Pokiaľ nebudeme konať teraz. Vplyv zmeny klímy na deti

Cieľom tejto správy je vybudovať dôkazovú základňu o deťoch a zmene klímy zameraním sa na hlavné riziká súvisiace s klímou; súčasné a budúce vystavenie detí týmto rizikám; a politiky potrebné na ochranu detí pred týmito rizikami. Správa má tri časti.
V prvom oddiele sa skúmajú hlavné riziká súvisiace s klímou a ich potenciálny vplyv na deti – ako by zmena klímy mohla ovplyvniť zaťaženie detí chorobami – a skúma sa kumulatívny vplyv opakujúcich sa kríz na deti a rodiny.
V druhej časti sa skúma, ako môžu byť deti ovplyvnené v rámci rôznych scenárov opatrení – od nezmeneného prístupu k ambicióznym opatreniam na riešenie zmeny klímy.
V záverečnom oddiele sa uvádza súbor všeobecných politických odporúčaní s cieľom zabrániť ďalšiemu globálnemu otepľovaniu, znížiť expozíciu detí a zvýšiť ich odolnosť voči zmene klímy a environmentálnym rizikám.
Na základe série demografických projekcií UNICEF, Generácia 2030, sa autori snažili odhadnúť, koľko detí žije v oblastiach zasiahnutých klímou a koľko bude žiť v budúcich oblastiach zasiahnutých klímou. Závažné počasie, ako sú suchá a záplavy, sa v jednotlivých krajinách značne líši, čo si vyžaduje podrobnejšie informácie o tom, kde v krajinách žijú deti a ako sú ovplyvnené.
Použitím údajov o hustote obyvateľstva v geografickom informačnom systéme (GIS) z najlepších dostupných administratívnych hraníc a poskytnutých spoločnosťou CIESIN a uplatnením podielu detí na celkovú populáciu na najviac lokalizovanej dostupnej úrovni (v niektorých prípadoch to boli národné údaje z rozdelenia obyvateľstva OSN a v iných prípadoch to bola nižšia úroveň z programu ICF International / USAID DHS), autori dokázali vytvoriť mapu detskej populácie, ktorá odhaduje počet detí v každom štvorcovom kilometri na Zemi.
S touto mapou ako základom autori potom prekryli mapy GIS, ktoré odhadujú povodňové a suché zóny poskytované WRI a niekoľko ďalších vplyvov súvisiacich s klímou na odhad počtu detí, ktoré žijú v týchto zónach.