European Union flag

Úmrtia spojené s povodňami (1980 – 2023)

Zdroj: Vydavateľ: RiskLayer GmBH Súborúdajov bol vypracovaný a sprístupnený v rámci dohody o úrovni poskytovaných služieb medzi EEA a Európskou komisiou (RTD) s názvom Mainstreaming GEOSS Data Sharing and Management Principles in support of Europe’s Environment (Uplatňovanie zásad zdieľania a správy údajov GEOSS na podporu životného prostredia v Európe). Pozri metaúdaje tu.

Zdravotné problémy

Záplavy môžu mať vplyv na fyzické aj duševné zdravie. Priame účinky na fyzické zdravie počas povodní zahŕňajú utopenie, zranenia spôsobené kontaktom s predmetmi v záplavovej vode, podchladenie a úrazy elektrickým prúdom. Podľa údajov CATDAT od spoločnosti RiskLayer GmMH bolo v rokoch 1980 až 2023 v súvislosti so záplavami v krajinách EHP-32 stratených 5 688 životov.

Prepad odpadových vôd spôsobený záplavami zvyšuje riziko infekčných chorôb, najmä u detí (EEA, 2020). Záplavy zvyšujú riziko vírusových infekcií, ako je norovírus, hepatitída A a rotavírus; infekcie spôsobené parazitmi Cryptosporidium spp.a Giardia (v menšej miere); a bakteriálne infekcie spôsobené Campylobacter spp., patogénnou E. coli, Salmonella enterica a v menšej miere Shigella spp. (ECDC, 2021).

Stagnujúca voda zostávajúca po povodniach (napr. v pivniciach, záhradách, parkoch, poľnohospodárskych poliach) môže vytvoriť vhodné miesta na chov komárov, čím sa zvyšuje riziko chorôb prenášaných komármi. Okrem toho sa môže zvýšiť riziko srdcového infarktu, respiračných problémov a zlých výsledkov tehotenstva (ECDC, 2021; Paterson a kol., 2018).

Nepriame účinky povodní počas povodní aj po nich zahŕňajú zdravotné problémy spôsobené narušením lekárskej starostlivosti; fyzické pracovné zaťaženie spojené s čistením a rekonštrukciou; nedostatok lekárskej pomoci, elektriny alebo bezpečnej vody; a problémy s dodávateľskými reťazcami potravín, elektriny alebo sanitácie (Paterson a kol., 2018). Povodňové vody môžu spôsobiť škody na majetku, čo môže viesť k vysídľovaniu a preplneniu. Život v obydliach postihnutých záplavami môže viesť k pľúcnym a systémovým hubovým infekciám (napr. zo vzduchu a prachom prenášaného Aspergillus)a expozícii mykotoxínom.

Povodne môžu viesť aj k strate zamestnania, nedostatočnému prístupu k starostlivosti o deti a školským službám a zvýšenému domácemu násiliu (Mason a kol., 2021). Až 75 % ľudí postihnutých záplavami trpí problémami duševného zdravia: trauma, duševné utrpenie v krátkodobom horizonte po posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD), úzkosť, nespavosť, psychóza a depresia (Munro a kol., 2017; Regionálny úrad WHO pre Európu, 2013).

Populácie, ktoré sú obzvlášť zraniteľné nepriaznivými účinkami povodní, zahŕňajú starších ľudí, deti, ľudí s chronickými chorobami alebo telesným postihnutím a tehotné ženy (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2017). Ľudia ubytovaní v dočasných útulkoch sú náchylnejší na získanie zdravotných problémov z dôvodu vyššej pravdepodobnosti vystavenia patogénom infekčných chorôb v komunálnych ubytovacích zariadeniach a narušenia ich pravidelného poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pracovníci pohotovostných a záchranných služieb sú vystavení vyššiemu riziku chorôb prenášaných vodou v dôsledku zvýšenej expozície pri práci, keďže prichádzajú do kontaktu s kontaminovanou povodňovou vodou, nečistotami a bahnom (ECDC, 2021).

Pozorované účinky

Podľa JRC je 172 000 ľudí v Európe (EÚ27 + Spojené kráľovstvo) v súčasnosti každoročne vystavených riečnym záplavám (Dottori a kol., 2020) a 100 000 je vystavených pobrežným záplavám (Vousdoukas a kol., 2020). Desatina mestského obyvateľstva Európy v súčasnosti žije v oblastiach potenciálne ohrozených povodňami (EEA, 2020). Viac ako tretina európskeho obyvateľstva žije v pobrežných regiónoch (EEA, 2021c).

