Budapeštianska deklarácia a aktivity WHO Europe

Budapeštianske vyhlásenie: urýchlenie opatrení pre zdravších ľudí, prosperujúcu planétu, udržateľnú budúcnosť

Budapeštianske vyhlásenie,

ktoré 6. júla 2023 prijali ministri zdravotníctva a životného prostredia krajín európskeho regiónu WHO, formuluje politické záväzky a opatrenia na riešenie zdravotných rizík, ktoré predstavuje trojitá kríza spôsobená zmenou klímy, znečistením a stratou biodiverzity spolu s obnovou po pandémii COVID-19 a v súvislosti s ňou. Vo vyhlásení sa uprednostňujú naliehavé a rozsiahle opatrenia v oblasti zdravotných výziev súvisiacich s touto trojitou krízou a jeho cieľom je urýchliť spravodlivý prechod na odolné, zdravé, spravodlivé a udržateľné spoločnosti. Prijatím Budapeštianskeho vyhlásenia sa krajiny zaviazali bojovať proti znečisťovaniu a zmene klímy, zabezpečiť, aby mal každý prístup k bezpečnej vode, sanitácii a hygienickým službám, začleniť aspekty prírody a biodiverzity do politík a podporovať čisté, bezpečné a zdravé zastavané prostredie. Dodatočné záväzky boli zamerané na systémy zdravotnej starostlivosti.

Vyhlásenie podporuje zapojenie sektora zdravotníctva do zmeny klímy a podporuje zdravie pri tvorbe politiky v oblasti klímy. Pokiaľ ide o adaptačnú politiku, kľúčovým záväzkom je vypracovanie, aktualizácia a vykonávanie národných adaptačných plánov v oblasti zdravia, a to buď ako samostatných dokumentov, alebo ako súčasť širšieho vnútroštátneho úsilia v oblasti plánovania adaptácie. Druhé vydanie dokumentu Zero regrets (Nulová ľútosť): zintenzívnenie opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v záujme zdravia v európskom regióne WHO,ktoré sa začali na^7. ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví v Budapešti, poskytuje kontext a podporuje prijatie a vykonávanie záväzkov v oblasti zmeny klímy a zdravia obsiahnutých vo vyhlásení prostredníctvom portfólia požiadaviek na vysokej úrovni a konkrétnych vykonávacích opatrení.

V záujme podpory vykonávacích kapacít krajín sa vyhlásenie zameriava aj na posilnenie správy vecí verejných, investícií do ľudských zdrojov a vytvárania poznatkov a nástrojov na činnosť. Zdôrazňuje sa v ňom aj posilnenie postavenia mládežníckych organizácií s cieľom zvýšiť relevantnosť ich činností pri tvorbe a vykonávaní politík. Plán pre zdravších ľudí, prosperujúcu planétu a udržateľnú budúcnosť na roky 2023 – 2030 je neoddeliteľnou súčasťou vyhlásenia a opisuje sa v ňom súbor opatrení na urýchlenie potrebných transformácií. S cieľom urýchliť plnenie záväzkov sa spustili európske partnerstvá v oblasti životného prostredia a zdravia (EHP) ako nový mechanizmus zameraný na opatrenia. Jeho cieľom je spojiť krajiny a partnerov so spoločným záujmom o konkrétnu tematickú oblasť, aby spolupracovali na spoločných projektoch a činnostiach. Začali sa realizovať štyri partnerstvá EHP zamerané na opatrenia v oblasti klímy v sektore zdravotníctva, spoluprácu mládeže, biologické monitorovanie ľudí a zdravú mobilitu. Cieľom Partnerstva pre sektor zdravotníctva v oblasti klímy je poskytnúť regionálnu komunitu praxe na výmenu prístupov, skúseností a výskumu, keďže krajiny mapujú cesty a riešenia rozvoja nízkouhlíkových a environmentálne udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti odolných proti zmene klímy.

V kontexte európskej politiky sa vyhlásením podporí okrem iného Európska zelená dohoda, stratégia EÚ v oblasti globálneho zdravia, rámcové programy EÚ pre výskum a inovácie (Horizont Európa a ich predchodcovia) a nariadenie EÚ o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia.

