Adaptácia na zmenu klímy

Adaptácia na zmenu klímy

Prečo by sa vzhľadom na iné výzvy malo zvážiť prispôsobenie sa zmene klímy? Podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) je otepľovanie klimatického systému jednoznačné s ľudskou činnosťou ako dominantnou príčinou od polovice 20. storočia. Týka sa to otepľovania atmosféry a oceánov, zmien v globálnom kolobehu vody, zníženia snehu a ľadu, globálneho priemerného nárastu hladiny morí a zmien v niektorých klimatických extrémoch. Účinky globálneho otepľovania sú už viditeľné a budú sa prejavovať aj v nasledujúcich rokoch. Na všetkých úrovniach správy sú potrebné adaptačné stratégie: na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na rôznu závažnosť a povahu klimatických vplyvov medzi regiónmi v Európe sa väčšina adaptačných iniciatív prijme na regionálnej alebo miestnej úrovni. Schopnosť vyrovnať sa a prispôsobiť sa sa líši v závislosti od obyvateľstva, hospodárskych odvetví a regiónov v rámci Európy. Adaptácia je preto nevyhnutná na riešenie súčasnej premenlivosti klímy a nevyhnutných vplyvov zmeny klímy. Pomôže tiež využiť všetky príležitosti, ktoré sa objavia.

V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa do právnych predpisov začleňuje cieľ stanovený v Európskej zelenej dohode, aby sa európske hospodárstvo a spoločnosť stali do roku 2050 klimaticky neutrálnymi. V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa v oblasti adaptácie požadujú tieto opatrenia (článok5):

1. Príslušné inštitúcie Únie a členské štáty zabezpečia nepretržitý pokrok pri zvyšovaní schopnosti adaptácie, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy v súlade s článkom 7 Parížskej dohody.
2. Komisia prijme stratégiu Únie pre adaptáciu na zmenu klímy v súlade s Parížskou dohodou a pravidelne ju preskúmava v kontexte preskúmania stanoveného v článku 6 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia.
3. Príslušné inštitúcie Únie a členské štáty takisto zabezpečia, aby politiky v oblasti adaptácie v Únii a v členských štátoch boli súdržné, vzájomne sa podporovali, poskytovali súvisiace prínosy pre odvetvové politiky a pracovali na lepšej integrácii adaptácie na zmenu klímy konzistentným spôsobom vo všetkých oblastiach politiky vrátane príslušných sociálno-ekonomických a environmentálnych politík a opatrení, ak je to vhodné, ako aj vo vonkajšej činnosti Únie. Zamerajú sa najmä na najzraniteľnejšie a najviac postihnuté obyvateľstvo a odvetvia a po konzultácii s občianskou spoločnosťou v tejto súvislosti identifikujú nedostatky.
4. Členské štáty prijímajú a vykonávajú národné adaptačné stratégie a plány, pričom zohľadňujú stratégiu Únie pre adaptáciu na zmenu klímy uvedenú v odseku 2 tohto článku a vychádzajú zo spoľahlivých analýz zmeny klímy a zraniteľnosti voči zmene klímy, posúdení pokroku a ukazovateľov a riadia sa najlepšími dostupnými a najnovšími vedeckými dôkazmi. Členské štáty vo svojich národných adaptačných stratégiách zohľadňujú osobitnú zraniteľnosť príslušných odvetví, okrem iného poľnohospodárstva a vodohospodárskych a potravinových systémov, ako aj potravinovú bezpečnosť, a podporujú riešenia blízke prírode a adaptáciu založenú na ekosystémoch. Členské štáty stratégie pravidelne aktualizujú a súvisiace aktualizované informácie zahrnú do správ, ktoré sa majú predkladať podľa článku 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1999.
5. Komisia do 30. júla 2022 prijme usmernenia, v ktorých stanoví spoločné zásady a postupy identifikácie, klasifikácie a prudenciálneho riadenia významných fyzických klimatických rizík pri plánovaní, vypracúvaní, vykonávaní a monitorovaní projektov a programov pre projekty.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v politických usmerneniach pre Európsku komisiu na roky 2024 – 2029 oznámila európsky plán adaptácie na zmenu klímy (ECAP) na podporu členských štátov pri plánovaní pripravenosti a odolnosti.

Vzhľadom na rôznu závažnosť a povahu klimatických vplyvov medzi regiónmi v Európe sa väčšina adaptačných iniciatív prijme na regionálnej alebo miestnej úrovni. Schopnosť vyrovnať sa a prispôsobiť sa sa líši v závislosti od obyvateľstva, hospodárskych odvetví a regiónov v rámci Európy. Adaptácia je preto nevyhnutná na riešenie súčasnej premenlivosti klímy a nevyhnutných vplyvov zmeny klímy, ako aj osobitných zraniteľných miest z hľadiska veku, zdravia, miesta bydliska, sociálno-ekonomického postavenia a iných aspektov. Koncepcia „na nikoho nezabudnúť“ v oblasti zmeny klímy, nazývaná aj „spravodlivosť pri adaptácii“ alebo „spravodlivá odolnosť“, sa preto musí náležite zohľadniť pri vykonávaní spravodlivých, transformačných a dlhodobých politík a opatrení v oblasti adaptácie na zmenu klímy s cieľom zabrániť nekalým praktikám, prerozdeleniu rizika alebo posilneniu existujúcich nerovností a zabrániť vytváraniu „víťazov“ a „porazených“. Pomôže tiež zabezpečiť spravodlivé rozdelenie prínosov adaptačných politík a opatrení.

Správa EEA 4/2025 Sociálna spravodlivosť pri príprave na zmenu klímy: ako môže byť spravodlivá odolnosť prínosom pre komunity v celej Európe, predstavuje najnovšie dostupné dôkazy o spravodlivej odolnosti a poskytuje aktuálne informácie o jej súčasnom stave v politike a plánovaní na úrovni EÚ, vnútroštátnej a nižšej ako celoštátnej úrovni, ako aj o prioritách opatrení. Skúma sa v nej, ako sa spravodlivo rieši a vykonáva odolnosť v štyroch kľúčových systémoch: zastavané prostredie, poľnohospodárstvo a potravinárstvo, voda a doprava. Tvorcom politík a odborníkom z praxe ponúka praktické usmernenia, ktoré objasňujú, kde môžu adaptačné opatrenia neúmyselne zhoršiť existujúce nerovnosti v rámci týchto systémov, pričom sa uvádzajú inšpiratívne príklady praktických prístupov, ktoré sa používajú na zabezpečenie toho, aby sa na nikoho nezabudlo.