Adaptácia a odolnosť odvetvia dopravy

Zmena klímy ovplyvňuje európsky dopravný systém mnohými spôsobmi a jej dôsledky sa budú na celom svete líšiť. Spôsobuje fyzické škody na dopravnej infraštruktúre, vyššie náklady na údržbu a viac narušení dopravy. Pokiaľ ide o globálnu logistiku, zmena klímy bude čoraz viac ovplyvňovať smerovanie, ako aj to, kde majú spoločnosti svoje dopravné uzly.

Z tejto širokej škály vplyvov spoločnosť ToPDAd vybrala štyri témy na analýzu, ktoré sa riadili rozsiahlym preskúmaním a konzultáciami so zainteresovanými stranami. Pri každej z tém posudzujeme účinnosť rôznych možností adaptácie v rámci rôznych scenárov zmeny klímy. Adaptácia v odvetví dopravy nezahŕňa len investície do infraštruktúry, ale aj poskytovanie informácií a inovácie. Posledné uvedené možnosti sú zvyčajne lacnejšie ako zmeny infraštruktúry, ale sú užitočné ako prechodné alebo doplňujúce adaptačné kroky.

Prvou adaptačnou stratégiou, ktorú spoločnosť ToPDAd zvažuje, je poskytovanie cestovných informácií súvisiacich s počasím. Na základe prípadovej štúdie silných zrážok a narušení cestovania v Zürichu ukazujeme, že cestovné informácie môžu znížiť náklady na extrémne udalosti až o jednu tretinu tým, že pomôžu používateľom vyhnúť sa preťaženiu kombináciou výberu iných trás alebo preplánovania aktivít.

Druhá štúdia simuluje storočné záplavy v Londýne v rôznych klimatických scenároch a s rôznymi úrovňami škôd s cieľom porovnať dve možné adaptačné stratégie: vytvorenie fondu na financovanie nápravy škôd v porovnaní s investíciami do protipovodňových systémov, ako sú protipovodňové bariéry. Zistili sme, že fond urýchli nápravu škôd, keď sú škody obmedzené. V prípade veľkých škôd je však systém protipovodňovej ochrany nákladovo efektívnejší.

V tretej štúdii sa analyzuje, aké je optimálne načasovanie investícií do odolnosti dopravnej infraštruktúry. Z výsledkov vyplýva, že najmä infraštruktúra s dlhou životnosťou, ako sú mosty a železničné trate, musí byť odolná proti zmene klímy už teraz.

Štvrtá štúdia analyzuje, či by ústup morskej ľadovej pokrývky v Arktíde mohol zmeniť severovýchodný priechod alebo takzvanú severnú námornú cestu (NSR) na konkurencieschopnú trasu pre kontajnerovú prepravu z Európy do Ázie. Dospeli sme k záveru, že do roku 2050 by NSR mohla mať malý podiel kontajnerovej dopravy so stredne veľkými kontajnerovými plavidlami v kombinácii so Suezskou trasou. S touto trasou sú však spojené dôležité environmentálne obavy.