Projekcia hospodárskych vplyvov zmeny klímy v odvetviach Európskej únie na základe analýzy boTtom-up (PESETA I-II-III-IV)

Cieľom série projektov PESETA (PESETA I, PESETA II, PESETA III a PESETA IV) Spoločného výskumného centra (JRC) je lepšie pochopiť možné biofyzikálne a hospodárske dôsledky budúcej zmeny klímy pre Európu. Hlavnou motiváciou spustenia série posúdení vplyvu na klímu bolo lepšie pochopiť, ako môže zmena klímy ovplyvniť Európu, s cieľom získať užitočné poznatky pre adaptáciu na zmenu klímy.

PESETA I (dokončená v roku 2009) posudzuje vplyvy zmeny klímy v piatich rôznych oblastiach a výsledky sú uvedené v sektorových štúdiách (pre poľnohospodárstvo, pobrežné systémy, cestovný ruch, ľudské zdravie) a v záverečnej správe projektu. V záverečnej správe sa uvádzajú hlavné prvky metodického rámca projektu vrátane hlavných prvkov klimatických scenárov použitých na vykonanie analýzy. Uvádzajú sa v nej aj hlavné zistenia sektorových hodnotení a výsledky integrácie sektorových hospodárskych vplyvov do vypočítateľného modelu všeobecnej rovnováhy GEM-E3 pre Európu s cieľom preskúmať možné priority adaptácie v rámci EÚ.

Projekt PESETA II (dokončený v roku 2014) je vo veľkej miere založený na poznatkoch a skúsenostiach získaných z predchádzajúceho projektu PESETA, ktorý rozširuje analýzu na viac odvetví a tiež zvažuje viac klimatických zmien. Súhrn výsledkov pre kategórie biofyzikálneho vplyvu je k dispozícii pre poľnohospodárstvo, lesné požiare, riečne povodne, vhodnosť biotopov druhov stromov, dopyt po energii, cestovný ruch, dopravnú infraštruktúru, ľudské zdravie, zvyšovanie hladiny morí (pobrežie), body zlomu, suchá. Väčšina týchto vplyvov je integrovaná do vypočítateľného všeobecného rovnovážneho hospodárskeho modelu GEM-E3 na vykonanie ekonomickej analýzy. Konečné výsledky projektu sú uvedené v záverečnej správe PESETA II.

PESETA III (dokončená v roku 2018) je rovnako ako predchádzajúce PESETA založená na konzistentnom rámci, ktorý integruje klimatické a sociálno-ekonomické prognózy, modely vplyvu a ekonomickú analýzu. Využíva novú skupinu klimatických futures (reprezentatívne spôsoby koncentrácie, RCP; a spoločné sociálno-ekonomické postupy, SSP). Okrem toho sa namiesto starších scenárov IPCC SRES používajú klimatické údaje EURO-CORDEX v súlade so špičkovým emisným scenárom (rad RCP8.5). Dokumentáciu s výsledkami projektu možno nájsť v Záverečnej správe, v Politických kartách a sektorových správach o pobrežných povodniach, riečnych povodniach , energetike, doprave, suchách, poľnohospodárstve, strate stredomorských biotopov, lesných požiaroch, vodných zdrojoch a produktivite práce. Výsledky projektu JRC PESETA III boli zahrnuté do správy Európskej komisie o hodnotení adaptačnej stratégie EÚ.

Dôsledky zmeny klímy pre EÚ sa ďalej skúmajú v rámci štúdie PESETA IV, v ktorej sa hodnotili prínosy (ako sa zabránilo negatívnym vplyvom) znižovania emisií skleníkových plynov a potenciál adaptačných opatrení na odvetvovej úrovni EÚ. Štúdia zahŕňa jedenásť kategórií vplyvu na klímu: úmrtnosť ľudí v dôsledku horúčav a studených vĺn, víchric, vodných zdrojov, sucha , riečnych záplav , pobrežných záplav , prírodných požiarov, straty biotopov, lesných ekosystémov, poľnohospodárstva a dodávok energie. Hlavné zistenia projektu s kľúčovými vedeckými závermi a politickými dôsledkami možno nájsť v sektorových správach na webovej stránke PESETA IV.