Usmernenia v oblasti verejného zdravia na posudzovanie a zmierňovanie rizika miestne získaných vírusových ochorení prenášaných Aedesom v EÚ/EHP

V rokoch 2021 až 2024 sa počet autochtónnych ohnísk a prípadov dengue výrazne zvýšil. Intenzívne medzinárodné cestovanie uľahčilo dovoz vírusov prenášaných komármi z endemických, tropických a subtropických oblastí, zatiaľ čo sekundárny lokálny prenos vírusov z dovezených prípadov je spôsobený prevažne invazívnymi druhmi komárov Aedes. Stanovené populácie komára tigra ázijského (Ae. albopictus) boli hlásené v 13 krajinách Európskej únie. Komár žltej zimnice (Ae. aegypti) bol zistený aj v niektorých častiach Európskej únie [napr. na Cypre, Kanárskych ostrovoch (Španielsko) a Madeire (Portugalsko)]. Letné poveternostné podmienky v posledných rokoch boli priaznivé pre invazívne šírenie komárov Aedes v európskych krajinách a pre množenie vírusov prenášaných Aedesomvo vektoroch. V dôsledku klimatických zmien sa očakáva, že obdobia s priaznivými environmentálnymi podmienkami na geografické rozšírenie a množenie invazívnych komárov druhu Aedes sa predĺžia. Teplejšie počasie tiež uľahčuje lokálny prenos vírusov týmito komármi. Preto sa v Európe predpokladá zvýšenie rizika autochtónnych ohnísk vírusových ochorení prenášaných Aedesom. Medzitým sa úroveň pripravenosti a skúseností s prevenciou a kontrolou vírusového ochorenia prenášaného Aedesomv európskych krajinách líši. V tomto usmernení v oblasti verejného zdravia sa poskytujú informácie na podporu posúdenia a zmiernenia rizika vírusových chorôb prenášaných Aedesomzískaných na miestnej úrovni pre odborníkov v oblasti verejného zdravia v Európskej únii/Európskom hospodárskom priestore (EÚ/EHP).

Usmernenia boli vypracované po konzultácii s odborníkmi v tejto oblasti. Uskutočnili sa konzultácie s odborníkmi v oblasti verejného zdravia z krajín postihnutých autochtónnym prenosom vírusových ochorení prenášaných Aedesom(t. j. Francúzsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko) a z rizikových krajín s rôznou epidemiologickou situáciou (t. j. Belgicko, Nemecko a Grécko). Okrem toho boli do vypracovania usmernenia zapojení laboratórni odborníci, lekárski entomológovia a odborníci ECDC na vznikajúce choroby a choroby prenášané vektormi, látky ľudského pôvodu a podpora pripravenosti a reakcie na núdzové situácie. V apríli 2024 sa zorganizoval seminár, počas ktorého sa vypracovali hlavné zásady usmernenia. Po seminári nasledovala písomná konzultácia so zúčastnenými odborníkmi. Pokročilý návrh usmernenia sa potom poskytol národným kontaktným miestam siete pre vznikajúce choroby a choroby prenášané vektormi a siete pre látky ľudského pôvodu – krv na pripomienkovanie.

Usmernenie poskytuje kľúčové informácie o vírusoch prenášaných Aedesom(najmä vírus dengue, vírus chikungunya a vírus Zika), zásadách laboratórnej diagnostiky týchto vírusov a epidemiológii vírusového ochorenia prenášaného Aedesomv Európe. Oblasti ohrozené autochtónnym prenosom prenášaným komármi v EÚ/EHP sú rozdelené na štyri úrovne rizika (t. j. úroveň 1 až úroveň 4 a dve podúrovne pre úroveň 2 a 3). Oblasti bez zavedených vektorov vírusov prenášaných Aedesomsa kategorizujú ako úroveň 1. Predpísané oblasti, v ktorých sa nachádzajú vektory vírusov prenášaných Aedesom(t. j. existujú dôkazy o prezimovaní a reprodukcii populácií vektorov prenášaných Aedesom), ale v ktorých sa v súčasnej prenosovej sezóne nezistil prenos príslušného patogénu prenášaný vektormi, sa kategorizujú ako úroveň 2. V rámci tejto úrovne boli identifikované dve podúrovne v závislosti od vnímavosti a zraniteľnosti oblasti. Receptivita je určená prítomnosťou a hustotou vektorov Aedes a inými ekologickými a klimatickými faktormi, ktoré podporujú prenos vírusu prenášaného Aedesom. Zraniteľnosť je vymedzená prílevom infikovaných cestujúcich a schopnosťou systému zdravotnej starostlivosti včas odhaliť infekcie a zaviesť opatrenia na zabránenie ďalšiemu prenosu. Predpísané oblasti s nízkou vnímavosťou a/alebo zraniteľnosťou (napr. len miestne usadené vektory, nízka hustota vektorov, nepriaznivé podnebie, nízky počet cestujúcich z oblastí úrovne 3 a úrovne 4) sa považujú za oblasti úrovne 2a, zatiaľ čo oblasti so strednou až vysokou vnímavosťou a zraniteľnosťou sa považujú za oblasti úrovne 2b. Oblasti, v ktorých došlo v predchádzajúcich rokoch k sporadickému autochtónnemu prenosu, sa takisto považujú za oblasti na tejto úrovni rizika. Rizikové oblasti, ktoré sú postihnuté autochtónnym prenosom vírusov prenášaných Aedesomv súčasnej sezóne prenosu, sú kategorizované ako úroveň 3 s dvoma podúrovňami v závislosti od počtu ohnísk/klastrov a vysledovateľnosti prenosových reťazcov. Ak sa počas bežného roka v oblasti potvrdil aspoň jeden autochtónny prípad vírusového ochorenia prenášaného Aedesomv dôsledku miestneho a pravdepodobného prenosu prenášaného komármi, ale počet prípadov/klastrov sa považuje za nízky a reťazce prenosu sú vysledovateľné, oblasť sa považuje za úroveň 3a. Ak sa počet prípadov/zoskupení považuje za vysoký a zahŕňa prevažnú kapacitu sledovania, oblasť sa považuje za úroveň 3b. Endemoepidemické oblasti, v ktorých autochtónny prenos vírusových ochorení prenášaných Aedesomnezávisí od dovozu vírusov, sa kategorizujú ako úroveň 4.

Pre každú úroveň rizika sa v usmerneniach v oblasti verejného zdravia uvádzajú spúšťacie faktory pre opätovné posúdenie, ako aj príslušné opatrenia v oblasti dohľadu, prevencie, pripravenosti, reakcie a kontroly (vrátane pripravenosti laboratórií, zvyšovania informovanosti a budovania kapacít, viacodvetvovej koordinácie a riadenia vektorov). Na úrovniach 1 a 2 sa opatrenia v oblasti verejného zdravia zameriavajú na dohľad a prevenciu, zatiaľ čo na úrovniach 3 a 4 sa väčší dôraz kladie na opatrenia reakcie a kontroly. Keďže úrovne rizika sú vymedzené epidemiologickými, entomologickými a environmentálnymi podmienkami, v dokumente sa uvádzajú aj spúšťacie faktory pre opätovné posúdenie kategorizácií. V usmernení sú uvedené aj stručné zhrnutia chorôb a entomologického dohľadu nad vírusovými ochoreniami prenášanými Aedesoma ich vektormi, ako aj vysvetlenia navrhovaných opatrení v oblasti prevencie, pripravenosti, reakcie a kontroly.