Čo znamená neistota?

Adaptácia na zmenu klímy predstavuje výzvu pre subjekty s rozhodovacou právomocou, ktoré sa teraz musia rozhodnúť, či a ako prispôsobiť činnosti, systémy a odvetvia na všetkých geografických úrovniach meniacej sa klíme.

Neistota sa netýka len zmeny klímy a adaptácie na ňu. Mnohé ďalšie vedecké a politické oblasti sú pri svojej práci konfrontované so širokou škálou neistôt. Neistota je komplexný pojem, ktorý možno opísať viacerými spôsobmi, a jeho zohľadnenie pri podpore rozhodovania sa postupom času vyvíjalo. Niektoré relevantné opisy neistoty zahŕňajú:

• Stav neúplných vedomostí, ktoré môžu vyplývať z nedostatku informácií alebo z nezhody o tom, čo je známe alebo dokonca známe. Môže mať mnoho typov zdrojov, od nepresnosti údajov až po nejednoznačne definované pojmy alebo terminológiu alebo neisté projekcie ľudského správania. Neistotu preto môžu predstavovať kvantitatívne opatrenia (napr. funkcia hustoty pravdepodobnosti) alebo kvalitatívne vyhlásenia (napr. odrážajúce úsudok tímu odborníkov) (IPCC AR5 2014).
• Miera dôvery, ktorú má subjekt s rozhodovacou právomocou v súvislosti s možnými výsledkami konkrétnych rozhodnutí a/alebo pravdepodobnosťou týchto výsledkov. Dôvody tohto nedostatku dôvery môžu zahŕňať posúdenie informácií ako neúplných, nejasných, nepresných, nespoľahlivých, nepresvedčivých alebo potenciálne nepravdivých (Refsgaard a kol. 2007).

Aké sú hlavné zdroje neistoty pri plánovaní adaptácie?

Na podporu plánovania adaptácie možno použiť širokú škálu informačných zdrojov a údajov. Informácie o minulej a predpokladanej klíme sú jedným z niekoľkých typov informácií, ktoré sa používajú na podporu plánovania adaptácie. Iné typy zvyčajne zahŕňajú informácie, ktoré sú odvodené napríklad z: modely posudzovania vplyvu, predchádzajúce skúsenosti s riešením premenlivosti a zmeny klímy, sociálno-ekonomické podmienky, politický kontext, trhový kontext (pre hospodárske subjekty) a očakávanie zmien v týchto kontextoch.

Akékoľvek informácie týkajúce sa budúcich podmienok prírodných a sociálnych systémov majú neistotu, o ktorej by si používatelia týchto informácií mali byť vedomí. Medzi hlavné zdroje neistoty v súvislosti s vplyvmi zmeny klímy a adaptáciou na ňu patria (EHP 2017):

• chyby merania vyplývajúce z nedokonalých pozorovacích prístrojov (napr. dažďových meračov) a/alebo spracovania údajov (napr. algoritmov na odhad povrchovej teploty na základe satelitných údajov);
• chyby v agregácii vyplývajúce z neúplného časového a/alebo priestorového pokrytia údajov;
• Prirodzená variabilita vyplývajúca z nepredvídateľných prírodných procesov v rámci klimatického systému (vnútorná variabilita klímy; napr. atmosférická a oceánska variabilita), ovplyvňovanie klimatického systému (napr. budúce sopečné erupcie) a/alebo v rámci environmentálnych a sociálnych systémov citlivých na klímu (napr. dynamika ekosystémov);
• obmedzenia modelu (modelov vplyvu na klímu a klímu) vyplývajúce z obmedzeného rozlíšenia modelov (napr. brániace výslovnému rozlíšeniu fyziky oblakov), neúplného pochopenia jednotlivých zložiek systému Zeme (napr. dynamické procesy ľadovej pokrývky) alebo ich interakcií a spätnej väzby (napr. spätná väzba klimatického a uhlíkového cyklu) a/alebo neúplného pochopenia posudzovaného environmentálneho alebo sociálneho systému (napr. demografický vývoj v zónach povodňového rizika);
• Budúce trajektórie emisií (skleníkových plynov a aerosólov) určujú rozsah a rýchlosť budúcej zmeny klímy. Budúce úrovne emisií závisia od demografického, hospodárskeho a technologického rozvoja, ako aj od medzinárodných dohôd o zmierňovaní zmeny klímy (najmä v rámci UNFCCC);
• Budúci vývoj neklimatických (sociálno-ekonomických, demografických, technologických a environmentálnych) faktorov určuje, ako daná zmena klímy ovplyvňuje životné prostredie a spoločnosť;
• Budúce zmeny spoločenských preferencií a politických priorít určujú význam, ktorý sa pripisuje danému vplyvu na klímu (napr. miestna alebo regionálna strata biodiverzity).

Prečo je dôležité brať do úvahy neistotu pri rozhodovaní?

Adaptácia na zmenu klímy predstavuje zložitú metodickú výzvu. Vyzýva jednotlivcov, aby prijímali rozhodnutia s potenciálne veľmi dlhodobými dôsledkami na základe neúplných poznatkov a/alebo neistých informácií o budúcich zmenách.

Niektoré dôvody, prečo je dôležité zohľadniť neistotu pri rozhodovaní o adaptácii, zahŕňajú (Street and Nilsson 2014):

• Neistota je neodmysliteľná. Zohľadnenie neistoty je základným prvkom rozhodovania, pretože je neoddeliteľnou súčasťou všetkých dôkazov a všetkých rozhodnutí. Je neoddeliteľnou súčasťou podporných údajov a informácií, najmä, ale nielen v tom, čo sa týka budúcnosti. Náležité začlenenie súvisiacich neistôt do dôkazov umožňuje lepšie pochopenie týchto dôkazov a môže zvýšiť ich užitočnosť v rámci rozhodovacích procesov;
• relevantnejšie a spoľahlivejšie rozhodovanie. Uznanie povahy a charakteristík neistoty a ich zohľadnenie v tom, ako sa súvisiace dôkazy používajú, má zásadný význam pre prijímanie informovanejších, relevantnejších a spoľahlivejších rozhodnutí. Uznaním a zohľadnením neistôt namiesto toho, aby sa očakávali ľahko identifikovateľné a deterministické výsledky, sa neistoty stávajú zvládnuteľnejšími. V dôsledku toho je možné formulovať súdržné rozhodnutia a politiky;
• Minimalizujte potenciál nesprávnej adaptácie. Nie „dostatočne“ vrátane neistôt zvyšuje pravdepodobnosť, že prijaté opatrenia budú neprimerané, nevhodné alebo zvýšia zraniteľnosť. Existuje zvýšená pravdepodobnosť nesprávnej adaptácie pri zanedbávaní neistôt vo vedomostnej základni;
• Ignorovanie neistoty skrýva riziká. Ignorovanie neistoty môže ohroziť účinné riadenie rizík, keďže riziká, ktoré by vyplynuli zo zahrnutia neistoty, sa jednoducho ignorujú a nezohľadňujú sa v opatreniach, ktoré sa majú prijať.

Ďalšie hlavné témy:

2. Ako sa oznamujú neistoty?

3. Ako počítať s neistotou?