Aktivity Regionálneho úradu WHO pre Európu v oblasti zmeny klímy a zdravia

Vízia a politický záväzok

Regionálny úrad WHO pre Európu (WHO/Europe) je jedným zo šiestich regionálnych úradov Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorý slúži 53 členským štátom európskeho regiónu WHO. V tejto funkcii WHO/Európa pracuje na identifikácii politických možností na prevenciu účinkov zmeny klímy na zdravie, prípravu a reakciu na ne. Podporuje členské štáty pri výbere a vykonávaní najvhodnejších stratégií, politík a opatrení. WHO/Europe spolupracuje s celým radom zainteresovaných strán v oblasti verejného zdravia v regióne s cieľom zabezpečiť koordinovanú činnosť pri vypracúvaní a vykonávaní účinných politík v oblasti zdravia a posilňovaní systémov zdravotnej starostlivosti.

WHO stavia zdravie do centra programu klimatických zmien

Od 90. rokov 20. storočia WHO/Európa presadzuje opatrenia týkajúce sa zdravotných rizík súvisiacich s klímou, a to aj prostredníctvom európskeho procesu v oblasti životného prostredia a zdravia (EHP). Na 26. konferencii Organizácie Spojených národov (OSN) o zmene klímy (COP26)sa po prvýkrát v histórii konferencie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy podporil osobitný program v oblasti zdraviana podporu rozvoja nízkouhlíkových a udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti odolných proti zmene klímy. Po tomto míľniku nasledoval vôbec prvý „deň zdravia“, schválenie vyhlásenia COP28 o klíme a zdraví a zriadenie Koalície pre kontinuitu v oblasti klímy a zdravia predsedníctiev COP v Baku na konferencii COP29. Na základe týchto medzníkov sa v rezolúcii Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA) o zmene klímy a zdraví vyzýva na väčšie zapojenie sektora zdravotníctva do opatrení v oblasti klímy, pričom sa uznáva naliehavá potreba adaptačných aj zmierňujúcich opatrení. Zmena klímy bola takisto uznaná za jednu zo šiestich strategických priorít globálneho programu v oblasti zdravia, na ktorom sa dohodli členské štáty WHO na roky 2024 – 2028 v rámci 14.^{všeobecného} pracovného programu.

Na regionálnej úrovni sa v európskom pracovnom programe na roky 2020 – 2025: V Jednotnej akcii za lepšie zdravie sa stanovuje vízia toho, ako môže WHO/Európa podporiť zdravotnícke orgány v jednotlivých krajinách, aby splnili očakávania občanov, pokiaľ ide o prosperitu v zdravých komunitách, v ktorých opatrenia v oblasti verejného zdravia a vhodné verejné politiky vrátane tých, ktoré sa týkajú zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, zabezpečujú lepší život a blahobyt. V roku 2023 WHO/Európa po prvýkrát vyhlásila klimatickú krízu a extrémne počasie za núdzovú situáciu v oblasti verejného zdravia a druhý európsky pracovný program na roky 2026 – 2030 (EPW2), ktorý sa v súčasnosti pripravuje, bude zahŕňať zmenu klímy a zdravie ako jeden zo svojich kľúčových pilierov. EPW2 bude podporovať odolnosť a zdravotnú bezpečnosť, podnecovať adaptačné a zmierňujúce opatrenia, ktoré sú prospešné pre zdravie, a posilňovať schopnosť systémov zdravotnej starostlivosti v regióne stať sa odolnými voči zmene klímy, nízkouhlíkovými a udržateľnými s inkluzívnymi riešeniami pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.

