Prispôsobenie sa zmene klímy prostredníctvom priestorového plánovania

Kľúčové poznatky

O regióne

Klimatické hrozby

Severozápadné Chorvátsko sa skladá z hlavného mesta krajiny, mesta Záhreb, a troch žúp (župy Záhreb, Karlovac a Krapina-Zagorje). V regióne sa nachádza široká škála mestských a vidieckych oblastí, ako aj geografická morfológia. Z tohto dôvodu región zažíva širokú škálu vplyvov zmeny klímy a je ovplyvnený viacerými klimatickými nebezpečenstvami. Medzi najzávažnejšie patria extrémne horúčavy a záplavy (mestské a pluviálne záplavy) a zosuvy pôdy, ktoré sú často spôsobené nadmernými zrážkami, nedostatočným hospodárením s vodou a riadením zelenej infraštruktúry, extrémnymi poveternostnými javmi a pretrvávajúcimi obdobiami sucha.

Výzvy pre miestne a regionálne opatrenia v oblasti klímy

Hoci európske mestá a regióny stoja v popredí boja proti zmene klímy, často im chýbajú potrebné nástroje na to, aby mohli primerane konať v súvislosti s touto zodpovednosťou. Majú schopnosť vypracovať rôzne plány a stratégie, ale chýbajú im potrebné mechanizmy na ich presadzovanie, keďže o zákonoch a normách v oblasti stavebníctva sa väčšinou rozhoduje na vnútroštátnej úrovni. Miestne a regionálne úrovne často disponujú minimálnymi nástrojmi, ako sú dobrovoľné systémy a obmedzené stimuly, s cieľom motivovať investorov a občanov, aby prijali opatrenia na zmiernenie účinkov zmeny klímy. Tieto okolnosti nie sú dostatočné na riešenie budúcich výziev.

Plány v oblasti energetiky a klímy sa vypracúvajú nezávisle na všetkých úrovniach riadenia a odvetviach, pričom medzi nimi prebieha len malá alebo žiadna komunikácia alebo koordinácia. Výsledkom sú nesúrodé politiky, rozpory a neefektívnosť, čo vytvára ďalšie prekážky pri vykonávaní kľúčových opatrení. Okrem toho sa na tieto plány neprideľujú primerané zdroje, keďže rozpočtové plánovanie často nezodpovedá zisteným potrebám.

Priestorové plánovanie na zvýšenie účinnosti

Priestorové plány sú silnými plánovacími a výkonnými nástrojmi. Ich hlavným účelom je vymedziť priestorový rozvoj územia vrátane vymedzenia kategórií využívania pôdy, umiestnenia infraštruktúry a osobitných požiadaviek na výstavbu a rozvoj. Územné plánovanie má dlhú európsku tradíciu a uplatňuje sa na celom svete. Obce, mestá a regióny v celej Európe vypracúvajú a vykonávajú priestorové plány. Tieto plány sú vo svojej podstate multidisciplinárne a vypracúvajú sa na vnútroštátnej, regionálnej, komunálnej a subkomunálnej úrovni.

Na rozdiel od iných procesov plánovania sú priestorové plány vykonateľné na úrovni , na ktorej sú vytvorené. Budovy vo výstavbe alebo v niektorých prípadoch rekonštrukcie si v podstate vyžadujú povolenia, ktoré si zase vyžadujú zosúladenie navrhovaných projektov a príslušného priestorového plánu. Toto ustanovenie umožňuje územným plánom nariadiť a presadzovať vykonávanie kľúčových opatrení. Umožňuje tak miestnym a regionálnym samosprávam prevziať zodpovednosť za svoj rozvoj a uľahčiť vykonávanie kľúčových opatrení na zabezpečenie adaptácie na zmenu klímy a odolnosti voči nej.

Integrácia priestorového, klimatického a energetického plánovania

Hoci sú priestorové plány multidisciplinárnym nástrojom, ktorý pokrýva väčšinu, ak nie všetky aspekty rozvoja v danej oblasti, nevyužívajú sa vo veľkej miere na presadzovanie ambícií v oblasti energetiky a klímy nad rámec vykonávania základných vnútroštátnych stavebných noriem. Rozšírením ich využívania a zahrnutím kľúčových prvkov na splnenie miestnych alebo regionálnych cieľov v oblasti energetiky a klímy sa územné plány môžu stať veľkou hybnou silou zmeny.

V závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov a postupov plánovania môžu priestorové plány zahŕňať rôzne opatrenia na uľahčenie adaptácie na zmenu klímy. Napríklad priestorové plány môžu vyžadovať viac zelených plôch v rámci nehnuteľností v konkrétnej zóne alebo v celej oblasti. Môžu zahŕňať prirodzené zóny zadržiavania dažďovej vody a riešenia hospodárenia s vodou na úrovni budov, ako je využívanie dažďovej vody, alebo predvídať riešenia blízke prírode, ako sú zelené strechy a fasády v určitých oblastiach alebo pre určité typy budov. Mesto Karlovac

napríklad vyhlásilo výzvu na ambiciózny priestorový plán, ktorý by sa vzťahoval na opustené priemyselné pozemky v rámci mestských hraníc mesta. Po verejnej konzultácii a oficiálnom prijatí výsledný plán obsahuje niekoľko veľmi ambicióznych opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie.

• Po prvé, v pláne sa vyžadujú prísnejšie normy na realizáciu zelenej infraštruktúry a zachovanie existujúcich prírodných oblastí v zóne.
• Po druhé, v pláne sa nepredpokladá miestne využívanie fosílnych palív na výrobu tepla. Jedinými možnosťami dodávok tepla v tejto oblasti sú mestský systém diaľkového vykurovania alebo miestna výroba tepla z obnoviteľných zdrojov. Táto požiadavka presahuje národnú normu pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie.

Podobný plán sa realizoval aj v subkomunálnej zóne v hlavnom meste krajiny Záhrebe. Územný plán zahŕňajúci niekoľko mestských blokov zahŕňa prísne predpisy o emisiách skleníkových plynov, požiadavky na hospodárenie s vodou a riešenia blízke prírode.

Tieto príklady sú stále na úrovni pilotných opatrení a ich cieľom je ukázať postupy, ktoré môžu miestne a regionálne samosprávy prijať na ochranu svojho životného prostredia a budovanie odolnosti zdola nahor. Zásady, o ktorých sa diskutuje v tomto príbehu a ktoré sú demonštrované v opísaných pilotných akciách, možno preniesť do plánov na vyššej úrovni, ktoré pokrývajú väčšie oblasti. Vypracovaním a presadzovaním integrovaných územných, energetických a klimatických plánov budú mestá a regióny schopné zabezpečiť dlhodobú odolnosť voči zmene klímy a vytvoriť čisté, zdravé prostredie zamerané na ľudí.

Spomedzi všetkých mojich projektov som obzvlášť hrdý na to, že spolu so spoločnosťou REGEA pracujeme na zelenom priestorovom a územnom pláne pre mesto Karlovac. Sme zelené a inteligentné mesto. Energetická transformácia sa už začala

Damir Mandić – primátor mesta Karlovac

Zhrnutie

Ďalšie informácie

Kontaktné údaje