Dôkazy o ľudskom vplyve na severnú pologuľu

Zdokumentovanie miery, rozsahu a príčin úbytku snehu je nevyhnutné na porovnanie tempa zmeny klímy a na riadenie rozdielnych rizík v oblasti bezpečnosti vody spojených s úbytkom snehových pokrývok. Neistota spojená s pozorovaním snehovej hmoty však doteraz spôsobila, že zisťovanie a pripisovanie strát snehu spôsobených ľudskou činnosťou je nepolapiteľné, čo oslabuje pripravenosť spoločnosti. Tu ukazujeme, že otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou spôsobilo pokles marcovej snehovej pokrývky na severnej pologuli v období 1981 – 2020. Pomocou súboru rekonštrukcií snehových pokrývok identifikujeme robustné snehové trendy v 82 zo 169 hlavných povodí severnej pologule, z ktorých 31 môžeme s istotou pripísať ľudskému vplyvu. Najdôležitejšie je, že ukazujeme zovšeobecniteľnú a vysoko nelineárnu teplotnú citlivosť snehovej pokrývky, v ktorej sa sneh stáva nepatrne citlivejším na jeden stupeň Celzia otepľovania, pretože klimatologické zimné teploty presahujú mínus osem stupňov Celzia. Takáto nelinearita vysvetľuje doterajší nedostatok rozsiahleho úbytku snehu a vyvoláva oveľa výraznejšie poklesy a riziká pre bezpečnosť vody v najľudnatejších povodiach. Naše výsledky spoločne zdôrazňujú, že straty snehu spôsobené ľudskou činnosťou a ich dôsledky na vodu možno pripísať – aj keď nie sú jasne odhalené v jednotlivých snehových produktoch – ľudskému vplyvu a urýchlia sa a homogenizujú s krátkodobým otepľovaním, čo predstavuje riziko pre vodné zdroje pri absencii výrazného zmiernenia zmeny klímy.