Budapeštianska deklarácia: urýchlenie opatrení pre zdravších ľudí, prosperujúcu planétu a udržateľnú budúcnosť

Siedma ministerská konferencia o životnom prostredí a zdraví, ktorá sa konala v júli 2023 v Budapešti, bola medzníkom pri stanovovaní regionálneho programu v oblasti životného prostredia a zdravia. Ministri zdravotníctva a životného prostredia krajín európskeho regiónu WHO prijali Budapeštianske vyhlásenie, v ktorom sa stanovujú politické záväzky a opatrenia na riešenie zdravotných rizík, ktoré predstavuje trojitá kríza v podobe zmeny klímy, znečistenia životného prostredia a straty biodiverzity, a to aj v kontexte obnovy po pandémii COVID-19. Vo vyhlásení sa uprednostňujú naliehavé, ďalekosiahle opatrenia týkajúce sa zdravotných výziev tejto trojitej krízy a jeho cieľom je urýchliť spravodlivý prechod na odolné, zdravé, spravodlivé a udržateľné spoločnosti.

Prijatím Budapeštianskej deklarácie sa krajiny zaviazali bojovať proti znečisteniu a zmene klímy, zabezpečiť prístup k bezpečnej vode, sanitácii a hygiene a iným základným službám pre všetkých, začleniť aspekty prírody a biodiverzity do politík a podporovať čisté, bezpečné a zdravé zastavané prostredie. Vyhlásenie podporuje niekoľko kľúčových snáh v politickom kontexte Európskej únie (EÚ) vrátane Európskej zelenej dohody, adaptačnej stratégie EÚ, stratégie EÚ v oblasti globálneho zdravia a nariadenia EÚ o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia.

Vo vyhlásení sa stanovujú záväzky týkajúce sa systémov zdravotnej starostlivosti a podporuje sa zapojenie sektora zdravotníctva do zmeny klímy, pričom argumentácia v prospech zdravia je kľúčovým argumentom pri tvorbe politiky v oblasti klímy. Pokiaľ ide o politiku adaptácie, kľúčovým záväzkom je vypracovať, aktualizovať a vykonávať národné plány adaptácie na zmenu zdravia, a to buď ako samostatné dokumenty, alebo ako súčasť širšieho vnútroštátneho úsilia o plánovanie adaptácie. Druhé vydanie dokumentu Zero regrets (Nulová ľútosť): rozšírenie opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v záujme zdravia v európskom regióne WHO,ktoré sa začalo na ministerskej konferencii, poskytuje komplexný kontext a podporuje prijatie a vykonávanie záväzkov v oblasti zmeny klímy a zdravia obsiahnutých vo vyhlásení prostredníctvom portfólia požiadaviek na vysokej úrovni a konkrétnych vykonávacích opatrení.

Plán pre zdravších ľudí, prosperujúcu planétu a udržateľnú budúcnosť na roky 2023 – 2030 je neoddeliteľnou súčasťou vyhlásenia a načrtáva sa v ňom súbor opatrení na urýchlenie potrebných transformácií. S cieľom urýchliť plnenie záväzkov boli zriadené partnerstvá EHP ako nový mechanizmus zameraný na opatrenia. Cieľom týchto partnerstiev je spojiť krajiny a partnerov so spoločným záujmom v konkrétnej tematickej oblasti, aby spolupracovali na spoločných činnostiach. Partnerstvo pre opatrenia v oblasti klímy v sektore zdravotníctva poskytuje regionálne spoločenstvo postupov na uľahčenie výmeny prístupov a skúseností medzi krajinami a na podporu vzájomného učenia a vytvárania sietí, keďže krajiny mapujú cesty a riešenia na rozvoj nízkouhlíkových a environmentálne udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti odolných voči zmene klímy.

Pracovná skupina pre zdravie v oblasti zmeny klímy

Pracovná skupina pre zdravie v oblasti zmeny klímy (ZP) bola zriadená v roku 2012 na základe mandátu osobitnej skupiny pre životné prostredie a zdravie (EHTF) na žiadosť členských štátov európskeho regiónu WHO s cieľom riadiť program ochrany zdravia pred nepriaznivými účinkami zmeny klímy. EHTF slúži ako vedúci medzinárodný orgán na vykonávanie a monitorovanie EHP, pričom sa zameriava najmä na záväzky uvedené v ministerských vyhláseniach o životnom prostredí a zdraví.

