Teplo a zdravie v európskom regióne WHO: aktualizované dôkazy o účinnej prevencii

Táto publikácia zhromažďuje a sumarizuje najrelevantnejšie dôkazy uverejnené od roku 2008 a zameriava sa predovšetkým na 53 členských štátov, ktorým slúži Regionálny úrad WHO pre Európu.

Zistenia sú usporiadané okolo ôsmich prvkov, ktoré pôvodný usmerňovací dokument označil za „základ“ komplexného akčného plánu pre zdravie a teplo (HHAP), a každá kapitola je doplnená o výsledky prieskumu WHO z roku 2019 o akčnom plánovaní pre zdravie a teplo, ak je to relevantné pre danú tému. Hlavný obsah každej kapitoly je uvedený nižšie.

V kapitole 1 sa stanovuje scéna a načrtávajú sa pozorované aj predpokladané vplyvy na teplo a zdravie so zameraním na krajiny v európskom regióne WHO. Prognózy jasne naznačujú, že bez primeraného úsilia o adaptáciu na zmenu klímy sa expozícia súvisiaca s teplom a súvisiace vplyvy na zdravie podstatne zvýšia.

V kapitole 2 sú zhrnuté dôkazy o riadení reakcií verejného zdravia na teplo. Potreba vymedziť a vykonávať vhodné a dohodnuté reakcie a politiky v oblasti verejného zdravia je čoraz naliehavejšia, hoci dostupné dôkazy o tom, čo predstavuje osvedčený postup pri riadení takýchto reakcií, sú obmedzené. Kľúčové otázky, ktoré je potrebné riešiť, sú však čoraz jasnejšie, a to vrátane primeraného financovania a ľudských zdrojov a formálneho zapojenia subjektov na nižšej ako celoštátnej úrovni a neštátnych subjektov.

Kapitola 3 obsahuje správy o systémoch tepelno-zdravotného varovania a o tom, ako by mali tieto systémy podporovať HHAP v záujme včasnej a účinnej reakcie. Z vedeckej literatúry vyplýva, že sa vynaložilo značné úsilie na zlepšenie výkonnosti modelu varovania a dodacích lehôt, cielené šírenie informácií a ich pochopenie medzi zainteresovanými stranami v oblasti verejného zdravia. Na zabezpečenie neustáleho zlepšovania a pochopenia je potrebné pravidelne vykonávať hodnotenie systémov varovania.

V kapitole 4 sú zhrnuté dôkazy o tom, ako sa v informačných plánoch týkajúcich sa tepla/súvisiacich zdravotných informácií oznamujú riziká a odporúčania súvisiace s teplom. Načrtávajú sa v ňom existujúce prístupy k zefektívneniu správ týkajúcich sa zdravia v horúčavách a uvažuje sa o tom, ako môžu HHAP lepšie zacieliť varovania, odporúčania a informácie pre rôzne zainteresované strany a cieľové skupiny. Krajiny vo všeobecnosti posunuli svoju komunikáciu HHAP smerom k webovým a mobilným technologickým platformám a je dôležité, aby sa takéto prechody uskutočňovali tak, aby sa zabezpečila sociálna spravodlivosť bez vylúčenia najzraniteľnejších osôb alebo osôb s menšími zdrojmi.

V kapitole 5 sa uvádzajú typy zásahov a dôkazy o účinnosti pri znižovaní vystavenia nebezpečnému vnútornému teplu. Môže sa použiť široká škála intervencií a technológií v oblasti pasívneho chladenia (súvisiacich s bývaním a chladením) a aktívneho chladenia (ako je klimatizácia, osobné chladiace zariadenia). Pochopenie potrieb tepelnej pohody tých, ktorí sú najviac zraniteľní voči teplu, je však stále obmedzené a chýbajú údaje o súvislosti medzi vonkajšou a vnútornou teplotou v obytných prostrediach v reálnom čase. Je potrebný ďalší výskum rizík prehriatia a adaptívnych riešení v nemocniciach, zariadeniach rezidenčnej starostlivosti a iných zariadeniach.

V kapitole 6 sa uvádzajú aktualizované dôkazy o rizikových faktoroch a zraniteľnosti. Tieto dôkazy sa vyvíjajú a stávajú sa konkrétnejšími, pokiaľ ide o zdravotné výsledky, biologické mechanizmy, kauzalitu a zraniteľnosť rôznych skupín. Doteraz sa však vo väčšine národných HHAP spomínajú zraniteľné skupiny, ale neobsahujú opatrenia, ktoré sú im určené. Väčšie úsilie by sa malo vynaložiť na zvyšovanie informovanosti a podporu opatrení aktívnej reakcie a odbornej prípravy odborníkov v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Je dôležité uznať, že zraniteľné podskupiny a ich potreby sa časom menia a vyžadujú si priebežné monitorovanie a štúdium.

Kapitola 7 obsahuje správy o pripravenosti systému zdravotnej a sociálnej starostlivosti na teplo. K dnešnému dňu sú dôkazy o plánovaní a reakčných opatreniach zavedených v zariadeniach zdravotnej starostlivosti a ich účinnosti nedostatočné. Kľúčovou výzvou, ktorá zostáva, je vplyv vĺn horúčav v zariadeniach zdravotnej a sociálnej starostlivosti napriek významným vlnám horúčav, ktoré sa v posledných rokoch vyskytli v celom európskom regióne WHO. Je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na výmenu najlepších postupov plánovania a opatrení reakcie v sektore zdravotníctva.

V kapitole 8 sa opisuje, ako môže dlhodobé mestské plánovanie znížiť riziká spojené s teplom. Zelené a modré (vodné) priestory, mestské krajinné materiály a farby a úpravy mestskej štruktúry sú kľúčovými oblasťami pre dlhodobé zmiernenie zdravotných rizík vyplývajúcich z tepla a emisií skleníkových plynov. Napriek svojmu potenciálu v oblasti ochrany zdravia sú zásahy do mestského plánovania aj naďalej najmenej implementovaným základným prvkom akčného plánu pre ľudské zdravie. Chýbajú nástroje na medzisektorové opatrenia, ktoré by agentúram verejného zdravotníctva umožnili ovplyvňovať rozhodnutia v oblasti mestského riadenia s cieľom chrániť zdravie pred teplom. 

V kapitole 9 sa skúma využívanie procesov monitorovania a hodnotenia ako kľúčových zložiek HHAP. Zdravotný dohľad je dôležitý na monitorovanie vplyvov na zdravie a hodnotenie opatrení reakcie počas vĺn horúčav a po nich, ale v rámci HHAP je stále okrajovým prvkom a treba ho podporovať. Hodnotenie zahŕňa multidisciplinárnu činnosť a spoluprácu medzi rôznymi zainteresovanými stranami s cieľom riešiť rôzne aspekty a zložky akčného plánu z HHAP. Formálne a neustále monitorovanie a hodnotenie HHAP je nevyhnutné na pochopenie ich účinnosti a potenciálnych oblastí zlepšenia.

V kapitole 10 sa uvádza zhrnutie kľúčových posolstiev správy s konkrétnymi a všeobecnými závermi, ako aj dôkazmi a medzerami vo výskume.

Vybrané informácie z tejto správy sú vizualizované na tematickej stránke Národné systémy varovania pred horúčavami a akčné plány Európskeho strediska pre monitorovanie klímy a zdravia.