Prístupy mestského plánovania, projektovania a riadenia k budovaniu odolnosti – preskúmanie dôkazov

Miestne krízy a núdzové situácie ovplyvňujú hospodársku činnosť, poškodzujú životné prostredie, prerušujú služby kritickej infraštruktúry a majú priamy a nepriamy vplyv na zdravie. Mestá musia zabezpečiť účinnú reakciu a obnovu po krízach. Musia tiež znížiť súčasné a budúce vystavenie nebezpečenstvu a zraniteľnosť. Projektovanie, riadenie a plánovanie miest zohráva úlohu prevencie a zmierňovania rizika; mali by sa preto začleniť do miestnych stratégií a plánov odolnosti. Viaceré nedávne multilaterálne správy, rámce a usmernenia poukazujú na mestá ako na vedúcich aktérov v oblasti zmierňovania rizík a adaptácie na ne, pričom stanovujú priority a umožňujú prístupy zdola nahor, ktoré ďalej zapájajú komunity do budovania zdravších, udržateľnejších, spravodlivejších a odolnejších miest (a zvyšujú zodpovednosť miestnych samospráv za ne).

V rámci projektu WHO na ochranu životného prostredia a zdravia budovaním odolnosti miest sa vykonal rozsiahly prehľad literatúry o územnom plánovaní, projektovaní, riadení a pripravenosti v súvislosti s katastrofami. Zostavila sa akademická literatúra uverejnená v rokoch 2015 – 2021, ktorá sa vzťahuje na mestá v európskom regióne WHO, a vybrali sa stratégie mestského plánovania založené na rizikách s cieľom zlepšiť odolnosť na miestnej úrovni. Ako zdroje na poskytnutie kontextu a referenčného porovnávania bol zahrnutý aj stručný výber nedávnych medzinárodných správ a usmernení.

V tejto správe sa identifikujú koncepčné prístupy, rámce a stratégie v literatúre s cieľom pomôcť mestám riešiť výzvy spojené s prípravou a predchádzaním pravdepodobnosti a závažnosti vplyvov miestnych extrémnych udalostí. Skúma sa v nej, ako (a do akej miery) môže byť mestské plánovanie, riadenie a projektovanie mechanizmom na zlepšenie pripravenosti a odolnosti.

Zistenia ukazujú, že publikovaný výskum založený na jedinom type nebezpečnosti je bežný: zistilo sa, že približne 60 % preskúmaných dokumentov sa týkalo konkrétnych nebezpečenstiev. V správe sa rozoberá niekoľko stratégií, ktoré sú obzvlášť relevantné pre určité druhy nebezpečenstiev, pričom sa rozlišuje medzi stratégiami, ktoré zahŕňajú úpravu alebo návrh fyzickej infraštruktúry, a stratégiami, ktoré sa týkajú riadenia, komunikácie a zapojenia verejnosti. Napríklad vlny horúčav a efekt mestských tepelných ostrovov sú často spojené s hustou a nepriepustnou mestskou tkaninou a vyžadujú si väčšie ekologické pokrytie prostredníctvom riešení blízkych prírode. V tomto zmysle by miestne predpisy v oblasti územného plánovania (ako napríklad povinné minimálne podiely zelených plôch) mohli pomôcť zvýšiť pokrytie zelenou pôdou v mestách. To by zase mohlo byť veľmi dôležité pri prevencii (alebo zmierňovaní účinkov) povodní v mestskom prostredí – tradične závislom výlučne od šedej infraštruktúry, ktorá nemusí byť schopná zvládnuť budúce úrovne predpovedané v dôsledku zmeny klímy. Pripravenosť na zemetrasenia zahŕňa optimálny návrh otvorených priestorov v meste, ktoré
majú slúžiť ako prístrešky, ako aj aktuálne súpisy cestnej siete a fondu budov. Zlepšenie odolnosti budov je rozhodujúce pri seizmických udalostiach a silnom vetre počas búrok. V prípade búrok môže zvyšovanie informovanosti verejnosti a informovanosti o rizikách v súvislosti s búrkami zlepšiť opatrenia v oblasti osobnej pripravenosti a pripravenosti domácností, ktoré sa takisto považovali za potenciálne relevantné pri zmierňovaní vplyvov a skracovaní času obnovy.