Pracovná skupina pre zdravie v súvislosti so zmenou klímy: WHO EUROPE

Pracovná skupina WHO pre zdravie v zmene klímy (HIC) bola zriadená v roku 2012 na základe mandátu Európskej pracovnej skupiny pre životné prostredie a zdravie (EHTF) na žiadosť členských štátov európskeho regiónu WHO s cieľom chrániť zdravie pred nepriaznivými účinkami zmeny klímy. EHTF je vedúcim medzinárodným orgánom pre vykonávanie a monitorovanie európskeho procesu v oblasti životného prostredia a zdravia, najmä záväzkov stanovených v Ostravskej deklarácii o životnom prostredí a zdraví.

Pracovná skupina pre ZP pozostáva z vymenovaných zástupcov členských štátov a partnerov. Uľahčuje dialóg a spoluprácu medzi členskými štátmi v európskom regióne WHO a inými zainteresovanými stranami, ako aj komunikáciu a plnenie záväzkov na ochranu zdravia pred nepriaznivými účinkami zmeny klímy. Pracovná skupina konkrétne podporuje a obhajuje začlenenie aspektov zdravia do vnútroštátnych politík v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a pôsobí ako katalyzátor pri podpore, vykonávaní a monitorovaní záväzkov v oblasti zmeny klímy a zdravia v Ostravskej deklarácii na medzinárodnej, vnútroštátnej a nižšej ako celoštátnej úrovni. ZIS poskytuje platformu na výmenu skúseností a inovácií, podporu nástrojov, oznamovanie dôkazov a demonštráciu osvedčených postupov v oblasti zmeny klímy a zdravia a podporuje partnerstvo medzi krajinami a zainteresovanými stranami.

WHO Europe pracuje v oblasti zmeny klímy a zdravia

V roku 2018 uverejnila WHO/Europe správu s názvom Public health and climate change adaptation policies in the European Union (Verejné zdravie a politiky v oblasti adaptácie na zmenu klímy v Európskej únii), v ktorej sa analyzuje vývoj politík v oblasti zdravia zameraných na adaptáciu na zmenu klímy v krajinách EÚ a zostavuje sa výber prípadových štúdií o osvedčených postupoch.

Keďže európsky región WHO je regiónom s najrýchlejším otepľovaním na svete, WHO/Európa uverejnila kľúčové dokumenty na podporu členských štátov s aktuálnymi informáciami a usmerneniami o teple a zdraví vrátane preskúmania: Teplo a zdravie v európskom regióne WHO: aktualizované dôkazy o účinnej prevencii. WHO/Europe s finančnou podporou Európskej komisie pripravuje aktualizované druhé vydanie usmernení k akčným plánom v oblasti tepelného zdravia. Cieľom tohto vydania je podporiť subjekty s rozhodovacou právomocou a odborníkov z praxe v sektore zdravotníctva aj mimo neho pri vypracúvaní koordinovaných a komplexných HHAP. Hoci je usmernenie primárne zamerané na členské štáty v európskom regióne WHO, očakáva sa, že bude mať medzinárodný význam.

Povodne sú najčastejšou prírodnou katastrofou v európskom regióne WHO, pričom jedna desatina mestského obyvateľstva žije v oblastiach ohrozených povodňami. S cieľom riešiť vplyv povodní na zdravie vypracovala WHO/Európa usmernenia vrátane publikácií Povodne: riadenie zdravotných rizík v európskom regióne WHO a povodne a zdravie: informačné listy pre zdravotníckych pracovníkov. Špecializovaná webová stránka poskytuje jednotné kontaktné miesto pre zdroje WHO týkajúce sa povodní. V rámci Protokolu EHK OSN-WHO/Európa o vode a zdraví sa pracuje na posilnení odolnosti vodohospodárskych a sanitačných služieb proti zmene klímy vrátane povodní.

Iniciatíva Profily krajín v oblasti zdravia a zmeny klímy je základom práce WHO na monitorovaní vnútroštátneho a celosvetového pokroku v oblasti zdravia a zmeny klímy. Tieto profily, ktoré boli vypracované v spolupráci s vnútroštátnymi zdravotníckymi orgánmi, poskytujú na základe údajov prehľad o klimatických nebezpečenstvách a očakávaných vplyvoch zmeny klímy na zdravie, sledujú súčasné politické reakcie a sumarizujú kľúčové priority vnútroštátnych opatrení v oblasti klímy a zdravia. Celosvetovo sa na tejto iniciatíve od jej spustenia v roku 2015 zúčastnilo viac ako 80 krajín vrátane niekoľkých členských štátov z európskeho regiónu WHO.