Adaptácia na zmenu klímy v mestských oblastiach

Mestá sú dôležitými centrami hospodárskych a kultúrnych aktivít v Európe. Už teraz sú postihnuté klimatickými rizikami, ako sú intenzívne zrážky a vlny horúčav, ktoré sa v meniacej sa klíme podľa prognóz stanú intenzívnejšími a častejšími. Ako zmena klímy postupuje, mestá sa musia prispôsobiť, aby zostali obývateľné, funkčné a prosperujúce aj v budúcnosti. Adaptácia je proces prispôsobovania sa skutočným alebo očakávaným klimatickým a klimatickým nebezpečenstvám s cieľom znížiť negatívne vplyvy alebo využiť prospešné príležitosti. Podobne ako v prípade znižovania emisií skleníkových plynov je naliehavo potrebné pripraviť sa na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy. Mestá musia konať teraz, aby v budúcnosti zabránili úmrtiam súvisiacim s počasím (napr. v dôsledku vĺn horúčav) a hospodárskym stratám v dôsledku extrémov súvisiacich s klímou alebo ich znížili. Do apríla 2020 sa takmer 3 000 miest a obcí v celej Európe zaviazalo prijať opatrenia v oblasti adaptácie v rámci Dohovoru primátorov a starostov a tento počet sa zvyšuje.

Predpokladané zvýšenie frekvencie a intenzity klimatických nebezpečenstiev – napr. záplav, vĺn horúčav, prírodných požiarov a sucha – si vyžaduje reakciu nielen zo strany národných vlád, ale aj miestnych orgánov. Adaptácia môže byť výrazne lokalizovaným procesom vzhľadom na osobitné geografické, sociálno-demografické alebo hospodárske charakteristiky daného miesta. Mestské a mestské orgány majú najlepšie znalosti o lokálne sa vyskytujúcich nebezpečenstvách (pozri krok 2.1) a špecifických príčinách zraniteľnosti v miestnej oblasti (napr. charakteristika obyvateľstva, typy infraštruktúry, hospodársky najdôležitejšie odvetvia atď. pozri krok 2.3),a preto majú dobré predpoklady na ich riešenie.

Prispôsobenie sa zmene klímy na miestnej úrovni – prostredníctvom predchádzania rizikám alebo ich znižovania – má hospodársky zmysel. Podľa E3G by hospodárske náklady vyplývajúce z extrémnych poveternostných javov pre mestá EÚ mohli do roku 2070 dosiahnuť viac ako 190 miliárd EUR ročne, ak sa neprijmú opatrenia. Napríklad v Kodani povodne v centre mesta v dôsledku veľkých zrážok v roku 2011 spôsobili škody vo výške viac ako 6 miliárd DKK (viac ako 800 miliónov EUR). Potenciálne náklady na budúce zrážky boli také vysoké, že odôvodňovali výdavky vo výške 12 miliárd DKK na viac ako 300 projektov manažmentu dažďovej vody v celom meste za obdobie 20 rokov.

Okrem toho špičkové ratingové agentúry čoraz viac zohľadňujú pripravenosť miest na zmenu klímy pri posudzovaní rizika, že im požičajú peniaze. Mestá, ktoré sú chránené pred prírodnými katastrofami a v ktorých je príjemné žiť (napr. poskytovaním zelených plôch), majú takisto tendenciu prilákať a udržať si viac investícií a kvalifikovanej pracovnej sily.