Priority na ochranu zdravia pred zmenou klímy v európskom regióne WHO: nedávne regionálne aktivity

Dôkazy o vplyve zmeny klímy na zdravie narastajú. Systémy zdravotnej starostlivosti sa musia pripraviť a postupne prispôsobiť účinkom zmeny klímy vrátane extrémnych poveternostných javov.

Spaľovanie fosílnych palív ako hnacia sila zmeny klímy predstavuje obrovskú záťaž chorôb. Znížením emisií skleníkových plynov vo všetkých odvetviach sa zase dosiahnu súvisiace prínosy pre zdravie. Ak všetky krajiny splnia Parížsku dohodu do roku 2030, ročný počet predčasných úmrtí, ktorým sa dá predísť, by mohol dosiahnuť 138 000 v celom európskom regióne Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Viaceré medzinárodné rámce podporujú pevnejší záväzok krajín vykonávať potrebné úpravy v sektore zdravotníctva a riešiť otázky zdravia v rámci adaptačných opatrení v iných sektoroch. WHO má mandát od svojich členských štátov na identifikáciu riešení a pomoc pri prevencii alebo znižovaní vplyvov na zdravie vrátane vplyvov vyplývajúcich zo zmeny klímy.

Národné vlády pokračujú v zavádzaní adaptačných opatrení v oblasti verejného zdravia, ktoré poskytujú odôvodnenie a spúšťajú opatrenia v oblasti zmeny klímy zo strany zdravotníckeho spoločenstva. Účinné vnútroštátne reakcie na klimatické riziká si vyžadujú strategické analýzy súčasných a očakávaných hrozieb. Zdravotnícki pracovníci musia zohrávať aktívnu úlohu pri podpore argumentov a dôkazov týkajúcich sa zdravia pri formulovaní vnútroštátnych reakcií na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie. Na tento účel je potrebné ďalej posilňovať kapacity krajín s cieľom identifikovať a riešiť miestne zdravotné riziká, ktoré predstavuje zmena klímy, a rozvíjať, vykonávať a hodnotiť intervencie zamerané na zdravie prostredníctvom integrovaných prístupov. Budovanie zariadení zdravotnej starostlivosti odolných voči zmene klímy a environmentálne udržateľných zariadení zdravotnej starostlivosti je základným pilierom vedúceho postavenia sektora zdravotníctva pri riešení zmeny klímy.