Zónovanie a umiestňovanie morských akvakultúr založené na riziku

Vzhľadom na rastúci rozvoj odvetvia akvakultúry sa venuje zvýšená pozornosť priestorovému plánovaniu morskej akvakultúry vrátane vymedzenia zón a umiestňovania na základe rizika. Jeho cieľom je zabezpečiť čo najspravodlivejšie využívanie morského priestoru na túto činnosť, podporiť výrobu, minimalizovať konflikty s iným využívaním a zachovať environmentálnu integritu.

Organizácia FAO (FAO, 2018 , FAO, 2017) podporuje vymedzenie morských akvakultúrnych zón a ich umiestňovanie prostredníctvom ekosystémového prístupu a zohľadnenie premenlivosti a zmeny klímy ako dôležité adaptačné opatrenie. Ako adaptačná stratégia sa navrhuje aj vhodný výber lokalít podporovaný flexibilným regulačným rámcom v prípadových štúdiách projektu ClimeFish financovaného z programu Horizont 2020, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby zvýšenie produkcie morských plodov prišlo v oblastiach a pre druhy, v ktorých existuje potenciál udržateľného rastu vzhľadom na očakávané zmeny klímy. Zónovanie a umiestňovanie založené na riziku môže pomôcť vyhnúť sa oblastiam, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči klimatickým rizikám, a vybrať najvhodnejšie oblasti pre kultivované druhy vzhľadom na súčasný stav, ako aj výzvy, ktoré predstavuje zmena klímy v strednodobom horizonte. Celkový proces umožňuje minimalizovať možné hospodárske straty, ktoré by mohli vyplynúť z rozhodnutí, ktoré nezohľadňujú všetky riziká a obavy.

Zónovanie založené na riziku a výber lokalít sú potrebné v oblastiach, kde sa akvakultúra začína rozvíjať, ako aj v oblastiach, kde sa akvakultúra už rozvinula a jej premiestňovanie je obmedzené environmentálnymi otázkami a je v rozpore s inými spôsobmi využívania. Existuje široká škála priestorových nástrojov a modelov, ako sa uvádza v osobitnej publikácii FAO (FAO, 2017). Nové poznatky sa získali v rámci projektu Aquaspace (financovaného z programu EÚ Horizont 2020), ktorého cieľom bolo pochopiť priestorové a sociálno-ekonomické obmedzenia pri rozširovaní akvakultúry a testovacie nástroje, ktoré majú pomôcť prekonať tieto obmedzenia. Spoločnosť Aquaspace konkrétne poskytla súbor nástrojov obsahujúci informácie o nástrojoch testovaných počas projektu s cieľom pomôcť a podporiť účel sprístupnenia kvalitnejšieho priestoru pre akvakultúru. Prostredníctvom projektu TAPAS (Tools for Assessment and Planning of Aquaculture Sustainability) financovaného z programu Horizont 2020 sa rozvíja nový výskum na podporu a konsolidáciu environmentálnej udržateľnosti európskej akvakultúry, pričom sa poskytujú aj modely výberu lokalít akvakultúry v blízkosti lokality s využitím série existujúcich, prispôsobených a novovyvinutých modelov.

V rámci procesu priestorového plánovania je cieľom zonácie identifikovať rozsiahle oblasti, ktoré sú potenciálne vhodné pre akvakultúru, označované aj ako pridelené zóny pre akvakultúru (AZA), s cieľom zabezpečiť integráciu akvakultúry do oblastí, ktoré sa už využívajú na iné účely. Územné členenie by malo zahŕňať úplnú analýzu rizík, v ktorej sa identifikujú hlavné hrozby pre úspešnú výrobu. Je potrebné zohľadniť aj riziká súvisiace s klímou, aby sa zabezpečil úspech v akvakultúrnom podnikaní vzhľadom na to, že toto odvetvie je zraniteľné voči viacerým potenciálne katastrofickým narušeniam klímy. Klimatické riziká zahŕňajú priame škody spôsobené silnými vlnami, prílivovými a búrkovými vlnami, ako aj pomaly sa objavujúce účinky zodpovedné za zmenu fyzikálno-chemických podmienok morskej vody (napr. zvyšovanie teploty, acidifikácia) a súvisiace nepriame vplyvy, ako je šírenie chorôb, škodlivé kvety rias a hypoxia. Klimatické riziká sa uvádzajú okrem iných neklimatických rizík súvisiacich napríklad so životným prostredím (znečistenie), zdravím (biologická bezpečnosť) a sociálnymi konfliktmi.

Ak sa vymedzia rozsiahle zóny vhodné pre morskú akvakultúru, krok umiestnenia zabezpečí, aby sa farmy nachádzali na špecifickom mieste s vhodnými vlastnosťami, ktoré umožňujú úspešnú produkciu. Prostredníctvom výberu lokality sa biofyzikálne atribúty lokality porovnávajú s potrebami vybraných organizmov pre kultúru a s funkčnými požiadavkami fariem. Toto posúdenie by malo zahŕňať preskúmanie miestnych klimatických podmienok (historické údaje), rizík, ktoré predstavuje premenlivosť klímy (napr. búrky), a dlhodobých trendov (napr. stúpajúca teplota a zmena slanosti). Cieľom celého procesu zónovania a umiestňovania je minimalizovať konflikty s inými odvetviami a nepriaznivé vplyvy na spoločnosť, blahobyt ľudí a ekosystémové funkcie a služby v súlade s ekosystémovým prístupom k rozvoju akvakultúry.

