Stratégia EÚ pre zelenú infraštruktúru

Stratégia EÚ pre zelenú infraštruktúru (2013) podporuje ochranu, obnovu, vytváranie a zlepšovanie zelenej infraštruktúry. Stratégia ukazuje, ako môže zelená infraštruktúra a prírodné riešenia priniesť ekologické, hospodárske a sociálne výhody v rôznych oblastiach politiky EÚ. Patrí sem politika EÚ v oblasti zmeny klímy a adaptácie na ňu, okrem iného spoločná poľnohospodárska politika, námorné záležitosti a rybárska politika EÚ, riadenie rizika katastrof, mestská, vodná, zdravotná, energetická alebo dopravná politika EÚ. Vždy, keď zelená infraštruktúra ponúka alternatívu k sivým opatreniam, zelené riešenie by sa malo schváliť alebo zaviesť ako doplnok.

V stratégii zelenej infraštruktúry sa stanovujú štyri prioritné pracovné okruhy:

1. podpora zelenej infraštruktúry v hlavných oblastiach politiky;
2. zlepšenie informovanosti, posilnenie vedomostnej základne a podpora inovácií;
3. zlepšenie prístupu k financiám;
4. prispievanie k rozvoju projektov zelenej infraštruktúry na úrovni EÚ.

Okrem toho sa zelená infraštruktúra a zelené koridory musia podporovať vo vysokej priestorovej zložke a nemali by sa končiť na územných hraniciach. Rozvoj transeurópskej siete pre zelenú infraštruktúru v Európe je preto ďalším cieľom stratégie.

Stratégia zelenej infraštruktúry bola prijatá v roku 2013. Odvtedy Komisia poskytuje usmernenia k vykonávaniu cieľov stratégií a skúma ich vykonávanie.

V roku 2015 bola uverejnená správa s názvom Supporting the Implementation of Green Infrastructure (Podpora realizácie zelenej infraštruktúry) (2015), ktorá obsahuje všeobecné odporúčanie o tom, ako propagovať zelenú infraštruktúru, ako aj konkrétne informačné prehľady o jednotlivých krajinách a odvetviach (príloha 1).

V roku 2019 Komisia uverejnila jeden usmerňovací dokument a dve správy o preskúmaní pokroku vo vykonávaní.

Usmerňovací dokument EÚ o strategickom rámci pre ďalšiu podporu zavádzania zelenej a modrej infraštruktúry na úrovni EÚ (2019) sa zameriava na usmernenia na zvýšenie investícií do projektov zelenej infraštruktúry na úrovni EÚ. Predstavujú a vysvetľujú sa podporné nástroje vrátane i) finančných nástrojov na podporu strategických investícií do projektov zelenej infraštruktúry na úrovni EÚ; ii) prioritné akčné rámce (ktoré sú plánovacími nástrojmi špecifikujúcimi finančné potreby na vykonávanie sústavy Natura 2000 a zelenej infraštruktúry); a iii) vedecké alebo technické nástroje, ako je iniciatíva EÚ na mapovanie a posudzovanie ekosystémov a ich služieb (MAES) a nástroje geografického informačného systému (GIS). Podrobnejšie informácie o existujúcich zdrojoch financovania EÚ, súvisiacich prínosoch a niekoľkých relevantných prípadových štúdiách sú uvedené v prílohe k usmerňovaciemu dokumentu.

Dve správy o preskúmaní sa zaoberajú pokrokom dosiahnutým pri rozvoji zelenej infraštruktúry a výzvami, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní štyroch prioritných pracovných okruhov stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru (pozri vyššie).  V preskúmaní pokroku pri vykonávaní stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru (2019) sú zhrnuté celkové získané poznatky a odporúčania pre budúce opatrenia. V správe s názvom Dodatočné informácie o preskúmaní vykonávania stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru (2019) sa uvádzajú ďalšie podrobnosti o začleňovaní zelenej infraštruktúry do iných politík EÚ a o jej vykonávaní v členských štátoch EÚ.

Pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy a politiku EÚ v oblasti adaptácie na zmenu klímy, v správach o preskúmaní sa konštatuje, že zelená infraštruktúra a riešenia založené na ekosystémoch sú čoraz dôležitejšie a akceptovanejšie. Oba pojmy sa osobitne riešia v stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2013) 216] a zelená infraštruktúra sa uvádza ako súčasť viacerých strategických opatrení. Na medzinárodnej úrovni sa v Dohovore o biologickej diverzite (DBD) opakovane zdôrazňujú prínosy zelenej infraštruktúry a riešení založených na ekosystémoch v kontexte zmeny klímy a adaptácie na ňu. Celkovo stratégia EÚ pre zemepisné označenia úspešne podporila zvyšovanie informovanosti a vykonávanie zemepisných označení v mnohých oblastiach. V správach sa zdôrazňuje niekoľko príkladov osvedčených postupov začleňovania zelenej infraštruktúry do rôznych politík EÚ, projektov a činností v oblasti zelenej infraštruktúry v členských štátoch EÚ.

V oboch správach o preskúmaní sa dospelo k záveru, že v posledných rokoch sa toho udialo veľa, ale stále existuje veľký potenciál, aby sa urobilo viac. Odporúča sa, aby sa kládol väčší dôraz na hospodárske, sociálne a iné súvisiace prínosy vyplývajúce zo zelenej infraštruktúry a riešení založených na ekosystémoch. Stále existuje potenciál ďalej ho rozvíjať a posilniť účinné začleňovanie zelenej infraštruktúry do príslušných politík a právnych predpisov EÚ.