Pracovná skupina ZP zložená z nominovaných zástupcov členských štátov a partnerov uľahčuje dialóg a spoluprácu medzi krajinami v európskom regióne WHO a inými zainteresovanými stranami. Podporuje a obhajuje začlenenie zdravotných aspektov do vnútroštátnych politík v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a pôsobí ako katalyzátor podpory, vykonávania a monitorovania záväzkov Budapeštianskeho vyhlásenia o zmene klímy a zdraví na medzinárodnej, vnútroštátnej a nižšej ako celoštátnej úrovni. Pracovná skupina poskytuje platformu na výmenu skúseností a inovácií, podporu nástrojov, oznamovanie dôkazov a demonštráciu osvedčených postupov v oblasti zmeny klímy a zdravia a podporu partnerstva medzi krajinami a zainteresovanými stranami.

Rozvíjanie poznatkov a dôkazov

WHO/Európa je dôležitým tvorcom poznatkov v oblasti zmeny klímy a zdravia. V roku 2018 WHO/Európa uverejnila správu Verejné zdravie a politiky adaptácie na zmenu klímy v Európskej únii, v ktorej sa analyzuje vývoj politík v oblasti zdravia zameraných na adaptáciu na zmenu klímy v krajinách EÚ a zostavuje sa výber prípadových štúdií osvedčených postupov.

Keďže európsky región WHO je regiónom s najrýchlejším otepľovaním na svete, WHO/Európa uverejnila kľúčové dokumenty na podporu členských štátov s aktuálnymi informáciami a usmerneniami týkajúcimi sa tepla a zdravia vrátane preskúmania: Teplo a zdravie v európskom regióne WHO: aktualizované dôkazy o účinnej prevencii. S finančnou podporou Európskej komisie WHO/Európa pripravuje aktualizované druhé vydanie usmernení k akčným plánom v oblasti zdravia pri horúčave (HHAP). Cieľom tohto vydania je podporiť subjekty s rozhodovacou právomocou a odborníkov z praxe v sektore zdravotníctva a mimo neho pri vypracúvaní koordinovaných a komplexných akčných plánov v oblasti zdravia. Hoci sú usmernenia primárne zamerané na členské štáty v európskom regióne WHO, očakáva sa, že budú mať medzinárodný význam.

Povodne sú najčastejšou prírodnou katastrofou v európskom regióne WHO, pričom jedna desatina mestského obyvateľstva žije v oblastiach ohrozených povodňami. S cieľom riešiť vplyv povodní na zdravie vypracovala WHO/Európa usmernenia vrátane publikácií Záplavy: riadenie zdravotných rizík v európskom regióne WHO a povodne a zdravie: informačné listy pre zdravotníckych pracovníkov. Špecializovaná webová stránka poskytuje jednotné kontaktné miesto pre zdroje WHO o povodniach. V rámci Protokolu EHK OSN – WHO/Európa o vode a zdraví prebiehajú práce na posilnení odolnosti vodohospodárskych a sanitačných služieb voči zmene klímy vrátane povodní.

Iniciatíva týkajúca sa profilov krajín v oblasti zdravia a zmeny klímy je základom práce WHO na monitorovaní pokroku v oblasti zdravia a zmeny klímy na vnútroštátnej a celosvetovej úrovni. Tieto profily vypracované v spolupráci s vnútroštátnymi zdravotníckymi orgánmi poskytujú prehľady založené na údajoch o klimatických nebezpečenstvách a očakávaných vplyvoch zmeny klímy na zdravie, sledujú súčasné politické reakcie a sumarizujú kľúčové priority pre vnútroštátne opatrenia v oblasti klímy a zdravia. Celosvetovo sa na tejto iniciatíve od jej spustenia v roku 2015 zúčastnilo viac ako 80 krajín vrátane niekoľkých členských štátov z európskeho regiónu WHO.