje sa v ňom šesť hlavných ciest na základe dostupnej literatúry: i) obchod s poľnohospodárskymi komoditami, ii) obchod s nepoľnohospodárskymi komoditami, iii) infraštruktúra a doprava, iv) geopolitika a bezpečnostné riziká, v) migrácia ľudí a vi) financie (pozri ilustráciu 1).

Obrázok 1. Šesť hlavných spôsobov nepriameho vplyvu na Európu (EEA, 2017).

Zdroj: EEA.
Poznámka: Cesty k dosiahnutiu vplyvu boli svojvoľne umiestnené na mape; preto šípky neuvádzajú žiadny prevládajúci geografický smer, z ktorého by tieto vplyvy mohli ovplyvniť Európu (správa EEA s názvom Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2016).

Ako sa uvádza v kapitole 6.4 správy EEA, najsilnejším dôkazom citlivosti Európy na cezhraničné vplyvy sú hospodárske účinky spôsobené globálnymi cenovými výkyvmi spôsobenými klímou; narušenia dopravných sietí, ako sú prístavy; a zmeny v životnom prostredí Arktídy, ako sú nové námorné trasy.

Stredomorský región Európy bol identifikovaný ako najzraniteľnejší voči otrasom v toku poľnohospodárskych komodít z dôvodu vysokej závislosti od dovozu z krajín mimo Európy. Nedávne klimatické extrémy mimo Európy už mali negatívny vplyv na Európu. Napríklad ruská vlna horúčav v roku 2010 zničila približne 30 % ruskej úrody obilia a prispela k zvýšeniu celosvetových cien pšenice o 60 – 80 %. Globálna kríza v roku 2008, počas ktorej sa cena ryže na svetovom trhu v priebehu niekoľkých mesiacov štvornásobne zvýšila, bola okrem iných príčin čiastočne spôsobená dlhým suchom v Austrálii.

Skupiny obyvateľstva s nízkymi príjmami vo všetkých častiach Európy budú pravdepodobne neúmerne viac postihnuté volatilitou cien potravín.

Očakáva sa, že malé, otvorené a vysoko rozvinuté európske hospodárstva budú zraniteľné predovšetkým voči otrasom v toku nepoľnohospodárskych komodít. Príkladmi takýchto nepriamych účinkov sú nedostatok pevných diskov a súvisiace zvýšenie cenových úrovní spôsobené vážnymi povodňami v Thajsku v roku 2011 a pokles vývozu uhlia a zvýšenie cien na svetovom trhu spôsobené extrémnymi povodňami vo východnej Austrálii v rokoch 2010/2011.

Vplyvy zmeny klímy a extrémnych udalostí na dopravnú infraštruktúru mimo Európy (napr. cesty, potrubia, železnice, mosty, prístavy, letiská a tunely) môžu mať účinky presahovania aj v Európe. Napríklad hurikán Katrina v roku 2005 zničil veľké časti prístavu New Orleans v Spojených štátoch, čo spôsobilo dočasný nedostatok globálnych dodávok ropy a dočasné zvýšenie globálnej ceny ropy.

Zmena klímy v severnej Afrike a na Blízkom východe môže zvýšiť geostrategické riziká pre Európu. Nedávne štúdie naznačujú, že teploty v niektorých z týchto regiónov prekročia hranicu prispôsobivosti človeka ku koncu 21. storočia. Okrem toho zvyšovanie hladiny morí čoraz viac ohrozuje obývané pobrežné oblasti, ako je delta Nílu, kde sa sústreďuje veľká časť egyptského obyvateľstva a poľnohospodárska pôda. Bezprecedentné klimatické podmienky v kombinácii so sociálno-ekonomickými a politickými faktormi môžu ešte viac zvýšiť regionálnu nestabilitu. Toto zvýšenie zase môže viesť k podstatnému zvýšeniu utečeneckých a migračných tokov do Európy s potenciálnymi politickými a bezpečnostnými vplyvmi.

Spôsob financovania sa vzťahuje na tie vplyvy zmeny klímy, ktoré môžu narušiť tok verejného a súkromného kapitálu, ako sú zahraničné investície, remitencie od migrujúcich pracovníkov alebo medzinárodné poistenie, s dôsledkami pre finančné toky v rôznych krajinách. Napríklad značná časť poistných nákladov z hurikánu Katrina v roku 2005 klesla na londýnskych akciových trhoch. Predpokladaný nárast výskytu a intenzity extrémnych poveternostných javov v mnohých častiach sveta bude výzvou pre systémy poistenia, určí zvýšenie poistného a zníženie poistného krytia, ale zároveň poskytne európskym poisťovniam nové príležitosti na investovanie v rozvojovom svete.

Podľa viacerých štúdií sa očakáva, že európska zraniteľnosť voči cezhraničným účinkom zmeny klímy sa v nadchádzajúcich desaťročiach zvýši, ale kvantitatívne prognózy ešte nie sú k dispozícii.