Adaptácia na slanú vodu inTrusion v scenári RIse na úrovni sEa (ASTERIS)

Pobrežné regióny Jadranského mora, ktoré sú citlivé na účinky zmeny klímy a v obdobiach špičky roka zaznamenávajú výrazný nárast spotreby vody, potrebujú lepšiu ochranu sladkovodných kolektorov podzemnej vody pred vniknutím slanej vody prostredníctvom udržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi.  Cieľom projektu ASTERIS bolo identifikovať a zmapovať potreby a prekážky riadenia rizík súvisiacich s vodou na základe spoločného posúdenia priestorovej a časovej variability prieniku morskej vody a vyvinúť praktické nástroje na udržateľné riadenie pobrežných kolektorov podzemnej vody na miestnej úrovni. Na dosiahnutie týchto výsledkov boli vybrané tri reprezentatívne oblasti na vykonanie jednotlivých prípadových štúdií: región Emilia-Romagna (obec Ravenna, Taliansko), región Marche (obec Fano, Taliansko) a župa Dubrovník-Neretva (Chorvátsko). 

Projekt prispel k výraznému zlepšeniu poznatkov o súčasnej a budúcej situácii pri prenikaní soli do oblasti Jadranského mora, z ktorej môžu mať prospech obyvatelia Talianska a Chorvátska. Navrhuje sa koncepčný model na posúdenie rizika vniknutia soli do severojadranskej oblasti v dôsledku budúcich scenárov zmeny klímy. Označuje sa rozsiahlou oblasťou (takmer 2000 km pobrežia), zahŕňa tri krajiny (Taliansko, Chorvátsko a krátku časť Slovinska s výhľadom na pobrežie Jadranského mora) a zahŕňa rôzne geologické, morfologické a sociálno-ekonomické podmienky.

Činnosti spoločnosti ASTERIS sa zameriavali aj na politiky zmierňovania a prispôsobovania sa pobrežným kolektorom podzemnej vody s cieľom znížiť riziko prieniku slanej vody prostredníctvom integrácie máp zraniteľnosti a analýzy špecifických prípadových štúdií. Ako konečný výsledok tejto činnosti boli vypracované usmernenia pre adaptačné opatrenia.