Záplavy: Riadenie zdravotných rizík v európskom regióne WHO

Pri spätnom pohľade na uplynulých 20 rokov vidíme, že povodne v 49 krajinách európskeho regiónu WHO spôsobili viac ako 2 000 úmrtí a iných účinkov na zdravie. Došlo k strate majetku, poškodeniu zdravotníckych zariadení, vysídľovaniu ľudí a obrovským hospodárskym nákladom (odhadom približne 70 miliárd EUR).

Existujúce nedostatky v prevencii účinkov povodní na zdravie a dostupnosť včasných stratégií reakcie na povodne alebo zavedených akčných plánov sa posúdili prostredníctvom prieskumu európskych členských štátov WHO. Zohľadnia sa najmä potenciálne účinky meniacej sa klímy (napr. častejšie extrémne zrážky).

V prieskume sa zistilo, že pri predchádzaní úmrtiam, zraneniam, chorobám a iným zdravotným dôsledkom je kľúčová najmä medziodvetvová koordinácia. V správe sa navrhuje celý rad opatrení na ochranu zdravotnej starostlivosti obyvateľstva v štyroch fázach povodňových udalostí, konkrétne prevencia, pripravenosť, reakcia a obnova (PPRR). Príkladom sú kritické prepojenia medzi manažmentom povodní, hospodárením s vodnými zdrojmi, verejným zdravím, zmenou klímy a znižovaním rizika katastrof, ktoré sú v súčasnosti nedostatočne vymedzené a zostávajú rozčlenené. Je potrebné vyplniť medzeru v poznatkoch o zraniteľnosti verejného zdravia v existujúcich postupoch manažmentu povodní a začleniť zdravie pred povodňou, počas nej a po nej. Integrovaný manažment povodní podporuje túto diskusiu a uľahčuje plánovanie povodní, pripravenosť, reakciu a činnosti obnovy s cieľom znížiť environmentálne zdravotné riziká a chrániť dobré životné podmienky ľudí.

Vo všeobecnosti by prístupy k riadeniu zdravotných rizík povodní mali byť založené na spoločných politikách, plánoch a opatreniach pre všetky druhy nebezpečenstiev (prístup zameraný na viaceré nebezpečenstvá) pred riešením konkrétnych problémov spojených s povodňami.