Čo znamená neistota?

Adaptácia na zmenu klímy predstavuje výzvu pre subjekty s rozhodovacou právomocou, ktoré sa teraz musia rozhodnúť, či a ako prispôsobiť činnosti, systémy a odvetvia meniacej sa klíme na všetkých geografických úrovniach.

Neistota sa netýka len zmeny klímy a adaptácie na ňu. Mnohé ďalšie vedecké a politické oblasti sú vo svojej práci konfrontované so širokou škálou neistôt. Neistota je komplexný koncept, ktorý možno opísať viacerými spôsobmi a jeho zohľadnenie pri podpore rozhodovania sa časom vyvíjalo. Niektoré relevantné opisy neistoty zahŕňajú:

• Stav neúplných vedomostí, ktoré môžu vyplynúť z nedostatku informácií alebo z nezhody o tom, čo je známe alebo dokonca známe. Môže mať mnoho typov zdrojov, od nepresnosti v údajoch až po nejednoznačne definované pojmy alebo terminológiu, alebo neisté projekcie ľudského správania. Neistotu preto môžu predstavovať kvantitatívne merania (napr. funkcia hustoty pravdepodobnosti) alebo kvalitatívne vyhlásenia (napr. odrážajúce úsudok tímu odborníkov) (IPCC AR5 2014).
• Stupeň istoty, ktorú má rozhodovací orgán o možných výsledkoch konkrétnych rozhodnutí a/alebo pravdepodobnosti týchto výsledkov. Dôvody tohto nedostatku dôvery môžu zahŕňať posúdenie informácií ako neúplných, nejasných, nepresných, nespoľahlivých, nepresvedčivých alebo potenciálne nepravdivých (Refsgaard a kol. 2007).

Aké sú hlavné zdroje neistoty pri plánovaní adaptácie?

Na podporu plánovania adaptácie možno použiť širokú škálu informačných zdrojov a údajov. Informácie o minulej a predpokladanej klíme sú jedným z niekoľkých druhov informácií, ktoré sa používajú na podporu plánovania adaptácie. Iné typy zvyčajne zahŕňajú informácie, ktoré sú odvodené napríklad z: modely posudzovania vplyvu, minulé skúsenosti s riešením premenlivosti a zmeny klímy, sociálno-ekonomické podmienky, politický kontext, trhový kontext (pre hospodárske subjekty) a očakávania zmien v týchto kontextoch.

Akékoľvek informácie týkajúce sa budúcich podmienok prírodných a sociálnych systémov majú neistotu, ktorej by si používatelia týchto informácií mali byť vedomí. Niektoré z hlavných zdrojov neistoty súvisiacej s vplyvmi zmeny klímy a adaptáciou na ňu zahŕňajú (EEA 2017):

• chyby merania vyplývajúce z nedokonalých pozorovacích prístrojov (napr. dažďové meradlá) a/alebo spracovania údajov (napr. algoritmy na odhad povrchovej teploty na základe satelitných údajov);
• agregačné chyby vyplývajúce z neúplného časového a/alebo priestorového pokrytia údajov;
• Prirodzená variabilita vyplývajúca z nepredvídateľných prírodných procesov v rámci klimatického systému (vnútorná variabilita klímy; napr. atmosférická a oceánska variabilita), ovplyvňovanie klimatického systému (napr. budúce sopečné erupcie) a/alebo v rámci environmentálnych a sociálnych systémov citlivých na klímu (napr. dynamika ekosystému);
• obmedzenia modelov (modelov vplyvu na klímu a klímu) vyplývajúce z obmedzeného rozlíšenia modelov (napr. bránenie výslovnému rozlíšeniu fyziky oblakov), neúplného pochopenia jednotlivých zložiek systému Zeme (napr. dynamické procesy ľadovej pokrývky) alebo ich interakcií a spätnej väzby (napr. spätná väzba z cyklu klímy a uhlíka) a/alebo neúplného pochopenia posudzovaného environmentálneho alebo sociálneho systému (napr. demografický vývoj v oblastiach s povodňovým rizikom),
• Budúce trajektórie emisií (skleníkových plynov a aerosólov) určujú rozsah a mieru budúcej zmeny klímy. Budúce úrovne emisií závisia od demografického, hospodárskeho a technologického rozvoja, ako aj od medzinárodných dohôd o zmierňovaní zmeny klímy (najmä v rámci UNFCCC);
• Budúci vývoj neklimatických (sociálno-ekonomických, demografických, technologických a environmentálnych) faktorov určuje, ako daná zmena klímy ovplyvňuje životné prostredie a spoločnosť;
• Budúce zmeny spoločenských preferencií a politických priorít určujú význam, ktorý sa pripisuje danému vplyvu na klímu (napr. miestna alebo regionálna strata biodiverzity).

Prečo je dôležité brať do úvahy neistotu v rozhodovaní?

Adaptácia na zmenu klímy predstavuje zložitú metodickú výzvu. Vyzýva jednotlivcov, aby prijímali rozhodnutia s potenciálne veľmi dlhodobými dôsledkami na základe neúplných poznatkov a/alebo neistých informácií o budúcich zmenách.

Medzi niektoré dôvody, prečo je dôležité zvážiť neistotu pri rozhodovaní o adaptácii, patria (Street a Nilsson 2014):

• Neistota je neodmysliteľná. Zohľadnenie neistoty je základným prvkom rozhodovania, pretože je neoddeliteľnou súčasťou všetkých dôkazov a všetkých rozhodnutí. Je neoddeliteľnou súčasťou podporných údajov a informácií, najmä, ale nielen v súvislosti s budúcnosťou. vhodnou integráciou súvisiacich neistôt ako súčasti dôkazov sa zabezpečí lepšie pochopenie týchto dôkazov a môže sa zvýšiť ich užitočnosť v rámci rozhodovacích procesov;
• relevantnejšie a spoľahlivejšie rozhodovanie. Uznanie povahy a charakteristík neistoty a ich zohľadnenie v tom, ako sa súvisiace dôkazy používajú, má zásadný význam pre prijímanie informovanejších, relevantnejších a spoľahlivejších rozhodnutí. Uznaním a zvážením neistôt namiesto očakávania ľahko identifikovateľných a deterministických výsledkov sa neistoty stávajú zvládnuteľnejšími. V dôsledku toho je možné formulovať koherentné rozhodnutia a politiky;
• Minimalizujte možnosť nesprávnej adaptácie. Nie „dostatočne“ vrátane neistôt zvyšuje pravdepodobnosť, že prijaté opatrenia budú neprimerané, nevhodné alebo zvýšia zraniteľnosť. Existuje zvýšená pravdepodobnosť nesprávnej adaptácie pri zanedbávaní neistôt vo vedomostnej základni;
• Ignorovanie neistoty skrýva riziká. Ignorovanie neistoty môže oslabiť účinné riadenie rizík, keďže riziká, ktoré by vyplynuli zo zahrnutia neistoty, sa jednoducho ignorujú a nezohľadňujú v opatreniach, ktoré sa majú prijať.

Ďalšie hlavné témy:

2. Ako sú neistoty komunikované?

3. Ako sa vyrovnať s neistotou?