Pobrežné zóny. Alternatívne politiky majú vplyv na európske pobrežné zóny. 2000 – 2050

V tejto správe sa uvádzajú výsledky získané z aplikácie modelu využívania pôdy EUClueScanner* na simuláciu dvoch politických alternatív relevantných pre integrované riadenie pobrežných zón v Európe. Možnosti „nekontrolované“ a „udržateľné“ sa porovnali s tretím neutrálnym vývojom odvodeným zo scenára SRES B1. Model bol spustený s realizáciou priestorového rozlíšenia 1 km, konfigurácie 10 tried využívania pôdy, na obdobie rokov 2000 – 2050. Súbor ukazovateľov sa potom vypočítal na základe plánovaných európskych máp využívania pôdy. Najmä rast zastavaných oblastí sa považuje za hlavnú metriku na hodnotenie tlaku na pobrežné zóny. Podiel zastavaných oblastí v pobrežných zónach je v skutočnosti takmer dvojnásobný ako na celkovom kontinentálnom povrchu EÚ. Podľa výsledkov simulácií sa zdá, že tento trend pretrváva aj v budúcnosti. Rozdiel medzi týmito dvoma politickými alternatívami možno pozorovať len pre celú Európu a pobrežné zóny, ale v druhom prípade je rozdiel zreteľnejší. Na celom území EÚ27 je nárast zastavaných oblastí pre alternatívu politiky „nekontrolované“ v rokoch 2000 až 2050 o 7,49 percentuálneho bodu vyšší ako nárast v rámci alternatívy politiky „udržateľné“. Ak vezmeme do úvahy len pobrežné zóny – ako sú vymedzené v súvislosti s touto správou – nárast zastavaných oblastí je o 7,85 percentuálneho bodu vyšší v prípade nekontrolovaných oblastí ako v prípade alternatívy udržateľnej politiky. Pobrežné zóny sú preto náchylnejšie trpieť environmentálnymi vplyvmi spôsobenými rastúcim podielom zastavanej pôdy v Európe. Je to ešte dôležitejšie, ak vezmeme do úvahy vnútornú zraniteľnosť pobrežných zón. Rozdiel medzi týmito dvoma politickými alternatívami má protichodné vplyvy na životné prostredie. V rámci nekontrolovanej politickej alternatívy je preto vyšší podiel zastavaných oblastí vystavený pobrežnej erózii a pobrežným záplavám, v dôsledku čoho je ohrozených viac potenciálnych aktív (t. j. sociálne a hospodárske straty). Nárast zastavanej pôdy znamená rast nepriepustných plôch. To má vplyv v mnohých oblastiach: pokiaľ ide o kolobeh vody, zadržiavanie vody má tendenciu klesať a riziko pobrežných záplav je potenciálne vyššie. Vyšší zastavaný tlak môže viesť aj k nadmernému využívaniu prírodných zdrojov (napr. nedostatok vody, strata vysokohodnotných pôd) a zvýšeniu znečistenia. Rozdiel medzi týmito dvoma politickými alternatívami nie je len kvantitatívny, ale týka sa aj výsledného priestorového modelu: je to výrazne rozptýlenejšie v nekontrolovanej oblasti, čím sa potenciálne zvyšuje fragmentácia krajiny a strata biotopov, čo prispieva k zníženiu biodiverzity. Na záver správa poskytuje užitočné informácie o budúcom potenciálnom vývoji využívania pôdy v európskych pobrežných oblastiach a súvisiacich dôsledkoch z hľadiska zraniteľnosti pobrežia. Tieto informácie možno začleniť do posúdenia zraniteľnosti pobrežia voči zmene klímy, aby sa náležite zohľadnili rozdiely medzi inými významnými faktormi.