Zónovanie a umiestňovanie morských akvakultúr založené na riziku

Vzhľadom na rastúci rozvoj odvetvia akvakultúry sa venuje zvýšená pozornosť priestorovému plánovaniu morskej akvakultúry vrátane vymedzenia zón a umiestňovania na základe rizika. Jeho cieľom je zabezpečiť čo najspravodlivejšie využívanie morského priestoru na túto činnosť, podporiť výrobu, minimalizovať konflikty s iným využívaním a zachovať environmentálnu integritu.

Organizácia FAO (FAO,2018 , FAO,2017 ) podporuje vymedzenie morských akvakultúrnych zón a ich umiestňovanie prostredníctvom ekosystémového prístupu a zohľadnenie premenlivosti a zmeny klímy ako dôležité adaptačné opatrenie. Ako adaptačná stratégia sa navrhuje aj vhodný výber lokalít podporovaný flexibilným regulačným rámcom v prípadových štúdiách projektu ClimeFish financovaného z programu Horizont 2020, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby zvýšenie produkcie morských plodov prišlo v oblastiach a pre druhy, v ktorých existuje potenciál udržateľného rastu vzhľadom na očakávané zmeny klímy. Zónovanie a umiestňovanie založené na riziku môže pomôcť vyhnúť sa oblastiam, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči klimatickým rizikám, a vybrať najvhodnejšie oblasti pre kultivované druhy vzhľadom na súčasný stav, ako aj výzvy, ktoré predstavuje zmena klímy v strednodobom horizonte. Celkový proces umožňuje minimalizovať možné hospodárske straty, ktoré by mohli vyplynúť z rozhodnutí, ktoré nezohľadňujú všetky riziká a obavy.

Zónovanie založené na riziku a výber lokalít sú potrebné v oblastiach, kde sa akvakultúra začína rozvíjať, ako aj v oblastiach, kde sa akvakultúra už rozvinula a jej premiestňovanie je obmedzené environmentálnymi otázkami a je v rozpore s inými spôsobmi využívania. Existuje široká škála priestorových nástrojov a modelov, ako sa uvádza v osobitnej publikácii FAO (FAO, 2017). Nové poznatky sa získali v rámci projektu Aquaspace (financovaného z programu EÚ Horizont 2020), ktorého cieľom bolo pochopiť priestorové a sociálno-ekonomické obmedzenia pri rozširovaní akvakultúry a testovacie nástroje, ktoré majú pomôcť prekonať tieto obmedzenia. Spoločnosť Aquaspace konkrétne poskytla súbor nástrojov obsahujúci informácie o nástrojoch testovaných počas projektu s cieľom pomôcť a podporiť účel sprístupnenia kvalitnejšieho priestoru pre akvakultúru. Prostredníctvom projektu TAPAS (Tools for Assessment and Planning of Aquaculture Sustainability) financovaného z programu Horizont 2020 sa rozvíja nový výskum na podporu a konsolidáciu environmentálnej udržateľnosti európskej akvakultúry, pričom sa poskytujú aj modely výberu lokalít akvakultúry v blízkosti lokality s využitím série existujúcich, prispôsobených a novovyvinutých modelov.

V rámci procesu priestorového plánovania je cieľom zonácie identifikovať rozsiahle oblasti, ktoré sú potenciálne vhodné pre akvakultúru, označované aj ako pridelené zóny pre akvakultúru (AZA), s cieľom zabezpečiť integráciu akvakultúry do oblastí, ktoré sa už využívajú na iné účely. Územné členenie by malo zahŕňať úplnú analýzu rizík, v ktorej sa identifikujú hlavné hrozby pre úspešnú výrobu. Je potrebné zohľadniť aj riziká súvisiace s klímou, aby sa zabezpečil úspech v akvakultúrnom podnikaní vzhľadom na to, že toto odvetvie je zraniteľné voči viacerým potenciálne katastrofickým narušeniam klímy. Klimatické riziká zahŕňajú priame škody spôsobené silnými vlnami, prílivovými a búrkovými vlnami, ako aj pomaly sa objavujúce účinky zodpovedné za zmenu fyzikálno-chemických podmienok morskej vody (napr. zvyšovanie teploty, acidifikácia) a súvisiace nepriame vplyvy, ako je šírenie chorôb, škodlivé kvety rias a hypoxia. Klimatické riziká sa uvádzajú okrem iných neklimatických rizík súvisiacich napríklad so životným prostredím (znečistenie), zdravím (biologická bezpečnosť) a sociálnymi konfliktmi.

Ak sa vymedzia rozsiahle zóny vhodné pre morskú akvakultúru, krok umiestnenia zabezpečí, aby sa farmy nachádzali na špecifickom mieste s vhodnými vlastnosťami, ktoré umožňujú úspešnú produkciu. Prostredníctvom výberu lokality sa biofyzikálne atribúty lokality porovnávajú s potrebami vybraných organizmov pre kultúru a s funkčnými požiadavkami fariem. Toto posúdenie by malo zahŕňať preskúmanie miestnych klimatických podmienok (historické údaje), rizík, ktoré predstavuje premenlivosť klímy (napr. búrky), a dlhodobých trendov (napr. stúpajúca teplota a zmena slanosti). Cieľom celého procesu zónovania a umiestňovania je minimalizovať konflikty s inými odvetviami a nepriaznivé vplyvy na spoločnosť, blahobyt ľudí a ekosystémové funkcie a služby v súlade s ekosystémovým prístupom k rozvoju akvakultúry.