Cesta k odolnosti – riadenie a financovanie extrémnych poveternostných rizík

Frekvencia, závažnosť a vystavenie energetických systémov extrémnym poveternostným javom sa zvyšuje a ovplyvňuje energetický systém. Zatiaľ čo v minulosti boli vybudované konštrukcie odolné voči nárazom – „bezpečné pri zlyhaní“, zložitosť dnešného systému a zvýšený výskyt extrémnych poveternostných podmienok si vyžadujú posun smerom k tomu, aby energetické infraštruktúry fungovali na základe prístupu „bezpečné pri zlyhaní“. Riešenie sa zdá byť „inteligentnejšie, nie silnejšie“. Systematický prístup k identifikácii technického rizika prirodzene umožňuje rozvoj inovačného financovania v odvetví energetiky.

Ochrana aktív energetickej infraštruktúry pred extrémnym počasím výrazne prispeje k odhadovaným kumulatívnym celosvetovým investíciám potrebným do energetickej infraštruktúry do roku 2035 vo výške 48 až 53 biliónov USD. Je jasné, že samotné vlády nedokážu pokryť náklady na zaistenie bezpečných a spoľahlivých energetických systémov, ktoré uspokoja náš súčasný a budúci dopyt po energii a zároveň dokážu odolať vplyvu extrémnych výkyvov počasia. Do financovania sa musia zapojiť súkromní investori.

Adaptačným opatreniam často chýbajú regulačné usmernenia týkajúce sa toho, čo je potrebné na zvýšenie odolnosti. V súčasnosti neexistuje dohodnutý cieľ alebo metrika pre adaptáciu alebo konkrétne reakcie na extrémne počasie. Nedosiahla sa ani dohoda o tom, do akej miery je odolnosť dostatočná a ako môže zvýšená odolnosť súvisieť s dodatočným tokom príjmov, a tak sa stať atraktívnou pre investorov. Vláda a regulačné orgány by mali zaviesť regulačné rámce s cieľom jasne vymedziť úrovne odolnosti potrebné pre energetickú infraštruktúru. To by mohlo finančnému sektoru umožniť vytvoriť vhodné finančné nástroje, ktoré by súkromnému sektoru pomohli niesť zodpovednosť za odolnosť. Správa poskytuje ďalšie pochopenie tejto komplexnej otázky, ktorá ovplyvňuje energetické systémy v dôsledku zmeny klímy.