Modelovanie scenárov dopytu po vode a jej dostupnosti pre súčasné a budúce využívanie pôdy a klímu v povodí rieky Sáva

170 Simulácie s vodnými zdrojmi LISFLOOD na 30-ročné obdobia s rôznymi kombináciami zmeny využívania pôdy a zmeny klímy boli vyhodnotené z hľadiska ich vplyvu na prepojenie vody, potravín, energie a životného prostredia v povodí rieky Sáva.
V prípade povodia rieky Sáva sme v tejto štúdii zistili, že intenzívnejšie zavlažované poľnohospodárstvo má potenciál výrazne zvýšiť výnosy plodín, ale na jeho realizáciu nie sú k dispozícii dostatočné vodné zdroje. Ak by sa zavlažovanie výrazne zvýšilo, negatívne by to ovplyvnilo aj iné odvetvia, ako napríklad odvetvie energetiky (znížená dostupnosť chladiacej vody, potenciálne menej vody niekedy vyrába vodnú energiu), plavba (častejšie a nižšie prietoky) a životné prostredie (porušenia environmentálnych podmienok alebo podmienok minimálneho prietoku).
Účinky na vodné zdroje by boli výraznejšie pri zvýšenom zavlažovaní s cieľom zvýšiť výnos plodín, napr. kukurice. To by viedlo k zvýšeniu dopytu po vode z 2216 Mm3/rok na 3337 Mm3/rok. Celkový dopyt po vode v povodí rieky Sáva by sa ďalej zvýšil na približne 6000 Mm3/rok, ak by sme do roku 2100 skombinovali zvýšené zavlažovanie a projekcie klímy. Priemerný simulovaný výnos kukurice by sa mohol zvýšiť z 5,7 tony/ha v súčasných podmienkach na 9,9 tony/ha v prípade zvýšeného a optimálneho zavlažovania. Toto podstatné zvýšenie zavlažovania, ktoré by viedlo aj k značnému zvýšeniu výnosov plodín, by viedlo k nedostatku vody v častiach povodia rieky Sáva. Tiež jednoducho nie je dostatok vody na zavlažovanie všetkých oblastí, ktoré sú obmedzené vodou pre rast plodín.

Existujúce plány zavlažovania a zavlažovanie oblastí, ktoré boli predtým vybavené na zavlažovanie (podľa FAO), sa z hľadiska vodných zdrojov javia ako uskutočniteľnejšie.
Predpokladá sa, že vrcholy povodní zostanú nezmenené v dôsledku predpokladaných zmien vo využívaní pôdy do roku 2050 pre povodie Sávy. V prognózach týkajúcich sa zmeny klímy však simulujeme celkový nárast povodňových špičiek o 13 % v období rokov 2011 – 2040 a o 23 % v období rokov 2071 – 2100.
Nízke toky riek sa v prípade scenárov na roky 2011 – 2040 mierne znižujú. Na konci storočia 2071 – 2100 sa predpokladá mierny nárast hodnôt nízkeho prietoku v porovnaní s kontrolnou klímou v rokoch 1981 – 2010. Nadmerné zavlažovanie by viedlo k prudkému zníženiu vypúšťania s nízkym prietokom o 50 – 60 %. Pokiaľ ide o ekologické toky, je možné urobiť podobné pozorovania.

Navigácia v hlavnej rieke Sáva môže byť ovplyvnená týmito trendmi.
Predpokladá sa, že dostupnosť
vody na výrobu energie – vodná energia a chladiaca voda pre tepelné a jadrové elektrárne – sa v rámci RCP4.5 do roku 2030 zníži v priemere o 3,3 %, zatiaľ čo RCP8.5 by viedol k zvýšeniu o 1,3 %. Simulácie z konca storočia prinášajú o 17,6 % vyšší Q50 pre RCP4.5 a o 23,1 % vyšší pre RCP8.5. Nadmerné zavlažovanie by mohlo ovplyvniť dostupnosť vody na výrobu elektrickej energie, najmä na chladenie tepelných elektrární. Vodné nádrže by sa mohli zmeniť na multifunkčné nádrže, ktoré by slúžili aj potrebám následného zavlažovania a protipovodňovej ochrany, a teda slúžili na viaceré účely.