Mestské plánovanie zamerané na odolnosť a zdravie: kľúčové posolstvá

Verejné zdravie a jeho vzťah s mestským plánovaním, riadením rizík a prírodným a zastavaným prostredím v mestách sa stali relevantnejšími ako kedykoľvek predtým. Zmena klímy, rýchla a/alebo nedostatočne plánovaná urbanizácia a zhoršovanie životného prostredia spôsobili, že mnohé mestá sú zraniteľnejšie voči katastrofám, z ktorých mnohé sú vyvolané alebo spojené s meniacimi sa klimatickými a environmentálnymi podmienkami. Pandémia COVID-19 zvýraznila pre vlády a občanov prepojenia medzi zdravím a mestským prostredím – najmä bývaním, verejným priestorom, základnými službami a infraštruktúrou a dopravou. Nedávna správa Medzivládneho panelu Organizácie Spojených národov o zmene klímy (IPCC) dáva novú naliehavosť potrebe preventívnych opatrení, ako aj požiadavke pripraviť sa na zvýšenú frekvenciu a význam klimatických a súvisiacich prírodných udalostí. Mestá okrem toho čoraz viac čelia miestnym núdzovým situáciám vyplývajúcim z priemyselných havárií a zlyhaní systému, čo poukazuje na vysoký stupeň vzájomnej závislosti, ktorú majú najmä veľké mestá. Nedostatočné plánovanie bolo preto uznané za relevantný faktor rizika katastrof, ktorý ovplyvňuje mestské nebezpečenstvá, expozíciu a úroveň zraniteľnosti. Mestá musia pochopiť vlastnosti a procesy, ktoré ich robia zraniteľnými voči krízam a environmentálnym núdzovým situáciám – a ich súvisiacim vplyvom na zdravie – a uznať najúčinnejšie politiky a opatrenia na zníženie rizika, lepšiu pripravenosť a zvýšenie odolnosti.

Cieľom projektu Ochrana životného prostredia a zdravia budovaním odolnosti miest pod vedením Európskeho centra pre životné prostredie a zdravie Regionálneho úradu WHO pre Európu je podporiť miestne orgány a subjekty s rozhodovacou právomocou, aby sa zamysleli nad potrebami miestnej pripravenosti a budovali odolnosť. Projektový tím zhromaždil dôkazy a skúsenosti a získané poznatky na miestnej úrovni týkajúce sa:

• zníženie zdravotných rizík, ktoré predstavujú miestne nebezpečenstvá spôsobené katastrofami a núdzovými situáciami;
• zmierňovanie miestnej zraniteľnosti voči týmto nebezpečenstvám; a
• miestne priority a opatrenia na zlepšenie pripravenosti, odolnosti (a zdravia) prostredníctvom mestského plánovania a projektovania, ako aj riadenia mestskej infraštruktúry.

Preskúmanie toho, ako môžu mestá využívať mestské a infraštruktúrne zásahy, dostupné údaje a miestne ukazovatele a posúdenia na zníženie miestnych rizík katastrof a zvýšenie pripravenosti a odolnosti, je príspevkom k odolnosti miest a miestnym kapacitám na zvládanie katastrof. Je tiež ústredným prvkom širšieho cieľa udržateľného, spravodlivého a zdravého rozvoja miest.

V tejto súhrnnej správe sa spájajú kľúčové posolstvá a závery z troch samostatných pracovných oblastí s cieľom určiť, ako možno zlepšiť odolnosť a pripravenosť miest prostredníctvom štruktúry a dizajnu miest a prostredníctvom riadenia a monitorovania miest.