Archív správ

V rámci projektu NEVERMORE financovaného EÚ sa vyvinul súbor nástrojov IKT, v ktorom sa kombinuje veda o klíme, sociálno-ekonomické údaje a poznatky zainteresovaných strán s cieľom podporiť integrované posúdenie zmeny klímy. Súbor nástrojov s otvoreným prístupom obsahuje prehľadávač katalógov, nástroj prípadovej štúdie, nástroj na úrovni EÚ v celosvetovom meradle a nástroj gamifikácie na podporu hodnotenia scenárov, prioritizácie politík a vzdelávania zainteresovaných strán. Súbor nástrojov možno preskúmať aj prostredníctvom špecializovaného programu MOOC, ktorý je k dispozícii na webovom sídle projektu.

V období od decembra 2025 do februára 2026 Európska komisia vyzvala občanov, podniky, verejné orgány a iné organizácie, aby sa zúčastnili na verejnej konzultácii o budúcom rámci, ktorý určí, ako sa Európa pripravuje na zmenu klímy a ako na ňu reaguje. Výsledky konzultácie boli teraz uverejnené na webovom sídle Komisie (poznámka: prejdite nadol a stiahnite si výsledné dokumenty).

Pri príprave ďalšieho nemeckého posúdenia klimatických rizík sa nemecké reťazce vplyvu na klímu aktualizovali a zefektívnili. Tieto reťazce vplyvu tvoria kľúčový metodický základ pre posúdenie rizika a identifikujú potenciálne vplyvy na klímu, ovplyvňujúce faktory a vzájomné vzťahy medzi vplyvmi na klímu. Správa obsahuje zhrnutie vysvetlení v angličtine.

Sieť centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému (NGFS) v spolupráci s francúzskym predsedníctvom skupiny G7 vypracovala správu, v ktorej sa analyzujú makroekonomické a finančné vplyvy extrémnych poveternostných javov, ich prenosové kanály a medzinárodné účinky presahovania. Správa obsahuje úplný text aj vizuálne zhrnutie na vysokej úrovni.

Zmena klimatických podmienok čoraz viac ovplyvňuje celosvetovú poľnohospodársku výrobu. Dlhodobé suchá, zmeny vlhkosti pôdy alebo častejšie a intenzívnejšie povodne vyvíjajú tlak na plodiny, zavlažovacie systémy a postupy obhospodarovania pôdy. S cieľom merať, či prebieha adaptácia, OECD vypracovala 17 ukazovateľov na posúdenie pokroku krajín v oblasti adaptácie v poľnohospodárskej výrobe, na základe ktorých možno posúdiť dosiahnutý pokrok a identifikovať zostávajúce potreby v oblasti adaptácie a medzery v politike.

Podľa správy o stave klímy vypracovanej službou monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) a Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) najmenej 95 % Európy zaznamenalo v roku 2025 nadpriemerné ročné teploty. V správe sa zdôrazňuje, že Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer, čo z nej robí kontinent s rýchlejším otepľovaním. Článok obsahuje kompletnú správu, ako aj interaktívny prehliadač.

Mestské zelené plochy zvyšujú kvalitu života, zmierňujú vysoké teploty, tepelné ostrovy, znečistenie hlukom a zlú kvalitu ovzdušia. V štúdii, ktorú uskutočnila Európska komisia v spolupráci s Kodanskou univerzitou, sa však zistilo, že menej ako 15 % európskeho mestského obyvateľstva má plný prístup k zeleným plochám podľa zásady ekologizácie "3-30-300". Zistenia tiež ukazujú, že bohatšie štvrte majú výrazne vyššiu úroveň pokrytia stromami a blízkosť k prírode ako oblasti s nižšími príjmami.

Štokholmský medzinárodný vodný inštitút (SIWI) uvádza, že adaptácia na zmenu klímy a jej zmiernenie závisí od spôsobu riadenia vodných systémov. V tomto politickom dokumente sa stanovuje päť prioritných posunov smerom k prechodu od roztrieštených prístupov k súdržnejšiemu a účinnejšiemu riadeniu vodných zdrojov. Tieto posuny spoločne poskytujú praktický rámec na zosúladenie fungovania vodohospodárskych systémov s organizáciou politiky, financií a vykonávania s cieľom posilniť súdržnosť, zosúladiť investície a podporiť vykonávanie vo veľkom rozsahu.

