Účinky na produktivitu práce

Percentuálna zmena ponuky pracovnej sily v dôsledku zmeny teploty v odvetviach s vysokou expozíciou (poľnohospodárstvo;
lesné hospodárstvo; ťažba a dobývanie; stavebníctvo) vo vzťahu k základnému obdobiu 1965 – 1994

Zdroj: van Daalen a kol., 2022

Otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Zmena klímy ovplyvňuje bezpečnosť a zdravie pracovníkov prostredníctvom zvýšených teplôt, vystavenia ultrafialovému žiareniu, kontaktu s patogénmi, znečistenia ovzdušia vo vnútri a vonku a extrémneho počasia. To môže viesť k vyšším nákladom na zdravotnú starostlivosť, zníženej kvalite života a výrobným stratám (Kjellstrom a kol., 2016; Dasgupta a kol. 2021; Dasgupta & Robinson, 2023).

Pozorované vplyvy

Zmeny teploty v Európe medzi obdobiami 2016 – 2019 a 1965 – 1994 viedli k poklesu ponuky pracovnej sily (t. j. počtu pracovných hodín) o 0,98 % v odvetviach s vysokou expozíciou (poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, ťažba a dobývanie a stavebníctvo; van Daalen a kol. 2022). Zvýšený tepelný stres, ktorému pracovníci čelia, znižuje intenzitu práce a vyžaduje si ďalšie prestávky v práci a v konečnom dôsledku vedie k strate produktivity a hospodárskym dôsledkom (Dasgupta a kol. 2021; Dasgupta & Robinson, 2023). V terénnej štúdii o správaní pracovníkov pri zbere hrozna v Grécku sa zistilo, že 12 % celkového času pracovnej zmeny pozostávalo z nepravidelných prestávok v práci spôsobených teplom (Ioannou a kol., 2017). Tepelné vplyvy na produktivitu práce sú najväčšie vo vonkajších sektoroch, ale straty sa môžu rozšíriť na celé hospodárstvo (Schleypen a kol. 2022; Dasgupta a kol. 2021; García-León a kol. 2021).

Predpokladané vplyvy

Očakáva sa, že zaťaženie viacerými klimaticky citlivými nebezpečenstvami pri práci sa v budúcnosti zvýši. Tieto vplyvy budú v Európe pravdepodobne rôznorodé, pričom sa očakáva, že regióny, ktoré sú v súčasnosti vystavené vysokým teplotám, budú postihnuté najviac. Zatiaľ čo sa predpokladá, že negatívne vplyvy budúceho otepľovania v Európe budú v porovnaní s inými regiónmi sveta nižšie (Dasgupta a kol. 2021) sa predpokladá, že pracovníci v južnej Európe vrátane Cypru, južného Egejského mora (Grécko), Baleárskych ostrovov (Španielsko) a Ligúrie (Taliansko) budú najviac trpieť zvýšeným rizikom tepelného stresu a v týchto regiónoch sa očakáva najvyšší pokles efektívnej pracovnej sily vo vonkajšom sektore (Dasgupta a kol. 2021). Odhaduje sa, že do roku 2030 v rámci RCP6 a bez opatrení na zmiernenie rizika tepelný stres zníži fyzickú pracovnú kapacitu (aklimatizovaných) pracovníkov v exteriéri v južnej Európe v letných mesiacoch na 60 % maximálnej kapacity. Zároveň sa odhaduje, že rýchlosť metabolizmu sa zníži menej, čo znamená, že ľudia budú naďalej pracovať intenzívnejšie, ako by mali, čo vedie k vážnym zdravotným rizikám (Ioannou a kol., 2022).

Referencie

Dasgupta, S., & Robinson, E.J.Z., 2023, The labour force in a changing climate: Výskumné a politické potreby, PLOS Climate 2.1, e0000131. https://doi.org10.1371/journal.pclm.0000131.

Dasgupta, S., a kol., 2021, Effects of climate change on combined labour productivity and supply: empirická, viacmodelová štúdia, The Lancet Planetary Health 5(7), e455-e465. https://doi.org/10.1016/S2542-5196(21)00170-4

García-León, D., et al., 2021, Current and projected regional economic impacts of heatwaves in Europe (Súčasné a predpokladané regionálne hospodárske vplyvy vĺn horúčav v Európe), Nature Communications 12(1), 5807. https://doi.org/10.1038/s41467-021-26050-z.

Ioannou, L. G., et al., 2022, Occupational heat strain in outdoor workers: Komplexné preskúmanie a metaanalýza, Temperature 9(1), 67-102. https://doi.org/10.1080/23328940.2022.2030634.

Ioannou, L.G., et al., 2017, Time-motion analysis as a novel approach for evaluation the impact of environmental heat exposure on labour loss in agriculture workers (Analýza časového posunu ako nový prístup k hodnoteniu vplyvu vystavenia environmentálnemu teplu na stratu pracovnej sily u pracovníkov v poľnohospodárstve), Temperature 4(3), 330-340. https://doi.org/10.1080/23328940.2017.1338210.

Kjellstrom, T., et al., 2016, Heat, Human Performance, and Occupational Health: A Key Issue for the Assessment of Global Climate Change Impacts, Annual Review of Public Health 37(1), 97-112. https://doi.org/10.1146/annurev-publhealth-032315-021740 (Kľúčová otázka na posúdenie vplyvov globálnej zmeny klímy, výročné preskúmanie verejného zdravia 37(1), 97-112).

Schleypen, J.R., a kol., 2022, Sharing the burden: quantifying climate change spillovers in the European Union under the Paris Agreement (Kvantifikácia účinkov presahovania zmeny klímy v Európskej únii podľa Parížskej dohody), Spatial Economic Analysis 17(1), 67-82. https://doi.org/10.1080/17421772.2021.1904150.

van Daalen, K.R., et al., 2022, The 2022 Europe report of the Lancet Countdown on health and climate change: smerom k budúcnosti odolnej proti zmene klímy, The Lancet Public Health 7(11), E942-E965. https://doi.org/10.1016/S2468-2667(22)00197-9.

Odkazy na ďalšie informácie

Ukazovateľ ponuky pracovnej sily a teploty v Európe