Pobrežné zóny. Politické alternatívy majú vplyv na európske pobrežné zóny. 2000 – 2050

V tejto správe sa uvádzajú výsledky získané z uplatňovania modelu využívania pôdy EUClueScanner* na simuláciu dvoch alternatív politiky relevantných pre integrovaný manažment pobrežných zón v Európe. Možnosti „nekontrolované“ a „udržateľné“ sa porovnali s tretím neutrálnym vývojom odvodeným zo scenára SRES B1. Model bol zavedený s priestorovým rozlíšením 1 km, konfiguráciou 10 tried využívania pôdy na obdobie rokov 2000 – 2050. Na základe plánovaných európskych máp využívania pôdy sa potom vypočítal súbor ukazovateľov. Za hlavnú metriku hodnotenia tlaku na pobrežné zóny sa považuje najmä rast zastavaných oblastí. Podiel zastavaných oblastí v pobrežných oblastiach je v skutočnosti takmer dvojnásobný ako na celkovom kontinentálnom povrchu EÚ. Podľa výsledkov simulácií sa zdá, že tento trend bude pretrvávať aj v budúcnosti. Rozdiel medzi týmito dvoma politickými alternatívami možno pozorovať len pre celú Európu a pobrežné zóny, ale v prípade pobrežných zón je rozdiel zreteľnejší. Na celom území EÚ27 je nárast zastavaných oblastí pre alternatívu nekontrolovanej politiky v rokoch 2000 až 2050 o 7,49 percentuálneho bodu vyšší ako nárast v rámci alternatívy udržateľnej politiky. Ak vezmeme do úvahy len pobrežné zóny – ako sú vymedzené v kontexte tejto správy – nárast zastavaného územia je v prípade nekontrolovaného územia o 7,85 percentuálneho bodu vyšší ako v prípade alternatívy udržateľnej politiky. Pobrežné zóny sú preto náchylnejšie trpieť environmentálnymi vplyvmi spôsobenými rastúcim podielom zastavanej pôdy v Európe. Je to ešte dôležitejšie, ak vezmeme do úvahy vnútornú zraniteľnosť pobrežných zón. Rozdiel medzi týmito dvoma politickými alternatívami má protichodné vplyvy na životné prostredie. V rámci alternatívy nekontrolovanej politiky je preto vyšší podiel zastavaných oblastí vystavený pobrežnej erózii a pobrežným záplavám, v dôsledku čoho je ohrozených viac potenciálnych aktív (t. j. sociálne a hospodárske straty). Nárast zastavanej pôdy znamená rast nepriepustných plôch. To má vplyv v mnohých oblastiach: pokiaľ ide o kolobeh vody, zadržiavanie vody má tendenciu klesať a riziko pobrežných záplav je potenciálne vyššie. Vyšší zastavaný tlak môže viesť aj k nadmernému využívaniu prírodných zdrojov (napr. nedostatok vody, strata vysokohodnotnej pôdy) a k zvýšeniu znečistenia. Rozdiel medzi týmito dvoma politickými alternatívami nie je len kvantitatívny, ale týka sa aj výsledného priestorového modelu: je to výrazne viac rozptýlené v nekontrolovanej oblasti, čím sa potenciálne zvyšuje fragmentácia krajiny a strata biotopov, čo prispieva k zníženiu biodiverzity. Na záver správa poskytuje užitočné informácie o budúcom potenciálnom vývoji využívania pôdy v európskych pobrežných oblastiach a súvisiacich dôsledkoch z hľadiska zraniteľnosti pobrežia. Tieto informácie možno začleniť do posúdenia zraniteľnosti pobrežných oblastí voči zmene klímy, aby sa náležite zohľadnili rozdiely medzi inými významnými faktormi.