Pomoc pri zlepšovaní funkcií pôdy a adaptácii na zmenu klímy prostredníctvom udržateľných techník pôdoochranného poľnohospodárstva (LIFE HELPSOIL)

Cieľom projektu LIFE HelpSoil bolo otestovať inovatívne riešenia a preukázať postupy obhospodarovania pôdy s cieľom zlepšiť kvalitu pôdy, aby sa poľnohospodárske systémy stali odolnejšími voči zmene klímy. Konkrétne ciele projektu zahŕňali: i) vykonávanie postupov na zlepšenie sekvestrácie organického uhlíka v pôde, úrodnosti pôdy a biodiverzity a ochranu pred eróziou vo viacerých poľnohospodárskych podnikoch s cieľom zvýšiť udržateľnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva; ii) integrácia ochranných postupov a inovačných techník s cieľom zvýšiť efektívnosť zavlažovania, zlepšiť účinnosť hnojív, najmä maštaľného hnoja, a obmedziť používanie pesticídov; a iii) vypracovanie ukazovateľov funkcií pôdneho ekosystému a nových techník na posúdenie environmentálnych prínosov postupov testovaných v rámci projektu.

V rámci projektu LIFE HelpSoil sa realizovali a testovali postupy ochrany pôdy na 20 experimentálnych farmách v Pádskej nížine v severnom Taliansku počas troch vegetačných období. Projekt integroval inovačné techniky a najlepšie postupy na ochranu pôdy a kontrolu erózie (napr. výsev bez obrábania, pásové obrábanie pôdy a krycie plodiny); zníženie spotreby vody počas zavlažovania (napr. mikrokvapkové zavlažovanie, zavlažovanie papradí a podpovrchové zavlažovanie), nové techniky hnojenia s použitím maštaľného hnoja (napr. podzemné distribučné systémy), a inovačné postupy na kontrolu chorôb rastlín (napr. používanie prírodných hnojív na podporu mikroorganizmov v rizosfére). Najvhodnejšie techniky boli zavedené na každej experimentálnej farme.

Z výsledkov vyplynulo, že tieto postupy zlepšili funkcie pôdy a vďaka tomu, že ide o udržateľné poľnohospodárske techniky, podporili adaptáciu na zmenu klímy. Tieto postupy zlepšili vlastnosti pôdy vrátane obsahu organického uhlíka a biologickej úrodnosti a viedli k efektívnejšiemu využívaniu zavlažovacej vody, hnojív a pesticídov na pokusných pozemkoch. Okrem toho sa v dôsledku týchto postupov podporilo zmiernenie zmeny klímy prostredníctvom zvýšenej sekvestrácie CO2 do pôdy, zníženia spotreby fosílnych palív na poľnohospodárske práce, ako je orba, a zníženia emisií skleníkových plynov a amoniaku z pôdy. Zníženie spotreby energie v rozsahu od 15 do 55 % predstavuje aj úsporu nákladov v dôsledku zníženého používania palív, hnojív, herbicídov, vody a iného spotrebného materiálu, ako sú semená a kompost. Úroveň prínosu závisí od viacerých environmentálnych faktorov (napr. typ pôdy, podnebie) a technických faktorov (napr. typ plodiny), ktoré sa v jednotlivých demonštračných poľnohospodárskych podnikoch líšia.