Identifikácia príslušných zainteresovaných strán na účely konzultácie počas všetkých krokov priestorového plánovania akvakultúry je ústrednou úlohou na identifikáciu problémov a potenciálnych konfliktov s inými spôsobmi využitia a životným prostredím. Európska komisia podporuje účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán na udržateľnom rozvoji akvakultúry. Medzi zainteresované strany patria výrobcovia, miestne komunity a/alebo podniky závislé od hodnotových reťazcov akvakultúry a rybárstva, spotrebiteľské združenia, environmentálne mimovládne organizácie, výskumné inštitúcie, iní používatelia dotknutého vodného útvaru (napr. prístavy, prístavy, veterné parky a rekreačné využitie).

Ako sa zdôrazňuje v usmerneniach EK z roku 2021 pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru na obdobie 2021 až 2030, určenie oblastí vhodných pre akvakultúru by malo byť založené na jasných a transparentných kritériách a nástrojoch na identifikáciu nových oblastí. V záujme udržateľnosti by sa pri určovaní zón a umiestňovaní v akvakultúre na základe rizika mali podporovať akvakultúrne činnosti s vysokou environmentálnou výkonnosťou, pričom by sa mala uprednostňovať napríklad ekologická akvakultúra, udržateľné systémy kŕmenia, obmedzené používanie veterinárnych výrobkov, diverzifikácia druhov a integrované multitrofické akvakultúrne systémy (IMTA). To podporuje obnovu ekosystémov a poskytovanie ekosystémových služieb v súlade so zásadami „regeneračnej akvakultúry“.

Nedostatok dlhého historického súboru údajov o klimatických premenných a neistoty v regionálnych a subregionálnych prognózach zmeny klímy môže obmedziť možnosť riadne zahrnúť zmenu klímy a posúdenie variability do vymedzenia zón a umiestnenia akvakultúry na základe rizika.

Zónovanie a umiestňovanie odvetvia akvakultúry založené na riziku je zamerané na zabránenie hospodárskym stratám v dôsledku výberu lokalít nevhodných pre nepriaznivé klimatické podmienky a citlivých na zmenu klímy.

Náklady zahŕňajú používanie nástrojov a implementáciu modelov potrebných v rámci celého procesu priestorového plánovania akvakultúry. Náklady súvisia so softvérovou licenciou (ak nie s otvoreným zdrojovým kódom), ako aj s ľudskými zdrojmi a časom potrebným na získanie dostatočných technických zručností a odbornej prípravy na používanie nástrojov. V rámci projektu Aquaspace boli ako najčastejší slabý prvok v analýze SWOT vykonanej na celkové hodnotenie nástrojov a metód implementovaných a testovaných v prípadových štúdiách projektu zdôraznené súvisiace náklady na nástroje.

V roku 2021 Európska komisia prijala nové strategické usmernenia na zvýšenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti akvakultúry. Usmernenia pomôžu odvetviu akvakultúry EÚ stať sa silnejším a šetrnejším k životnému prostrediu. Stanovuje sa v nich vízia pre toto odvetvie na roky 2021 – 2030, v ktorej sa zohľadňujú aj vplyvy zmeny klímy a potreba zvýšiť odolnosť a konkurencieschopnosť akvakultúry. V usmerneniach sa uvádza, že koordinované priestorové plánovanie by malo zabezpečiť prideľovanie priestoru a vody akvakultúre v rámci rôznych činností a zároveň zachovať ekosystémy. Akvakultúra by sa mala podporovať najmä vtedy, keď prispieva k ochrane pobrežia blízkeho prírode, ochrane ekosystémov a zmierňovaniu zmeny klímy.

Smernicou 2014/89/EÚ sa stanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie zamerané na podporu udržateľného rastu námorných hospodárstiev, udržateľného rozvoja morských oblastí a udržateľného využívania morských zdrojov. Podľa tohto rámca sa členské štáty zameriavajú na prispievanie k udržateľnému rozvoju rôznych námorných hospodárskych odvetví vrátane akvakultúry. Do procesu plánovania je potrebné začleniť dlhodobé zmeny spôsobené klimatickými zmenami.

Priestorová analýza si vyžaduje obmedzené časové investície (zvyčajne 1 – 2 roky), ak sú nástroje a údaje už k dispozícii. Celý proces, ktorý zahŕňa konzultácie so zainteresovanými stranami a konečné rozhodovanie, môže byť časovo náročnejší, najmä v oblastiach, v ktorých sociálne a hospodárske konflikty vyvolávajú značné obavy.

Územné členenie a výber lokalít by mali byť adaptačným procesom schopným reagovať na nový vedecký pokrok v oblasti premenlivosti a zmeny klímy.