Usmernenia pre spoločnú tvorbu plánov adaptácie na zmenu klímy pre rybolov a akvakultúru

Zmena klímy má významný vplyv na biológiu a ekológiu populácií rýb a akvakultúrnych druhov a v budúcnosti ovplyvní produktivitu v rámci dodávateľských reťazcov morských plodov. Výzvy sa ešte znásobujú, keď majú aktéri v odvetviach rybolovu a akvakultúry veľmi odlišné predstavy a predpoklady o zmene klímy a o rizikách a príležitostiach, ktoré so sebou prinášajú. S cieľom riešiť výzvy súvisiace so zmenou klímy vypracovalo niekoľko krajín národné adaptačné plány. Rybolov a akvakultúra sú však do týchto plánov zahrnuté len zriedka, čo vo väčšine krajín vedie k všeobecnému nedostatku zdokumentovaných adaptačných stratégií v týchto odvetviach.

V dokumente sa uvádzajú usmernenia, ktoré poskytujú praktický postupný prístup k vypracovaniu plánov adaptácie na zmenu klímy (SPP) pre rybolov a akvakultúru. Uvádzajú sa v ňom podrobnosti o teoretických východiskách a prístupe ku každému kroku vzhľadom na iné existujúce adaptačné nástroje, pričom sa zdôrazňujú rozdiely medzi rybolovom a akvakultúrou v procese rozvoja SPP.

Navrhovaný proces pozostáva z troch hlavných úloh: 1. posúdiť riziká a príležitosti; 2. určiť adaptačné opatrenia; a 3. vykonávať adaptačné opatrenia. Uplatňuje sa prístup spoločnej tvorby, ktorý umožňuje rôznym zainteresovaným stranám s rôznym zázemím a pozíciami spoločne rozšíriť a plánovať svoje úsilie v oblasti adaptácie. Usmernenia boli testované a prototypované prostredníctvom ich uplatňovania v siedmich prípadových štúdiách rybolovu a akvakultúry v celej Európe (Taliansko, Grécko, Maďarsko, Škótsko, Španielsko a dve v severovýchodnom Atlantiku).

Prostredníctvom tohto procesu zainteresované strany príslušných prípadových štúdií potvrdili ich praktickú uplatniteľnosť. Usmernenia sú prenosné do rôznych geografických oblastí a v rôznych mierkach, od jednotlivých druhov až po úrovne ekosystémov. Tento prístup spoločnej tvorby zabezpečuje realistické a inkluzívne SPP, ktoré sú plne uplatniteľné vo vybranom sektore a zvyšujú pravdepodobnosť úspechu. 

Trojfázový proces je tiež súčasťou väčšieho cyklu vrátane implementácie, monitorovania a hodnotenia, čím sa časom opäť vytvárajú iteratívne slučky spätnej väzby. Diskutuje sa o získaných skúsenostiach a zdôrazňujú sa výhody a výzvy rozvoja SPP. Zatiaľ čo usmernenia sú navrhnuté a testované v rámci systémov rybolovu a akvakultúry, prístup SPP je použiteľný aj v prípade iných systémov založených na prírodných zdrojoch.