Prírodné požiare v posledných rokoch spálili lesné plochy v celej Európe, ale starostlivé rozmiestnenie pasúcich sa hospodárskych zvierat do vysokorizikových oblastí môže znížiť ich zraniteľnosť voči požiarom, ako zistili dva projekty programu LIFE. Prístup známy ako agrolesníctvo umožňuje hovädziemu dobytku, ovciam alebo kozám putovať medzi stromami, kde jedia a pošliapávajú vegetáciu, ktorá by mohla poskytnúť palivo pre požiar.

Takmer 8 000 požiarov, ku ktorým došlo v 25 z 27 členských štátov EÚ, malo za následok 1 079 538 spálených hektárov. Ide o najvyššiu spálenú plochu v EÚ27, ktorú EFFIS zaznamenal od roku 2006, čo je takmer dvojnásobok priemeru za roky 2006 – 2024. Sezóna 2025 odráža jasný trend: skorší začiatok, častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav a požiare dosahujúce vyššie zemepisné šírky, ako sa historicky pozorovalo.

Knižnica NbS, ktorú vyvinul projekt LandShift a Metabolic Institute financovaný EÚ, je interaktívna platforma postavená na systematickej identifikácii a riešení implementovaných prípadov NbS v celej Európe. Každý prípad je kategorizovaný podľa typu ekosystému, výzvy využívania pôdy a prístupu k riešeniu, čo používateľom umožňuje preskúmať a porovnať možnosti prispôsobené ich osobitným potrebám.

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) podpísali memorandum o porozumení s cieľom posilniť spoluprácu pri presadzovaní výskumu rizík prírodných katastrof založeného na dôkazoch. Medzi kľúčové oblasti spolupráce bude patriť zlepšenie metodík posudzovania rizík a zlepšenie zberu a analýzy údajov o stratách v dôsledku katastrof.

Rašeliniská poskytujú nárazník proti silným dažďom, ukladajú vodu na obdobia sucha a sú prírodnými klimatizátormi. Cieľom nového podporného programu v Nemecku je v najbližších rokoch opätovné zavlažovanie 90 000 hektárov pôdy. Financovanie je určené vlastníkom pôdy, pôdohospodárom, vodohospodárskym a pôdohospodárskym združeniam.

Na budovanie kapacít a kompetencií na posilnenie rakúskych miest ako hnacích síl odolnosti miest proti zmene klímy je k dispozícii celkovo 11 miliónov EUR financovaných rakúskym spolkovým ministerstvom pre inováciu, mobilitu a infraštruktúru (BMIMI). Výzva je otvorená do septembra 2026.

V rozsiahlej medzinárodnej štúdii sa analyzovali údaje o dennej teplote a úmrtnosti v Európe a zistilo sa, že vykonávanie plánov prevencie tepla je spojené so znížením nadmerných úmrtí, ktoré možno pripísať extrémnym horúčavám, približne o 25 %. Dokazujú, že systémy včasného varovania, jasná komunikácia a opatrenia na ochranu ohrozených ľudí nie sú len osvedčenými postupmi, ale merateľne účinnými nástrojmi verejného zdravia vo svete otepľovania.

Z novej štúdie pod vedením Deltares a Utrechtskej univerzity vyplýva, že Európa má oveľa viac príležitostí na urýchlenie adaptácie na zmenu klímy, než sa zvyčajne uznáva. Štúdia namiesto toho, aby reagovala len vtedy, keď sa klimatické riziká stanú naliehavými, poukazuje na to, ako môže politická dynamika, verejná podpora, dostupnosť zdrojov, technologické inovácie a/alebo bežné cykly údržby urýchliť adaptačné opatrenia.

V rámci projektu KNOWING financovaného z prostriedkov EÚ bol uverejnený modelový rámec rozšíriteľného vplyvu, ktorý sa vzťahuje na dopravu, dopyt po energii a jej ponuku, mikroklímu, zdravie, využívanie pôdy a povodne. Integrovaný prístup umožňuje zachytiť medziodvetvové slučky spätnej väzby, časové oneskorenia a neúmyselné vedľajšie účinky zásahov v oblasti klímy.