V období rokov 1980 – 2022 mali povodne v členských štátoch EHP za následok 5 582 úmrtí. Podľa Paprotnyho a kol. (2018), trendy povodní v rokoch 1870 až 2016 poukazujú na stabilný nárast ročne zaplavenej oblasti a počtu postihnutých osôb. Počet úmrtí sa však v tomto období znižoval, čo naznačuje zvýšenú pripravenosť núdzových systémov a systémov zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu boli letné záplavy v strednej a západnej Európe v roku 2021 s najmenej 212 zdokumentovanými úmrtiami najsmrteľnejšími povodňami súvisiacimi s počasím v Európe za viac ako 50 rokov (ECDC, 2021).

Predpokladané účinky

Riziko záplav v meniacej sa klíme sa v mnohých regiónoch Európy pravdepodobne zvýši. Prognózy v scenároch s vysokými aj strednými emisiami poukazujú na vysokú dôveru v extrémny nárast zrážok v regiónoch severnej, strednej a východnej Európy a v alpskej oblasti, zatiaľ čo prognózy pre južnú Európu sú rôznorodejšie (IPCC, 2021; EEA, 2021b).

V meniacej sa klíme sa predpokladá, že na konci storočia bude počet ľudí vystavených každoročným riečnym záplavám v Európe 252 000 pri scenári globálneho otepľovania o 1,5 °C; 338 000 v prípade scenára s 2 °C; a 484 000 – viac ako trojnásobok súčasných čísel – podľa scenára s teplotou 3 °C. Pri adaptačných opatreniach však môže byť vystavená populácia obmedzená na 100 000 alebo menej v rámci všetkých scenárov globálneho otepľovania (Dottori a kol., 2020).

Relatívna hladina morí v Európe sa bude v priebehu tohto storočia naďalej zvyšovať podľa všetkých emisných scenárov, čo povedie k častejším pobrežným záplavám pozdĺž väčšiny európskych pobreží (EEA, 2021c). Predpokladá sa, že do roku 2100 bude až 2,2 milióna ľudí vystavených pobrežným záplavám v prípade scenára s vysokými emisiami a 1,4 milióna v prípade scenára mierneho zmierňovania, ak sa neprijmú dodatočné adaptačné opatrenia. Očakáva sa, že vďaka adaptačným opatreniam sa tieto počty znížia na 0,8 milióna a 0,6 milióna (Vousdoukas a kol., 2020).

Starnúce európske obyvateľstvo, ktoré trpí chronickými chorobami a sociálnou izoláciou, je čoraz zraniteľnejšie voči problémom fyzického aj duševného zdravia spojeným s povodňami. K zvýšenému vystaveniu Európanov povodniam pravdepodobne prispeje aj rastúca urbanizácia zahŕňajúca pokračujúci rozvoj záplavových oblastí a zvýšené zástavby povrchov v mestách.

Policy odpovede

Opatrenia na ochranu zdravia obyvateľstva pred povodňami možno rozdeliť na opatrenia relevantné z hľadiska prevencie, pripravenosti, reakcie a obnovy (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2017). Dlhodobá prevencia zahŕňa okrem iného identifikáciu oblastí povodňového rizika, mestské plánovanie citlivé na povodne so zameraním na mestskú ekologizáciu a priepustnosť povrchov. Medzi ďalšie protipovodňové opatrenia patrí premiestnenie ľudských činností mimo záplavových oblastí; modernizácia kanalizačných systémov; a využívanie infraštruktúry protipovodňovej ochrany, ako sú hrádze alebo priehrady (EEA, 2020). Príkladmi opatrení pripravenosti a reakcie sú odolné systémy zásobovania vodou a sanitácie; protipovodňové budovy; dostupnosť evakuačných centier; mať zavedený plán pripravenosti na povodne a zdravie. Patria sem pohotovostné plány pre zdravotnícke zariadenia, ktoré im umožňujú pokračovať v prevádzke, pokiaľ ide o organizáciu práce, starostlivosť o pacientov, riadenie dodávok, vodu a sanitáciu (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2017).

Na európskej úrovni môže účinné využívanie systémov včasného varovania, ako je Európsky systém varovania pred povodňami (EFAS), ktorý je súčasťou služby riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus (CEMS), znížiť vplyv povodní. Program EÚ RescEU ponúka krajinám kolaboratívnu podporu v prípade katastrof (ako sú kritické záplavy) prostredníctvom ochrany občanov a riadenia rizík.

Opatrenia na zotavenie zahŕňajú následnú starostlivosť o duševné zdravie, opatrenia pre zraniteľné osoby, predchádzanie nebezpečenstvám spojeným s elektrickým prúdom počas zotavovania a čistenia a epidemiologický/hygienický/sanitárny dohľad.

Further informácie

Referencie

Language preference detected

Do you want to see the page translated into ?

Exclusion of liability
This translation is generated by eTranslation, a machine translation tool provided by the European Commission.