Správa časopisu Lancet Countdown o zdraví a zmene klímy v Európe z roku 2022: smerom k budúcnosti odolnej proti zmene klímy

Popis

V posledných desaťročiach došlo v Európe k významnému pokroku v oblasti verejného zdravia, pričom od roku 1980 došlo k drastickému poklesu predčasnej úmrtnosti a zvýšeniu strednej dĺžky života o takmer 9 rokov. Európske krajiny majú jedny z najlepších systémov zdravotnej starostlivosti na svete. Európa však čelí bezprecedentným a prekrývajúcim sa krízam, ktoré poškodzujú ľudské zdravie a živobytie a ohrozujú adaptačnú schopnosť. V porovnaní s predindustriálnym obdobím bolo priemerné zvýšenie teploty povrchového vzduchu v Európe takmer o 1 °C vyššie ako priemerné zvýšenie globálnej teploty a rok 2022 bol najhorúcejším európskym letom v histórii. Ako tretie najväčšie hospodárstvo na svete a hlavný prispievateľ ku globálnym kumulatívnym emisiám skleníkových plynov je Európa kľúčovou zainteresovanou stranou v reakcii sveta na zmenu klímy a má globálnu zodpovednosť a príležitosť stáť na čele prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a zdravšiu a odolnejšiu spoločnosť.

Náklady na zdravotnú starostlivosť v dôsledku oneskorenej dekarbonizácie

Znepokojujúci nárast nebezpečenstiev súvisiacich so zdravím, zraniteľnosti, vystavenia a vplyvov zmeny klímy v celej Európe poukazuje na naliehavú potrebu ambicióznych cieľov v oblasti zmierňovania, ktorými sa obmedzí nárast globálnej teploty na menej ako 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Zároveň sú naliehavé účinné adaptačné stratégie na budovanie odolnosti voči rastúcim zdravotným hrozbám zmeny klímy.

Európske obyvateľstvo je čoraz viac vystavené vlnám horúčav, čo ohrozuje obzvlášť zraniteľné skupiny (vrátane starších ľudí, detí a ľudí v zlom zdravotnom stave) a vedie k vysokému zaťaženiu chorobami a úmrtiami. Okrem priameho vplyvu na zdravie oslabuje vystavenie teplu aj živobytie ľudí a sociálne determinanty zdravia tým, že znižuje pracovnú kapacitu.

Zmena klímy je tiež hnacou silou čoraz intenzívnejších a častejších extrémnych udalostí súvisiacich s klímou v Európe, čo má priamy aj nepriamy vplyv na zdravie, stratu infraštruktúry a hospodárske náklady.

Meniace sa environmentálne podmienky tiež menia environmentálnu vhodnosť na prenos rôznych infekčných chorôb vrátane vírusu Vibrio, horúčky dengue, vírusu západného Nílu.

Teplejšie teploty tiež menia obdobia kvitnutia niekoľkých alergénnych druhov stromov, pričom obdobia brezy, olív a jelše začínajú kvitnúť skôr a ovplyvňujú zdravie približne 40 % populácie v Európe, ktorá má alergiu na peľ.

Tieto prekrývajúce sa a vzájomne prepojené vplyvy na zdravie, ktoré sa vyvíjajú v kontexte pandémie a ničivej vojny na Ukrajine, odhaľujú naliehavú potrebu zásahov, ktoré budujú odolnosť v sektore zdravotníctva a chránia ľudí pred rastúcimi zdravotnými rizikami. Určitý pokrok sa dosiahol v oblasti adaptácie Európy na zmenu zdravia vrátane vypracovania vnútroštátnych stratégií alebo plánov v oblasti zdravia a zmeny klímy, posúdení zraniteľnosti a adaptácie a ekologizácie životného prostredia. Adaptácia na zmenu klímy musí často súťažiť o obmedzené finančné zdroje a samotné prijatie adaptačných plánov nestačí na zvýšenie adaptačnej kapacity. Vzhľadom na rastúci vplyv zmeny klímy sa úsilie o adaptáciu musí rýchlo zrýchliť a musí sa starostlivo vykonávať spolu so stratégiami zmierňovania.

Európa by mala znížiť svoje emisie, aby dosiahla cieľ nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050 a znížila vplyv zmeny klímy na zdravie. Okrem toho by pri znižovaní emisií mal región prospech aj z priamych a nepriamych vedľajších prínosov pre zdravie vyplývajúcich zo zníženia vystavenia tuhým časticiam, ktoré pochádzajú zo spaľovania fosílnych palív a z dopravy. K vysokým emisiám skleníkových plynov v Európe prispieva aj strava bohatá na uhlík a mäso, ktorá predstavuje hrozbu pre ľudské zdravie. Okrem toho oneskorené zavádzanie nízkouhlíkových zdrojov energie vyrábaných na miestnej úrovni spôsobilo, že Európa je náchylná na nestále ceny energie, ktoré v roku 2022 dosiahli rekordne vysoké hodnoty. Zatiaľ čo sa svet snaží zotaviť z pandémie COVID-19 a reagovať na viaceré súbežné katastrofy, obnovu brzdia negatívne vplyvy zmeny klímy na zdravie a jeho determinanty, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu konať.

Transformačná zmena pre zdravie

Napriek doteraz obmedzeným opatreniam v oblasti klímy v Európe ukazovatele v tejto správe naznačujú, že by mohlo dôjsť k zmene. Hoci zapojenie do prieniku zdravia a zmeny klímy je v porovnaní s celkovou angažovanosťou v oblasti zmeny klímy vo všeobecnosti nízke, politická angažovanosť v oblasti zdravia a zmeny klímy v Európskom parlamente sa od roku 2014 mierne zvýšila. Ukazovatele ukazujú, že zrýchlený prechod na čistú energiu by mohol každý rok zachrániť životy.

Najväčšia príležitosť v oblasti verejného zdravia storočia

Vzhľadom na to, že svet sa nebezpečne blíži k bodom bez návratu spôsobeným klímou a na rastúcu energetickú krízu, ako aj na to, že globálne otepľovanie čoraz viac oslabuje zdravie obyvateľstva, je Európa v kľúčovom bode pre zmenu. Ak sa plány na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu navrhnú a vykonajú s hlavným zameraním na zdravie, dobré životné podmienky a spravodlivosť, mohlo by to predstavovať najväčšiu politickú príležitosť v oblasti verejného zdravia storočia. Ambiciózne európske stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie budú chrániť nielen životy a dobré životné podmienky v Európe, ale aj v krajinách, ktoré najmenej prispeli k antropogénnej zmene klímy. Nebezpečenstvo dosiahnutia bodu, z ktorého niet návratu, znamená, že Európa si nemôže dovoliť premeškať takúto príležitosť.

Referenčné informácie

webové stránky:

https://www.thelancet.com/journals/lanpub/article/PIIS2468-2667(22)00197-9/fulltext

Prispievateľ:

Lancet Countdown v Európe

Vydané v Climate-ADAPT: Apr 19, 2025

Dátum zverejnenia:

2022

Klimatické vplyvy:

Nekonkrétne

Adaptačné prístupy:

Pozorovania a scenáre, Posúdenie zraniteľnosti, Klimatické služby, Len Odolnosť

Sektory:

Zdravie

Geografická charakteristika:

Európe