Prispôsobenie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T)

Transeurópska dopravná sieť (TEN-T) je politika EÚ založená na hlave XVI článkoch 170 – 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. TEN-T umožňuje fungovanie vnútorného trhu, vzájomné prepojenie európskych regiónov a prepojenie Európy s ostatnými časťami sveta.

Hlavnými celoeurópskymi nástrojmi politiky TEN-T sú usmernenia, v ktorých sa stanovujú ciele a priority, a fond dopravnej infraštruktúry na podporu projektov. Prvé usmernenia v oblasti dopravy prijali Európsky parlament a Rada v roku 1996. Rozsiahle preskúmanie politiky sa začalo v roku 2009 a viedlo k novému legislatívnemu rámcu, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2014 a ktorým sa stanovil rámec pre rozvoj politiky v oblasti dopravy do roku 2030/2050.

Súčasné usmernenia boli schválené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ. Vyzývajú na zabezpečenie toho, aby sa „pri príprave, navrhovaní a realizácii projektov spoločného záujmu podporovalo zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, ako aj predchádzanie rizikám a ich riadenie“. V usmerneniach sa vymedzuje základná dopravná sieť s prioritnými koridormi, ktoré sa majú rozvíjať prostredníctvom pracovných plánov. Tieto pracovné plány by mali zahŕňať „možné vplyvy zmeny klímy na infraštruktúru a v prípade potreby navrhované opatrenia na zvýšenie odolnosti voči zmene klímy“.