Keďže prírodné požiare sú čoraz rozsiahlejšie, častejšie a ničivejšie, Európska komisia predkladá nový integrovaný prístup k riadeniu rizika prírodných požiarov, ktorý zahŕňa prevenciu, pripravenosť, reakciu a obnovu. Tento holistický prístup zvýši odolnosť Európy voči rastúcej hrozbe prírodných požiarov a zabezpečí silnejšiu ochranu Európanov a životného prostredia, ako aj jej infraštruktúry a kultúrneho dedičstva.

S cieľom podporiť vykonávanie programu severskej spolupráce v oblasti životného prostredia a klímy na roky 2025 – 2027 sa v rámci severského programu pre adaptáciu na zmenu klímy (NCAP) vyzývajú na predkladanie žiadostí o granty na severské projekty spolupráce zamerané na investície do adaptácie a potenciál znížiť riziká, vytvoriť hodnotu a byť účinne financované alebo vplyv zmeny klímy na biodiverzitu a potenciál zmierniť súvisiace riziká. Výzva na predkladanie žiadostí je otvorená od 8. apríla 2026 a končí sa 24. mája 2026 o 23.59 hod. SEČ.

V rámci projektu REGILIENCE+ financovaného EÚ sa uverejnili výsledky posúdenia potrieb, ktoré sa vykonalo so 147 zainteresovanými stranami z 27 krajín a ktoré sa týkali vykonávania adaptačných projektov. Tieto zistenia poskytujú jasný plán konkrétnych výziev a požiadaviek, ktorým čelia miestne a regionálne samosprávy, a ponúkajú cenné poznatky o tom, ako môžu projekty misií EÚ lepšie prispôsobiť svoje riešenia na podporu regionálnej odolnosti proti zmene klímy.

V najnovšej správe Svetovej meteorologickej organizácie o stave klímy sa uvádza, že klíma Zeme je nevyváženejšia ako kedykoľvek v pozorovanej histórii, keďže koncentrácie skleníkových plynov spôsobujú pokračujúce otepľovanie atmosféry a oceánov a topenie ľadu. K týmto rozsiahlym zmenám došlo v priebehu niekoľkých desaťročí, ale budú mať škodlivé dôsledky na stovky – a potenciálne tisíce – rokov.

Európska komisia prijala nové usmernenia s cieľom pomôcť členským štátom prispôsobiť sústavu chránených prírodných lokalít Natura 2000 rastúcim tlakom zmeny klímy. Poskytuje odporúčania týkajúce sa praktických adaptačných opatrení a rámca adaptácie na zmenu klímy pre správcov sústavy Natura 2000, vnútroštátne orgány a zainteresované strany zodpovedné za ochranu najcennejších biotopov a druhov v Európe.

Poľské ministerstvo pre klímu a životné prostredie začalo pracovať na národnej stratégii pre adaptáciu na zmenu klímy spolu s akčným plánom pre adaptáciu. Medzirezortná pracovná skupina bude analyzovať potreby konkrétnych oblastí. V každej zo 16 provincií budú zapojené miestne samosprávy, ministerstvá, výskumné ústavy, univerzity, mimovládne organizácie a podniky.

Z novej správy Haagskeho centra pre strategické štúdie vyplýva, že klimatické riziká, ako sú horúčavy, suchá a prírodné požiare, neúmerne postihujú južnú a juhovýchodnú Európu, zatiaľ čo záplavy čoraz viac postihujú stredné a severné regióny. Tieto nerovnomerné tlaky sa premietajú do prehlbovania sociálno-ekonomických rozdielov, najmä v poľnohospodárstve, infraštruktúre, zdravotníctve a širšom hospodárstve. Adaptácia na zmenu klímy však môže premeniť riziko na odolnosť.

V Lotyšsku bol spustený nový systém včasného varovania s cieľom riešiť rastúce riziko povodní v dôsledku topenia snehu a silných zrážok. Systém, ktorý vychádza z predchádzajúcej senzorickej aplikácie pôsobiacej v meste Jelgava, bude vydávať upozornenia obyvateľom a orgánom v regióne Zemgale, plochom území s hustou riečnou sieťou. Získal finančné prostriedky z projektu IMPETUS v rámci programu Horizont 2020 a bol výsledkom spolupráce digitálneho centra Jelgava, Plánovacieho regiónu Zemgale, Lotyšského centra pre environmentálnu geológiu a meteorológiu a Baltského environmentálneho fóra.