Modelovanie scenárov dopytu po vode a jej dostupnosti pre súčasné a budúce využívanie pôdy a podnebie v povodí rieky Sávy

170 Simulácie s vodnými zdrojmi LISFLOOD na 30-ročné obdobia s rôznymi kombináciami zmeny využívania pôdy a zmeny klímy boli hodnotené z hľadiska ich vplyvu na vzťah medzi vodou, potravinami, energetikou a životným prostredím v povodí rieky Sávy.
Pokiaľ ide o povodie rieky Sáva, v tejto štúdii sme zistili, že intenzívnejšie zavlažované poľnohospodárstvo má potenciál výrazne zvýšiť výnosy plodín, ale na to nie sú k dispozícii dostatočné vodné zdroje. Ak by sa výrazne zvýšilo zavlažovanie, negatívne by to ovplyvnilo aj iné odvetvia, ako je odvetvie energetiky (znížená dostupnosť chladiacej vody, potenciálne menej vody niekedy produkuje vodnú energiu), plavba (častejšie a nižšie nízke prietoky) a životné prostredie (porušenia environmentálnych podmienok alebo podmienok minimálneho prietoku).
Vplyv na vodné zdroje by bol výraznejší pri zvýšenom zavlažovaní s cieľom zvýšiť úrodu napr. kukurice. To by viedlo k zvýšeniu dopytu po vode z 2216 Mm3/rok na 3337 Mm3/rok. Celkový dopyt po vode v povodí Sávy by sa ďalej zvýšil na približne 6000 Mm3/rok, ak by sme spojili zvýšené zavlažovanie a klimatické prognózy do roku 2100. Priemerný výnos simulovanej kukurice by sa mohol zvýšiť z 5,7 tony/ha v súčasných podmienkach na 9,9 tony/ha v prípade zvýšeného a optimálneho zavlažovania. Toto výrazné zvýšenie zavlažovania, ktoré by viedlo aj k výraznému zvýšeniu výnosov plodín, by viedlo k nedostatku vody v častiach povodia rieky Sáva. Tiež nie je dostatok vody na zavlažovanie všetkých oblastí, ktoré sú obmedzené vodou na rast plodín.

Existujúce plány zavlažovania a zavlažovanie oblastí, ktoré boli predtým vybavené na zavlažovanie (podľa FAO), sa z hľadiska vodných zdrojov javia ako uskutočniteľnejšie.
Predpokladá sa, že vrcholy povodní zostanú nezmenené v dôsledku predpokladaných zmien vo využívaní pôdy do roku 2050 v povodí rieky Sáva. Na základe prognóz týkajúcich sa zmeny klímy však simulujeme celkový nárast povodňových vrcholov o 13 % v období rokov 2011 – 2040 a o 23 % v období rokov 2071 – 2100.
Nízke prietoky riek sa v scenároch na roky 2011 – 2040 mierne znižujú. Predpokladá sa, že na konci storočia 2071 – 2100 sa nízke hodnoty prietoku mierne zvýšia v porovnaní s kontrolnou klímou v rokoch 1981 – 2010. Nadmerné zavlažovanie by viedlo k výraznému zníženiu vypúšťania nízkeho prietoku o 50 – 60 %. Pokiaľ ide o ekologické toky, možno vykonať podobné pozorovania.

Navigácia v hlavnej rieke Sáva môže byť ovplyvnená týmito trendmi.
Predpokladá sa, že dostupnosť
vody na výrobu energie – vodnej energie a chladiacej vody pre tepelné a jadrové elektrárne – sa do roku 2030 v rámci RCP4.5 zníži v priemere o 3,3 %, zatiaľ čo RCP8.5 by viedol k zvýšeniu o 1,3 %. Simulácie z konca storočia priniesli o 17,6 % vyšší Q50 pre RCP4.5 a o 23,1 % vyšší pre RCP8.5. Nadmerné zavlažovanie by mohlo ovplyvniť dostupnosť vody na výrobu energie, najmä v chladiacich tepelných elektrárňach. Vodné nádrže by sa mohli premeniť na multifunkčné nádrže, ktoré by slúžili aj potrebám zavlažovania po prúde a protipovodňovej kontrole, a tak by slúžili na viaceré účely.